Prípad sa odohral na Spiši v obci Bijacovce v nedeľu 26. apríla. Rodina stojaca nad hrobom zosnulého počula zvuky ako búchanie a klopanie a podľa výpovede pre televíziu Markíza im nebožtík na ich volanie odpovedal aj slovne.
Po otvorení rakvy opísali jeho farbu pleti ako červenkastú, „nie takú, akú mal, keď ho pochovávali“. Zvuky údajne počul aj privolaný príslušník Policajného zboru.
Predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Ladislav Stríž pre Štandard uviedol, že za 38 rokov v praxi nezažil, že by bol niekto pochovaný zaživa. Tento scenár nepredpokladá ani v prípade rodiny z Bijacoviec.
Kedy sa môže exhumovať
Spresnil, že podľa zákona o pohrebníctve ľudské ostatky možno exhumovať na príkaz sudcu či prokurátora alebo na žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby.
Ako doplnil, prokurátor udeľuje povolenie na exhumáciu najmä v prípade trestného podnetu. Okrem toho prichádzajú aj žiadosti príbuzných, ktorí žiadajú o exhumáciu z dôvodu presunu pozostatkov z jedného cintorína na iný, napríklad pre zrušenie pôvodného hrobového miesta alebo sťahovanie rodiny.
„Prípadov exhumácie z trestného podnetu je málo. Prípadov s presťahovaním tiel príbuzných na iné miesto odpočinku je však určite viac,“ ozrejmil predseda asociácie.
V súvislosti s rodinou z Bijacoviec dodal, že nepredpokladá, že sa vyskytli iné zmeny. „Podľa môjho názoru úmrtie nastalo tak, ako nastalo,“ povedal pre Štandard s tým, že do budúcnosti by bolo vhodné vyriešiť otázku exhumovania tak, aby sa nestalo každodennou záležitosťou.
Proces exhumácie je totiž podľa jeho slov depresívnou záležitosťou obzvlášť vtedy, ak ide o trestný čin. „Príbuzní prežívajú znova to isté, čo prežívali pri smrti príbuzného. Ak ide o hrob tridsať alebo štyridsaťročný, emócie sú pod väčšou kontrolou,“ skonštatoval Stríž.
ÚDZS: Je vylúčené, že by bola pochovaná živá osoba
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚZDS) pre Štandard priblížil, čo sa deje s ľudským telom po pochovaní.
Zdôraznil, že ľudské telo podlieha rozvoju neskorých posmrtných zmien v závislosti od spôsobu uloženia. „Vo všeobecnosti je tento rozvoj ovplyvnený najmä teplotou, vlhkosťou či prístupom vzduchu,“ vysvetľujú odborníci.
Považujú za nepravdepodobné, že by telo v rozklade vydávalo zvuky pripomínajúce búchanie. „Je nepravdepodobné, že by pri procese rozvoja neskorých posmrtných zmien dochádzalo k vydávaniu zvukov evokujúcich búchanie na rakvu,“ uviedol úrad.
K interpretácii zvukov, ktoré údajne v Bijacovciach počuli miestni obyvatelia či privolaný policajt, sa však vyjadrovať nechcel. Odborníci zároveň pripomínajú, že teoretická možnosť prežitia v uzavretej rakve je veľmi obmedzená a závisí od množstva kyslíka v priestore.
„Čas prežitia závisí od dýchateľnej atmosféry v uzavretom priestore, čiže teoretické prežívanie je možné maximálne rádovo v niekoľkých hodinách,“ spresnil. Dodal však, že každé úmrtie pred pochovaním potvrdzuje lekár, ktorý hodnotí isté známky smrti, čím sa vylučuje, že by osoba bola nažive.
„Systém prehliadok je dôkladne nastavený tak, že je vylúčené, aby bola pochovaná živá osoba,“ zdôraznil úrad s tým, že počas svojej existencie nezaznamenal ani jeden prípad pochovania zaživa.