Súdni lekári a patológovia: Ľudia spochybňujú autority, vládne tu zážitková medicína

„Prvá vlna začala pre nás patológov 10. marca 2020, čo boli štyri dni po prvom potvrdení prípadu pozitívneho pacienta na Slovensku. Vykonali sme vtedy obhliadku mŕtveho z okolia Revúcej. Pacient pricestoval z Nemecka a následne trpel silným zápalom pľúc. Nariadili sme výkon pitvy a v danom prípade sa súvis s týmto ochorením nezistil,“ spomína si Palkovič.

Napriek tomu zaviedli na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde pitvy vykonávali, rýchle opatrenia, aby patológovia vedeli, ako manipulovať s infikovaným telom.

Do apríla 2020 našli systém, ako klasifikovať úmrtia. Informácií bolo málo. Odoberali vzorky tkanív, ktoré boli chorobne zmenené a testovali ich prvými PCR testami.

S kolegami definovali pľúcnu formu ochorenia s deštrukčnými následkami a mimopľúcnu formu ochorenia, ktorá bola najmä na podklade tromboembólií, zápalov cievnych stien, krvácaní do mozgu a myokarditíd.

V druhej polovici vlny pitvali až 85 percent ľudí, ktorí umreli na COVID-19.

„Boli sme jediná krajina, ktorá to verifikovala. Za dve najsilnejšie vlny sme urobili vyše 1 200 pitiev,“ dodal Palkovič s tým, že vykonávali aj posmrtné diagnostiky.  

Následne zisťovali mechanizmy, akými pôsobí koronavírus na ľudský organizmus a odpovedali infektológom na otázky efektivity liečby antivirotikami ako v prípade diskutovaného Ivermectinu či Isoprinosinu.

V druhej vlne začali podľa Palkoviča umierať ľudia na COVID-19 s trombózami.

„Nemali zápal pľúc, ale trombózu spôsobenú vírusom. Aj týmto odhalením sme prispeli k záchrane ďalších životov, pretože sa v liečbe začali využívať aj lieky proti trombóze,“ dodáva s tým, že v tom čase identifikovali aj to, aké druhy komorbidít (prítomnosť viacerých zdravotných stavov u pacienta, pozn. red.) prispievali k úmrtnosti na koronavírus.

Zápaly pľúc, trombózy aj infarkty

Prednosta Ústavu patologickej anatómie LF UK Pavel Babál bol počas celého obdobia pandémie hlavným mentorom najťažších prípadov pre patológov. Vraví, že analyzovali celý rad ochorení či následkov, ktoré sa v súvislosti s COVIDOM-19 vyskytli u zosnulých.

„Išlo o postihnutie pľúcneho tkaniva, ktoré bolo obsadené zápalovými bunkami a ktoré následne neboli schopné výmeny plynov. Ďalšou príčinou úmrtí boli trombóza, ale aj infarkt myokardu. Zaoberali sme sa aj prípadmi potratov, ktoré boli podozrivé z účasti COVIDU-19,“ objasnil s tým, že zistili, že prenos vírusu z matky na plod je možný, aj keď len vo veľmi nízkom množstve.

„Orgán, ktorý bol v tomto prípade postihnutý, bola placenta, ktorá bola zapálená z dôvodu koronavírusu,“ vysvetlil. Ich poznatky sa stali súčasťou štúdie, ktorá skúmala 126 prípadov. Výsledkom bolo zistenie, že transplacentárny prenos je v šiestich percentách z celkového počtu prípadov.

„Faktom však je, že všetky matky, ktoré mali túto závažnú komplikáciu tehotnosti, boli neočkované,“ dodal Babál.

Vyššia úmrtnosť a nárast onkologických ochorení nie sú enormné

Odborníci zo Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti patológov tvrdia, že dohliadajú aj na mortalitu society. Inými slovami, zaoberajú sa vývojom úmrtnosti v slovenskej spoločnosti.

Ako uviedli, podľa im dostupných štatistík pred covidom evidovali približne štyritisíc úmrtí ľudí do 50 rokov a v roku 2023 ich bolo 4 050. „Tam posun nevidíme. V pandemických rokoch bola úmrtnosť, samozrejme, vyššia,“ konštatovali. Onkologických ochorení v roku 2019 bolo približne 7 500 a v roku 2023 ich bolo 7 400.

Úmrtia po očkovaní. Aký je súvis?

Súdni lekári a patológovia od začiatku vykonávali pitvy podľa zavedených kritérií. Nariadili výkon pitiev všetkých pacientov, ktorí mali údaj o očkovaní.

Spolu s ministerstvom zdravotníctva a Inštitútom zdravotníckych analýz sa venovali aj štatistikám úmrtnosti v prípade očkovaných a neočkovaných pacientov.

V kategórii 65 až 69 rokov 20,9 percenta ľudí zomrelo na pľúcnu formu covidu, hoci boli očkovaní. „Osemdesiat percent pacientov neboli očkovaní a zomreli,“ zhrnul Babál.  

Poznamenal, že sa snažili zistiť, aká je patomorfológia a patofyziológia vplyvu očkovania na úmrtnosť. Prešetrovali 141 prípadov, ktoré im boli oznámené, aby potvrdili, prípadne vylúčili, alebo iným spôsobom zaujali stanovisko k úmrtiu.

„Nahlásili sme sedem prípadov, kde sme videli pravdepodobný súvis s následkom očkovania a úmrtím,“ informoval Pavlovič s tým, že ich práca sa konštatovaním nekončí.

„Stále sme veľmi obozretní, aj čo sa týka iných vakcinácií. Je našou hlavnou prácou poskytovať odozvu a spätnú väzbu klinickým pracovníkom a tým ľuďom, ktorí formujú zdravotnú politiku,“ dodal.

Téma očkovania je pre neho vážnou otázkou, ktorú neberie na ľahkú váhu. „Musíme však vychádzať z toho, že pri viac ako dvoch miliónoch očkovaných sme mali sedem prípadov, kde bol preukázaný dôsledok vakcinácie na úmrtie,“ zhodnotil.  

Pacienti sú voči lekárom zneisťovaní

Súdnolekárske kapacity sa zhodujú, že v poslednom období vnímajú negatívny a skeptický efekt voči očkovaniu.

„V súčasnosti existujú aj iné infekčné ochorenia, na ktoré sa umiera, a keď umrie dieťa v 21. storočí na čierny kašeľ, lebo nebolo očkované, tak presne toto je ten neurologický uzol, ktorý vás zasiahne. Vakcinácia významným spôsobom potláča čierny kašeľ a osýpky. Vedľa v Česku majú epidémiu a je len otázkou času, kedy príde sem, pretože sú matky, ktoré odmietajú akékoľvek podanie vakcíny. Presne tieto situácie potom navodzujú nedôveru voči lekárom,“ vyjadril svoj názor Babál.

Šidlová dodala, že podľa jej názoru sú pacienti zneisťovaní voči lekárom a dostávame sa už na rázcestie spoločenskej situácie, ktorá začína byť nebezpečná.

„Som patológ a verím len tomu, čo vidím. To znamená, že akékoľvek iné informácie, ktoré si neviem overiť či zdokladovať, nie sú pre mňa relevantné. Základný problém je však v tom, že nám vládne zážitková medicína – čiže z tvrdení, že: ,Ja som to počul, vyskúšal,‘ sa automaticky stáva univerzálny fakt,“ dodal Palkovič s tým, že druhý problém je kríza autorít, ktorá je alarmujúca.