Moderné technológie menia nielen spôsob komunikácie, ale aj naše telá. Fyzioterapeuti poukazujú na problém, ktorý ešte pred desaťročím nebol taký rozšírený – horný skrížený syndróm.
Jeho príčinou môže byť takzvaný „text neck“, teda syndróm mobilného krku. Ten vzniká najmä v dôsledku dlhodobého predkláňania hlavy pri používaní mobilov či počítačov.
„Hlava dospelého človeka váži približne štyri až päť kilogramov. Ak ju však predkloníme, tlak na krčnú chrbticu sa môže niekoľkonásobne zvýšiť,“ upozorňuje Katarína Klátiková, vedúca fyzioterapeutka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Nemocnice Agel Handlová.
Pri dlhodobom zotrvaní v tejto polohe dochádza k preťaženiu svalov, väzov aj medzistavcových platničiek.
Pacientov pribúda, mení sa aj ich profil
Kolektív Pracoviska fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove potvrdzuje, že počet pacientov s bolesťami krčnej chrbtice v posledných rokoch rastie.
„Používanie digitálnych zariadení má na tomto náraste významný podiel,“ konštatujú pre Štandard s dôvetkom, že dôležitý je spôsob používania smartfónov. Predsunuté držanie hlavy narúša rovnováhu tela. Ťažisko sa posúva dopredu, niektoré svaly sa preťažujú a iné, naopak, ochabujú.
Výsledkom sú bolesti krku, hlavy, stuhnutosť medzi lopatkami, zhoršené dýchanie či dokonca bolesti v driekovej oblasti.
Svoju úlohu zohralo aj obdobie pandémie. „Covidové obdobie a s ním spojená sociálna izolácia viedli k ešte častejšiemu používaniu mobilov a počítačov. Mnohé činnosti sa presunuli do online priestoru a niektoré fungujú dištančne dodnes,“ dodávajú fyzioterapeuti.
Problém, ktorý sa začína nenápadne
Horný skrížený syndróm sa podľa odborníkov neobjaví zo dňa na deň. Najskôr ide o nenápadné príznaky – stuhnutosť šije, bolesti hlavy alebo tlak medzi lopatkami. Ak ich človek ignoruje, môžu prerásť do vážnejších problémov.
„Pacienti k nám prichádzajú s bolesťami krku, obmedzenou pohyblivosťou, ale aj s vyžarovaním bolesti do ramien či horných končatín. V pokročilejších prípadoch sa môže objaviť aj mravčenie prstov alebo závraty,“ opisuje Klátiková.
Lekári zároveň upozorňujú, že ak sa funkčné problémy neliečia, môžu sa časom zmeniť na štrukturálne poškodenia. V Prešove hovoria napríklad o vzniku kostných výrastkov alebo poškodení medzistavcových platničiek. „V pokročilom štádiu si tieto stavy môžu vyžadovať aj neurochirurgický zákrok,“ dopĺňajú.
Nestačí sa len natiahnuť
Mnohí ľudia sa snažia riešiť bolesti krku sami, ale nesprávne. „Opakovane sa stretávame so snahou pacientov o naťahovanie krčných svalov, čo samo osebe príčinu ťažkostí z dlhodobého hľadiska nevyrieši,“ upozorňujú prešovskí odborníci.
Kľúčom je podľa nich komplexný prístup: posilňovanie oslabených svalov, úprava pohybových aj dýchacích stereotypov a najmä zmena každodenných návykov.
Podobne to vidí aj zástupkyňa prednostu Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie UNLP Košice, Ildikó Morochovičová. „Pacientov inštruujeme o vertebrogénnom režime (súbor preventívnych a liečebných opatrení zameraných na zmiernenie alebo predchádzanie bolestiam chrbtice, poznámka redakcie) a využívame rôzne formy cvičení v rámci takzvanej Školy chrbta – správne sedenie, polohy pri práci aj spánku,“ vysvetľuje pre Štandard.
Medzi odporúčané metódy patrí napríklad spirálna stabilizácia chrbtice, dynamická neuromuskulárna stabilizácia podľa Kolářa či McKenzieho metóda. Všetky majú spoločný cieľ – obnoviť správne pohybové stereotypy a odstrániť príčinu bolesti.
„Pacientom pomôže pri eliminácii ťažkostí len pravidelné a systematické cvičenie,“ zdôrazňuje Morochovičová.
Prevencia: malé zmeny, veľký efekt
Základom je uvedomiť si vlastné telo a polohu, v ktorej trávime hodiny denne.
„Mobil by mal byť vo výške očí, nie v lone,“ pripomína Klátiková. Dôležité sú aj pravidelné prestávky a jednoduché kompenzačné cvičenia. „Veľmi účinné je vedomé vyťahovanie hlavy smerom hore, akoby nás niekto ťahal za temeno.“
Podľa prešovských odborníkov by mali zmeny nastať aj na systémovej úrovni. Navrhujú napríklad výškovo nastaviteľné stoly, viac pohybu v školách či preventívne prehliadky u rehabilitačných lekárov.
„Na školách by bolo vhodné zaviesť aspoň jednu hodinu telesnej výchovy denne. Zároveň by sme mali uvažovať o podpore takzvanej pohybovej hygieny – teda o pravidelných konzultáciách s fyzioterapeutom,“ uvádzajú.
Dôležitú úlohu zohráva aj to, čo robíme vo voľnom čase. „Po príchode domov by sme nemali tráviť ďalšie hodiny v rovnakej polohe. Platí jednoduché pravidlo – pohyb je liek a správna poloha pre chrbticu je vždy tá ďalšia,“ uzatvárajú fyzioterapeuti.