V novodobej histórii Slovenska sa ani jedna maďarská strana nespojila do koalície so slovenským partnerom. Dokonca aj niekdajší projekt Bélu Bugára Most-Híd bol samostatným politickým subjektom založeným na spolupráci Maďarov a Slovákov. V roku 2020 sa Most-Híd do parlamentu nedostal. Stalo sa tak po období vlády so Smerom a SNS. Od roku 2010 nie je v Národnej rade ani Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá v priebehu času menila svoj názov.
V súčasnosti je Maďarská aliancia, ktorej základom bola práve SMK, hlavnou stranou zastupujúcou maďarskú menšinu. Jej líder László Gubík sa vlani v decembri dokonca objavil na opozičnom proteste v Bratislave. Bližšiu spoluprácu s opozíciou a jej najsilnejšou stranou PS to však neprinieslo. Hlavnou pohnútkou Gubíka bol vládny zákon o trestaní ľudí za spochybňovanie Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne znamenali aj konfiškáciu majetku Maďarov na Slovensku.
Šimečka sa pýtal, či má Maďarská aliancia bližšie k Ficovi
Líder PS Michal Šimečka po voľbách v Maďarsku a víťazstve Pétera Magyara nad Viktorom Orbánom hovoril, že aj na Slovensku by mali byť súčasťou zmeny Maďari a ich politickí reprezentanti. Tvrdil, že bude žiadať, aby sa Gubíkova Aliancia jasne vyjadrila, k akému táboru sa hlási.
„Aliancia zo všetkého najviac potrebuje sama povedať, či sa cíti byť provládnou stranou, či má bližšie ideovo a hodnotovo k Ficovi. K tejto oligarchickej skorumpovanej vláde alebo má bližšie k opozícii a chce byť súčasťou zmeny,“ tvrdil nedávno Šimečka v relácii Politika 24 v televízii JOJ.
Gubík: Slovensko potrebuje zmenu
Právny štát, práva menšín, fungujúca ekonomika, rozvoj južných regiónov a infraštruktúry sú podľa Gubíka hodnoty, o ktorých neustále hovorí, a myslí si, že to nepotrebuje ďalší komentár.
„Súčasná vláda tieto hodnoty a výsledky nedokáže doručiť. Ľuďom aj našim voličom sa žije horšie. Slovensko potrebuje zmenu. Tí, ktorí tú zmenu chcú, sa môžu na Maďarskú alianciu spoľahnúť. Ak by ste to chceli jednoznačnejšie, so Smerom a s Republikou si nevieme predstaviť ani predvolebnú, ani povolebnú spoluprácu,“ vyjadril sa Gubík pre Štandard.
Na otázku, ako bude strana postupovať v parlamentných voľbách, či pôjde ako samostatný subjekt alebo v koalícii s niektorou slovenskou stranou, odpovedal, že „Maďarská aliancia sa chystá na to, že do nasledujúcich volieb pôjde samostatne“.
Takýto postup nie je prekvapujúci. Strana totiž vo februári vyhlásila, že má ambíciu ísť do volieb samostatne. Jej podpora sa blíži k piatim percentám, čo je hranica potrebná na vstup do parlamentu. V aprílovom prieskume agentúry AKO pre JOJ 24 dosiahla 4,7 percenta.
Strategické partnerstvo maďarskej vlády
Gubík aj jeho strana mali doteraz blízko k Orbánovmu Fideszu. Zopakoval, že už po zvolení za predsedu Aliancie povedal, že nebuduje slovenský Fidesz, a to stále platí. Zdôraznil, že jeho strana robí politiku na Slovensku a má namierené do slovenského parlamentu. „Mojou úlohou je vytvoriť podmienky na to, aby vzťahy medzi maďarskou stranou a maďarskou vládou boli korektné a slúžili maďarskému spoločenstvu na Slovensku,“ ozrejmil.
Každá vláda v Budapešti podporovala Maďarov na Slovensku. Pri otázke, ako vidí vzťahy s novým kabinetom premiéra Magyara, predseda Gubík upozornil, že potrebu podporovať Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska prvýkrát vyslovil niekdajší premiér József Antall. Túto myšlienku maďarský parlament neskôr zakotvil aj do ústavy.
„Od takto vnímanej národnej politiky sa doteraz odklonila iba Gyurcsányova vláda. Už po prvých vyjadreniach budúceho maďarského premiéra bolo jasné, že v nej bude pokračovať aj jeho vláda. Péter Magyar tieto vzťahy, ak chcete, strategické partnerstvo maďarskej vlády a maďarskej strany, potvrdil aj na pondelkovom stretnutí v Budapešti,“ priblížil Gubík.
Lex Beneš a odkaz Robertovi Kaliňákovi
Vzťahy Slovenska a Maďarska zaťažuje téma Benešových dekrétov. Budúci premiér Magyar žiada zrušiť novelu Trestného zákona, ktorá umožňuje trestať väzením spochybňovanie povojnových Benešových dekrétov a tiež, aby na základe týchto dokumentov nedochádzalo ku konfiškácii majetkov ľudí na Slovensku.
Premiér Robert Fico však nechce spomínaný paragraf Trestného zákona zrušiť. „Zrušenie paragrafu lex Beneš žiadame aj my. Každému musí byť jasné, že Benešove dekréty nie je možné spochybniť. Nerobíme to ani my v Maďarskej aliancii. Snažíme sa, aby štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (SPF) prestal okrádať svojich občanov,“ zdôraznil Gubík.
Strana má podľa neho dôkazy o novodobých konfiškáciách alebo „opravách chýb, ako to nazývajú v SPF“. „Môžeme ich ukázať aj Robertovi Kaliňákovi, ktorý sa slovenskú verejnosť snaží presvedčiť o tom, že je v absolútnom poriadku, ak niekoho takýmto spôsobom oberú o dedičstvo,“ ozrejmil Gubík. Dodal, že by ho zaujímalo, či by sa takto Kaliňák vyjadroval, keby išlo o majetky a pozemky, ktoré štát získal počas arizácie.
Bugár: Magyar nebude tlačiť Gubíka do spolupráce s opozíciou
Bývalý predseda Mostu-Híd Béla Bugár predpokladá, že po výmene vlády v Maďarsku sa zmení politika Maďarskej aliancie. „Myslím si, že sa o to snažia, lebo vedia, že každá maďarská vláda si chce udržať dobré kontakty s predstaviteľmi maďarských menšín,“ povedal Bugár pre Štandard.
Pripomenul slová Magyara adresované predstaviteľom menšín v Rumunsku, Srbsku a na Slovensku, že Budapešť preskúma všetky dotácie pre svoje menšiny vrátane médií za posledných 10 rokov.
Bugár neočakáva, že by Magyar tlačil Maďarskú alianciu do užšej spolupráce s opozíciou. „Určite nebude zasahovať do vnútorných vecí. Bude opatrnejší, ako bol Orbán,“ usúdil bývalý politik. O prípadnej spolupráci s vládnymi stranami povedal, že odpoveď treba hľadať v dianí na maďarskej politickej scéne na Slovensku, „akými posolstvami sa vychovávali voliči“.
Poukázal na niektoré udalosti z minulosti. Napríklad na „neuvážené rozhodnutie“ bývalého predsedu SMK Józsefa Berényiho stať sa poradcom premiéra Igora Matoviča či na podporu prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, ktorú mu vyjadril predseda Maďarskej aliancie Krisztián Forró. Ten sa neskôr stal aj jeho prezidentským poradcom. Bolo to však v čase, keď už Forró nebol šéfom strany.
K samostatnej ceste Gubíkovej Aliancie vo voľbách Bugár povedal, že bude potrebné zapojiť do tvorby jej politiky odborníkov bez ohľadu na stranícku minulosť.