Pre Slovensko je to kľúčová správa, keďže Nemecko absorbuje približne pätinu slovenského exportu a slovenské fabriky sú pevne zapojené do jeho výrobných reťazcov. Ak sa zníži produkcia alebo export nemeckých automobiliek, automaticky sa to prejaví aj na objednávkach slovenských subdodávateľov.
Automobilový sektor tvorí približne desatinu slovenského HDP a až polovicu priemyselnej produkcie. Práve preto je krajina mimoriadne citlivá na výkyvy v tomto odvetví. Dosah amerických ciel sa pritom neprejaví priamo, ale cez pokles dopytu v rámci európskeho trhu a oslabenie nemeckého priemyslu.
Najviac exponované sú závody napojené na exportne orientované a prémiové segmenty. Volkswagen v Bratislave vyrába modely vyššej triedy, ktoré sú citlivé na vývoj globálneho dopytu. Ak americké clá obmedzia export nemeckých áut, môže to viesť k útlmu výroby alebo tlaku na dodávateľský reťazec.
Podobne aj Jaguar Land Rover v Nitre pôsobí v prémiovom segmente a je výrazne exportne orientovaný. V prípade eskalácie obchodného konfliktu existuje riziko, že časť produkcie sa presunie bližšie k americkému trhu, čo by mohlo oslabiť význam európskych závodov.
Naopak, Kia v Žiline a Stellantis v Trnave sú viac orientované na európsky trh a menšie modely. Ich priama expozícia voči americkým clám je nižšia, no ani tieto závody nie sú imúnne. Dosahy sa k nim dostanú cez celkové spomalenie európskej ekonomiky a pokles dopytu.
Dva možné scenáre vývoja
Budúci vývoj bude závisieť od toho, či konflikt zostane pod kontrolou, alebo prerastie do širšej obchodnej vojny. V miernejšom scenári clá síce zostanú na úrovni 25 percent, no ďalšia eskalácia nenastane. Európske ekonomiky by sa v takom prípade museli vyrovnať s poklesom exportu, ale dôsledky by boli skôr postupné a zvládnuteľné. Slovensko by čelilo spomaleniu rastu a tlaku na priemysel, no bez dramatických otrasov.
Oveľa vážnejší by bol eskalačný scenár. Ak by EÚ pristúpila k protiopatreniam a obchodný konflikt by sa prehĺbil, dôsledky by sa prejavili naprieč celou ekonomikou. Pokles globálneho obchodu, narušenie dodávateľských reťazcov a recesné tlaky v Nemecku by sa priamo preniesli aj na Slovensko.
To by mohlo znamenať pokles exportu, ohrozenie pracovných miest v automobilovom priemysle a výraznejší zásah do hospodárskeho rastu.
Malá ekonomika, veľká citlivosť
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by nové americké clá na európske autá pocítili najtvrdšie. Nejde len o priamy export do USA, ale najmä o prepojenie na nemecký automobilový priemysel. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) vytvára americký dopyt na Slovensku približne 70-tisíc pracovných miest, z toho 30-tisíc v spracovateľskom priemysle a takmer 9-tisíc priamo v automobilovej výrobe.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že automobily a ich súčasti tvoria až tri štvrtiny slovenského exportu do USA. Ten podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša dosahuje približne štyri percentá HDP, teda necelých päť miliárd eur. Inými slovami, len autá a komponenty predstavujú v obchode s USA približne 3,7 miliardy eur.
Dosah na ekonomiku by nebol zanedbateľný. IFP odhaduje, že colný konflikt medzi USA na jednej strane a Úniou a Čínou na druhej strane môže v krajnom prípade znížiť slovenské HDP o 0,5 percenta ročne. Pri slovenskej ekonomike s objemom okolo 130 miliárd eur to znamená približne 650 miliónov eur za rok.
Odhad Slovenskej sporiteľne je ešte výraznejší: kumulatívne môže ísť o stratu 1,5 percentuálneho bodu rastu HDP za tri roky, teda približne o dve miliardy eur.
Najcitlivejšou časťou bude trh práce. Slovensko má podľa Kočiša najvyššiu expozíciu pracovníkov v automobilovom priemysle v celej EÚ – až 16 percent.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy už pri nižšom colnom scenári upozorňovala, že strata exportu môže dosiahnuť 150 až 300 miliónov eur ročne a pokles vývozu o štyri percentá by mohol zvýšiť nezamestnanosť o 0,2 až 0,5 percentuálneho bodu. To by v praxi znamenalo tisíce, respektíve viac ako desaťtisíc ľudí navyše bez práce.
Slovensko stojí v situácii, keď nie je priamym cieľom obchodných bariér, no jeho ekonomická štruktúra ho robí mimoriadne zraniteľným. Silná orientácia na automobilový priemysel a úzka previazanosť s Nemeckom znamenajú, že každé narušenie globálneho obchodu sa tu prejaví rýchlejšie a intenzívnejšie než vo väčších ekonomikách.
Kľúčovou otázkou preto zostáva, či sa spor medzi USA a EÚ podarí udržať v kontrolovaných medziach, alebo sa premení na širšiu obchodnú vojnu. Od toho sa bude odvíjať aj to, či Slovensko čaká len spomalenie rastu, alebo vážnejší ekonomický otras.
Štandard oslovil so žiadosťou o stanovisko aj Zväz automobilového priemyslu. Po doručení odpovedí budeme článok aktualizovať.
