Priemysel si aj naďalej udržiava postavenie chrbtovej kosti slovenskej ekonomiky a zároveň najväčšieho zamestnávateľa. Potvrdzujú to najnovšie údaje Štatistického úradu SR za rok 2025. Veľké organizácie podľa nich vyplatili na mzdách a náhradách takmer 31,8 miliardy eur, čo je medziročne o 6,3 percenta viac.
Rast miezd síce pokračoval, no zamestnanosť sa výraznejšie nepohla.
Štatistici prichádzajú s novými dátami, ktoré zahŕňajú podniky s 20 a viac zamestnancami, ale aj menšie firmy s vysokým obratom či finančné inštitúcie.
„Nový štatistický produkt predstavuje vybrané ukazovatele vrátane počtu zamestnancov, celkových vyplatených miezd a odpracovaných hodín vo veľkých organizáciách,“ spresňuje úrad s dôvetkom, že dáta prinášajú podrobnejší pohľad na vývoj v kľúčovej časti ekonomiky.
Platy rástli, zamestnanosť však stagnovala
Dominantná úloha priemyslu zostáva zreteľná. Veľké podniky v tomto sektore vyplatili takmer 8,8 miliardy eur, čo predstavuje 27,7 percenta všetkých mzdových nákladov. „Priemysel je dlhodobo najväčším zamestnávateľom v slovenskom hospodárstve,“ konštatuje sa v štatistike.
V roku 2025 v ňom pracovalo viac ako 376-tisíc ľudí, aj keď ich počet medziročne mierne klesol takmer o dve percentá. Priemerná mzda v priemysle dosiahla 1 948 eur, teda viac ako celoslovenský priemer. Mzdy tu síce stúpli zaujímavým tempom, no ich celkový objem rástol pomalšie než v mnohých iných sektoroch.
Osobitnú pozornosť si dlhodobo drží automobilový priemysel. Výroba motorových vozidiel priniesla zamestnancom takmer 1,9 miliardy eur a priemernú mzdu 2 224 eur. Aj tu však platí, že počet pracovných miest sa mierne znížil.
Veľké organizácie zamestnávali približne 1,4 milióna ľudí, čo je takmer rovnaký počet ako rok predtým. „Zamestnanosť sa znížila o 0,1 percenta,“ dodávajú štatistici.
Zamestnanci spolu odpracovali 2,2 miliardy hodín, čo predstavuje priemerne na jedného 1 583 hodín ročne. Priemerná mesačná mzda vo veľkých firmách medziročne stúpla a dosiahla 1 920 eur.
Pri porovnaní s celou ekonomikou je rozdiel zreteľný. Priemerná mzda za hospodárstvo ako celok totiž bola 1 620 eur. Veľké podniky tak vyplácajú v priemere ľuďom približne o 300 eur viac.
Silný verejný sektor, rast v zdravotníctve
Druhým najväčším sektorom z pohľadu objemu miezd zostáva verejná správa a obrana. Zamestnávatelia tu vyplatili viac ako štyri miliardy eur, čo predstavuje viac ako desatinu celku. Priemerná mzda dosiahla 2 218 eur, teda sumu, ktorá len o málo zaostáva za priemerom vlaňajších platov v automobilovom priemysle.
Výraznejší rozdiel je viditeľný najmä v zdravotníctve a sociálnych službách. Objem odmien sa zvýšil o 13,9 percenta a mzdy vzrástli o viac ako desatinu. Priemerný plat v tomto sektore tak prekročil hranicu dvetisíc eur.
Vo vzdelávaní to bolo miernejšie, zvýšili sa však počet zamestnancov aj platy. Priemerný pracovník v školstve zarobil 1 587 eur.
Nedostatok transparentnosti zvyšuje nespokojnosť zamestnancov
Férovosť odmeňovania sa na Slovensku čoraz zreteľnejšie ukazuje ako systémová výzva. Potvrdzuje to aj aktuálny prieskum agentúry Ipsos pre ESG Klub, podľa ktorého viac než polovica zamestnancov vníma svoju finančnú situáciu ako horšiu než pred rokom a viac ako polovica sa cíti finančne podhodnotená.
Ešte výraznejším signálom je nízka miera transparentnosti: až 62 percent respondentov nemá jasnú predstavu o tom, ako je nastavené odmeňovanie v ich firme.
Tieto zistenia naznačujú, že problém sa netýka iba výšky mzdy, ale aj spôsobu, akým firmy komunikujú pravidlá odmeňovania a reagujú na ekonomickú realitu. Takmer polovica zamestnancov uvádza, že ich zamestnávateľ na zhoršené ekonomické podmienky nijako nereagoval.
Zároveň dve tretiny respondentov pripúšťajú, že by boli ochotné zmeniť prácu, ak by dostali lepšiu finančnú ponuku.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj rozdiel vo vnímaní rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami. Ženy hodnotia možnosti kariérneho rastu citeľne pesimistickejšie, čo poukazuje na potrebu jasnejších pravidiel, otvorenejšej komunikácie a dôslednejšej podpory rozvoja zamestnancov.
Mzda pritom zostáva významným, no nie jediným faktorom stability pracovných tímov. „Lojalita zamestnancov je krehká a prevažne naviazaná na plat, avšak pre väčšinu zamestnanectva nie sú peniaze jediným ani rozhodujúcim faktorom pri zmene práce,“ vysvetľuje Paula Ivanková z agentúry Ipsos s tým, že významnú rolu zohrávajú aj nefinančné faktory, ako pracovné prostredie, vzťahy či zmysluplnosť práce.
Experti ďalej upozorňujú na vzťah s nadriadeným, ktorý býva jedným z kľúčových dôvodov odchodov zamestnancov. Práve preto by firmy nemali podceňovať ani manažérsku kultúru, spätnú väzbu a vytváranie férových podmienok na kariérny rast.
Prax má priniesť novinky
Významnú zmenu prinesie aj nová legislatíva o transparentnom odmeňovaní, ktorá bude účinná od júna 2026. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť jasnejšie pravidlá, zverejňovať mzdové rozpätia, analyzovať rozdiely v odmeňovaní a prijímať nápravné opatrenia.
„Transparentnosť sa presúva z roviny firemnej kultúry do roviny regulačnej povinnosti a každodenných rozhodnutí,” vysvetľuje Peter Škyrta, manažér udržateľnosti z KPMG.
Dodáva, že firmy budú musieť upraviť pracovné zmluvy a interné predpisy, zverejňovať mzdové rozpätia v pracovných ponukách, nastaviť procesy na poskytovanie informácií o odmeňovaní a systematicky analyzovať rozdiely v odmeňovaní vrátane prijímania nápravných opatrení.