Nad štyrmi slovenskými nemocnicami už aspoň rok visí Damoklov meč. Tie na strednom Slovensku – v Banskej Bystrici a Martine – máme do úrovne hrubej stavby financované z plánu obnovy. Pod podmienkou, že Európskej komisii do 31. augusta 2026 odovzdáme 2 477 lôžok.
Dokopy 1 287 lôžok máme odovzdať zo spomínaných stredoslovenských zdravotníckych zariadení. Zvyšných 1 190 postelí sa týka menších regionálnych nemocníc a má byť v stave vhodnom na prijatie pacienta. Tri nemocnice z tejto výzvy patria firme Agel (vo Zvolene, v Leviciach a Skalici), tá v Spišskej Novej Vsi spadá pod Penta Hospitals a peniaze dostali aj nemocnice v Poprade, Bardejove a Bojniciach.
Menšiu výzvu pre regionálne nemocnice preveruje Európska prokuratúra. Exminister Vladimír Lengvarský (nom. vtedajšieho OĽaNO) totiž o rozdelení peňazí rozhodol v roku 2023 len pár hodín pred odchodom z funkcie.
Nemalo by to však ovplyvniť peniaze pre dve štátne nemocnice, ktoré staviame od piky.
Dokončenie stavieb si vyžiada stovky miliónov eur
Aj keby sme splnili cieľ plánu obnovy, veľké štátne nemocnice v Banskej Bystrici a Martine bude treba dotiahnuť. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), ktorý už dávnejšie dostal od vlády úlohu nájsť tieto zdroje, doposiaľ mlčí.
Na interpeláciu poslanca Mareka Krajčího (Hnutie Slovensko), aká je cenovka úplne dokončených stavieb, Šaško odpovedal, že „finančné náklady nemožno presne určiť“.
Banská Bystrica bude vedieť nemocnicu dostavať z eurofondov, lebo dostala viac peňazí z plánu obnovy než Martin. Riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková však hovorí, že na vybavenie nemocnice – napríklad na prístroje – bude treba do 300 miliónov eur. So Šaškom o tom vraj rokujú a chcú ich získať z eurofondov a od štátu.
Martin má zafinancovanú len hrubú stavbu a peniaze by mu došli už tento rok. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), ktorý bol poverený aj riadením čerpania plánu obnovy, teraz dostal za úlohu získať preň 195 miliónov eur.
Presne toľko sa totiž z plánu obnovy uvoľnilo po tom, ako sa zasekla výstavba novej vojenskej nemocnice v Prešove.
Prešov áno, potom nie
Práce na nemocnici na východnej hranici NATO sa zastavili v posledný aprílový deň. Informovalo o tom Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Problémom je nekvalitný betón. Dokonca hrozí, že nadzemné podlažie bude treba aj zbúrať.
KDH načrtlo v kauze viacero nezrovnalostí vrátane toho, že chýba zverejnená zmluva o tom, kto robil stavebný dozor.
Práve do Prešova chcelo ministerstvo zdravotníctva presunúť 195 miliónov eur, ktoré nemohlo využiť na koncovú nemocnicu v Bratislave, lebo čas plynul a ministri z Hlasu jej lokalitu presúvali z Rázsoch do Ružinova, Rače, až skončila vo Vajnoroch, kde ešte len hĺbia jamu.
Ministerstvo obrany vlani pre Štandard garantovalo, že vojenská nemocnica Prešov bude v hrubej stavbe hotová do konca augusta tohto roka.
Keďže v súčasnosti je jasné, že tento cieľ nestíhame, skúšame 195 európskych miliónov presunúť na stred Slovenska. Nie sú totiž viazané na jeden konkrétny projekt, ale na novú sieť nemocníc.
„Budú využité pri projektoch, ktoré najlepšie preukážu schopnosť tento cieľ splniť, najmä z hľadiska pripravenosti, realizovateľnosti a schopnosti čerpať zdroje. Medzi posudzované možnosti môžu patriť aj projekty v Martine a Banskej Bystrici,“ uviedol pre Štandard komunikačný odbor Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) pre Štandard podotkol, že vďaka týmto peniazom by sme vedeli postaviť aj Univerzitnú nemocnicu Martin do poslednej kľučky do konca roka 2028. Vnútorné vybavenie bude podľa neho stáť ďalších 100 až 300 miliónov eur a zafinancujeme ho zo štátneho rozpočtu a z eurofondov.
Exminister Krajčí však zdôraznil, že peniaze z plánu obnovy by sme mali minúť do konca augusta tohto roka. Dovtedy ani pre jednu z nemocníc nebude možné riešiť vnútorné vybavenie, keďže pôjde o hrubé stavby, ledva opláštené. „Neviem si predstaviť, ako by mohli peniaze použiť po tomto termíne,“ skonštatoval poslanec.
Druckerov úrad neodpovedal na otázku, či bude treba 195 miliónov eur pre nemocnice v Martine a Banskej Bystrici minúť v nasledujúcich troch mesiacoch alebo dostane od eurokomisie výnimku do konca roka 2028, keď podľa požiadaviek EÚ majú byť už pripravené na príchod pacientov.
Pôžička od bánk bude ťažká, hodnotí Krajčí
Aj keby sme stredoslovenské zdravotnícke zariadenia postavili z európskych peňazí, štátu stále ostane na pleciach ťarcha v podobe cenovky za nemocnicu v Prešove. Tá sa určite predraží, keďže hrozí aj búranie.
„Časť pôjde z duálneho financovania ministerstva obrany, časť zo štátneho rozpočtu a časť z bankových zdrojov,“ naznačil poslanec Baláž.
Štátne nemocnice však majú dlh 1,44 miliardy eur voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu, dodávateľom energií či servisným firmám. „Momentálne by žiadna banka nemala mať dôveru požičať štátu na nemocnicu, lebo tie by neboli schopné splácať záväzky. Najskôr by museli upratať systém financovania nemocníc,“ domnieva sa Krajčí.
Hoci premiér Robert Fico (Smer) sa dva mesiace pohrával s myšlienkou, že z nemocníc by sa mohli stať štátne akciové spoločnosti, aby sa už nemohli zadlžovať, na aprílovej konferencii v hoteli na Bôriku takéto zmeny neohlásili.
Výpočet
Rátajme spolu. Ak Drucker uspeje v presmerovaní 195 miliónov eur, dovybavenie nemocníc v Martine a Banskej Bystrici bude odhadom stáť pre každú z nich od 100 do 300 miliónov eur.
Prešovská nemocnica má zatiaľ odhadovanú cenu minimálne 448 miliónov eur bez DPH, v čom ešte zrejme nie je zarátané vybavenie.
Okrem toho minister obrany Robert Kaliňák (Smer) stavia aj koncovú nemocnicu v bratislavských Vajnoroch. Tá by mala v plnej výbave stáť až 1,27 miliardy eur, chceme ju zaplatiť z rozpočtu ministerstva obrany a dovybavenie zo štátneho rozpočtu pre ministerstvo zdravotníctva.
To znamená, že štyri nové zdravotnícke zariadenia budú stáť ešte vyše dvoch miliárd eur. Nie je jasné, koľko z toho pokryjú eurofondy, či nám požičajú aj banky, a teda koľko bude musieť zaplatiť štát.
Prezident SR Peter Pellegrini si skelety vzal pod svoje krídla a opozičné strany v liste vyzval, aby sa zaručili, že ak prídu po voľbách na jeseň 2027 k moci, nemocnice dokončia. Všetky strany to však odmietli.
„Ak nám ani nevedia povedať, koľko to bude stáť, k čomu sa máme zaviazať?“ skonštatoval Krajčí.
Prikryť sa perinou, na akú máme
Exriaditeľ INEKO a bývalý europoslanec SaS Eugen Jurzyca pre Štandard zhodnotil, že dofinancovanie Martina a Banskej Bystrice dáva ekonomický zmysel, ak vláda vopred jasne stanoví, čo to prinesie pacientovi: kratšie čakacie lehoty, nižší výskyt nemocničných nákaz či rýchlejšiu liečbu.
„Bez takýchto merateľných ukazovateľov sú to len stavebné projekty, nie zdravotná politika,“ poznamenal.
Vzhľadom na to, že Prešov čelí vážnym technickým a manažérskym komplikáciám, treba podľa neho spraviť dôkladný ekonomický audit, či sa projekt oplatí. Rovnako vníma Vajnory. „Rozumný záväzok tejto vlády mal byť: nezačínať projekty, na ktoré nemáme kryté peniaze. Tento záväzok, žiaľ, splnený nebol,“ skonštatoval.
Pripomenul, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dlhodobo hodnotí udržateľnosť slovenských verejných financií v pásme vysokého rizika. „To znamená, že len na stabilizáciu nášho dlhu by sme potrebovali prijať trvalé konsolidačné opatrenia v objeme takmer osem miliárd eur. V tomto kontexte si štát jednoducho nemôže dovoliť plytvať,“ uviedol Jurzyca.
Doplnil, že nové budovy samy osebe problém slovenského zdravotníctva nevyriešia, ak nezmeníme ich manažovanie.