Matej Gašparovič

Donald Trump bol pre mnohých nádejou. Ten však spustil (nielen) vojnu s Iránom, ktorá nemala racionálne dôvody a nemá ani rozumné východisko. Prímerie, ktoré po neutešenom vývoji vyrokovali s pomocou Číny a Pakistanu, sa fakticky skončilo ešte predtým, ako sa začalo, keďže Izrael ho porušil a Trump svojmu spojencovi nebol schopný tresnúť po prstoch.

Megalomanstvo a presvedčenie o vlastnej výnimočnosti sa pre svetový mier a svetovú ekonomiku ukazuje ako vážnejší problém než mentálny úpadok jeho predchodcu. Bidenove občasné úlety, keď zjavne nevedel, čo sa okolo neho deje, boli úsmevné, no Trumpovo psychické megalomanstvo vzbudzuje des.

V súboji medzi Kamalou Harrisovou (Joeom Bidenom) a Donaldom Trumpom potom išlo o voľbu „menšieho zla“. Trump sa nedal osobnostne považovať za vhodného kandidáta a Harrisová bola pre konzervatívcov principiálne nevoliteľná. Samotná voľba medzi touto dvojicou predznamenala úpadok takých rozmerov, ktorý by bol kedykoľvek predtým považovaný za šokujúci. V súčasnosti je realitou.

Bola to však binárna voľba medzi dvomi rozdielnymi politickými prístupmi a za Trumpom sa formovala inštitucionálna zmena, ktorá bola po panovaní progresívneho klanu nevyhnutná. Napokon, známky „nízkeho charakteru“ v ňom videl aj vplyvný americký moderátor Tucker Carlson, no bol ochotný sa s nimi zmieriť a Trumpa podporiť. Nielen on sám si však nevedel predstaviť, že nevypočítateľný Trump poprie takmer všetko, čo hlásal.