Osemnásť mesiacov po páde Bašára Asada už nie je návrat do Sýrie len teoretická otázka. Už sa to deje, najmä tam, kde je Sýria blízko. Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) začiatkom roka 2026 odhadla, že od 8. decembra 2024 sa zo zahraničia vrátilo viac ako 1,3 milióna Sýrčanov. V tom čase uvádzala viac ako 440-tisíc registrovaných navrátilcov z Turecka, 437 586 z Libanonu, 178-tisíc z Jordánska a 6 988 z Iraku. Podľa neskorších správ bol celkový počet do konca apríla 2026 približne 1,63 milióna navrátilcov, z toho takmer 640-tisíc z Turecka, približne 630-tisíc z Libanonu a približne 285-tisíc z Jordánska.
Tieto čísla odrážajú najmä geografickú realitu a len nepriamo politickú. Ľudia žijúci v Turecku, Libanone alebo Jordánsku môžu rýchlejšie posúdiť a uskutočniť návrat. Pre nich je kontrola rodinného majetku, návšteva príbuzných alebo postupný návrat oveľa reálnejšou možnosťou.
UNHCR tento vývoj výslovne opisuje ako fázu uľahčeného dobrovoľného návratu, nie ako návratovú kampaň. Vo svojich odporúčaniach organizácia vo všeobecnosti trvá na tom, že návrat vojnových utečencov musí prebiehať postupne a musí byť založený na informovanom a slobodnom rozhodnutí. Už skoršie plány UNHCR na rok 2025 predpokladali až 1,5 milióna navrátilcov z Jordánska, Libanonu, Turecka, Iraku a Egypta.
Chudoba a malá nádej
V Libanone sa obzvlášť jasne ukazuje, ako sa dynamika zmenila v dôsledku politickej situácie. Krajina dlhé roky hostila veľmi početnú skupinu sýrskych utečencov, pričom rástol aj politický a hospodársky tlak. Agentúra Associated Press v lete 2025 informovala, že UNHCR v Libanone dúfa, že do konca roka sa v rámci nového programu návratu vráti najmenej 200-tisíc osôb. Program zahŕňal bezplatnú dopravu a skromnú finančnú pomoc. Tento počet sa teraz zvýšil na viac ako 600-tisíc, a to napriek pretrvávajúcej zložitej situácii v Sýrii vrátane zničenej infraštruktúry, chudoby a nestabilných bezpečnostných podmienok.
Nemecko zatiaľ zohráva v širšom pohybe späť do Sýrie len malú úlohu. V prehľade UNHCR nie je Spolková republika vôbec uvedená samostatne, ale len v spoločnej kategórii ostatných krajín, pretože počty sú v porovnaní s počtami zo susedných štátov sotva štatisticky významné. Podľa nemeckých údajov sa v roku 2025 dobrovoľne vrátilo z Nemecka do Sýrie len približne 3 678 Sýrčanov.
Pre ľudí v Nemecku nie je návrat krátkou cestou cez blízke hranice, ale vysoko rizikovým životným rozhodnutím, najmä vzhľadom na finančné zabezpečenie, ktoré poskytujú nemecké sociálne dávky. Štúdie o ochote vrátiť sa poukazujú na obavy o bezpečnosť, nedostatok pracovných príležitostí v domovskej krajine a otázku, či si rodiny vôbec môžu v Sýrii vybudovať životaschopnú existenciu. V prieskumoch UNHCR sa ako hlavné prekážky dobrovoľného návratu uvádzali bezpečnosť a možnosť zarobiť si na živobytie.
Žiadny tlak na odchod z Nemecka
V Nemecku v súčasnosti žije viac ako jeden milión Sýrčanov, hoci nemeckej verejnosti sa kedysi hovorilo, že utečenci prijatí za vlády Angely Merkelovej sa nakoniec vrátia späť. Mnohí z nich sú v krajine od rokov 2015 a 2016, keď sa hranice Nemecka otvorili nekontrolovanej imigrácii. Veľká časť tých, ktorí prišli v tomto období, má štatút právnej ochrany. Niektorí z nich majú prácu, deti navštevujú školu a ďalší sa vzdelávajú alebo študujú na univerzite. Toto je oficiálna verzia, a ktorú sa v diskusiách opakovane odkazuje.
Napriek tomu takmer polovica Sýrčanov žijúcich v Nemecku, približne 480-tisíc ľudí, stále poberá sociálne dávky Bürgergeld a zostáva závislá od sociálneho systému krajiny. Dokonca aj spomedzi takmer 41 percent Sýrčanov, ktorí sú zamestnaní, veľká časť stále dostáva štátnu podporu, pretože pracujú v minizamestnaniach alebo v nízkokvalifikovaných profesiách.
Miera nezamestnanosti u sýrskych štátnych príslušníkov je 37 percent. To je výrazne viac ako priemer ľudí z ostatných hlavných azylových krajín, ktorý dosahuje 29,9 percenta. Sýrčania sú výrazne zastúpení aj v štatistikách kriminality. V roku 2025 boli Sýrčania a Afganci zaznamenaní ako podozriví takmer desaťkrát častejšie ako Nemci.
Mnohí Sýrčania už majú nemecký pas. V roku 2024 bolo v Nemecku naturalizovaných 83 150 osôb sýrskeho pôvodu. Sýrčania tak tvorili približne 28 percent všetkých naturalizácií, čo z nich robí najpočetnejšiu skupinu. Celkovo získalo v rokoch 2011 až 2024 nemecké občianstvo približne 252 500 osôb sýrskeho pôvodu. Odkedy sa naturalizácia v roku 2021 zjednodušila, počet Sýrčanov, ktorí získali nemecké občianstvo, prudko vzrástol. To má dva dôsledky. Po prvé, páchatelia z tejto skupiny sa už v štatistikách neuvádzajú ako cudzinci. Po druhé, ich návrat sa môže uskutočniť len dobrovoľne.
V odpovedi na parlamentnú otázku spolková vláda uviedla, že do konca augusta 2025 bolo v Centrálnom registri cudzincov zaznamenaných len 4 633 sýrskych štátnych príslušníkov, ktorí sa od 8. decembra 2024 presťahovali do zahraničia. To však nemusí nevyhnutne znamenať, že všetci z nich odišli do Sýrie.
V rámci programu reintegrácie a podpory emigrácie žiadateľov o azyl v Nemecku a programu repatriácie s podporou vlády (REAG/GARP) bolo od decembra 2024 do augusta 2025 podporených 1 872 dobrovoľných odchodov. Podľa spolkovej vlády v tomto období nedošlo k žiadnej deportácii do Sýrie. Toto hodnotenie je v súlade s ďalšími správami z novembra 2025, podľa ktorých sa v prvej polovici roka 2025 dobrovoľne vrátilo z Nemecka len približne 1 000 Sýrčanov.
Prázdne sľuby
Politická debata v Berlíne sa medzitým zintenzívnila, pretože z čisto právneho hľadiska je štatút utečenca pre Sýrčanov v Nemecku po skončení vojny v Sýrii neaktuálny, keďže dôvod úteku, teda vojna, zanikol. Kancelár Friedrich Merz po skončení Asadovho režimu povedal, že mnohí Sýrčania už nemajú trvalý dôvod na azyl a mali by pomôcť obnoviť svoju krajinu. Denník The Guardian túto vetu označil za súčasť novej, prísnejšej návratovej politiky.
Napriek tomu vyhlásenia kancelára neviedli k žiadnym konkrétnym krokom. Ešte jasnejšie sa to ukázalo po tom, ako sa jeho minister zahraničných vecí Johann Wadephul vrátil z Damasku s odvolaním sa na nestabilitu krajiny a zlé životné podmienky, čím v podstate vylúčil návrat Sýrčanov z humanitárnych dôvodov. Nemecký minister neuviedol, kto by mal obnoviť krajinu, ak sa nikto nevráti.
Politickým vyvrcholením diskusie o návrate Sýrčanov z Nemecka potom bola návšteva dočasného sýrskeho prezidenta Ahmada Husajna Šara u Friedricha Merza v Berlíne 30. marca 2026. Spolková vláda následne vyhlásila, že Nemecko chce podporiť Sýriu na jej ceste k stabilite a rastu. Merz prisľúbil na tento rok pomoc na obnovu vo výške viac ako 200 miliónov EUR (230 miliónov USD) vrátane podpory zásobovania vodou a nemocníc. Zároveň sa mali spoločne riešiť otázky obnovy, hospodárskej spolupráce a návratu. Na oplátku Nemci nedostali od nového vládcu Sýrie žiadne záväzky.
Kancelár, prezident a spor
Medzinárodné médiá informovali, že Merz oznámil, že Nemecko a Sýria chcú spolupracovať na návrate státisícov sýrskych utečencov. Podľa vtedajších správ Merz videl v sýrskych utečencoch dôležitú úlohu pri obnove svojej krajiny. Politické očakávanie bolo, že do roku 2030 by sa mohlo vrátiť až 80 percent Sýrčanov žijúcich v Nemecku. Čisto aritmeticky by to bolo viac ako 800-tisíc ľudí.
Toto presné číslo sa stalo predmetom sporu hneď nasledujúci deň. Šara neskôr túto správu verejne poprel. Sýrsky prezident označil Merzove poznámky za preháňanie a zdôraznil, že akýkoľvek návrat závisí od rekonštrukcie, investícií a pracovných miest v Sýrii. Ľudia nesmú byť jednoducho poslaní späť, ak neexistujú žiadne životaschopné podmienky.
Veľkolepý signál o návratoch Sýrčanov tak zostal len nesplnenou úlohou a zbožným prianím Nemecka, bez zvýšenia politického tlaku. Výsledok sa obmedzil na politickú koordináciu, pomoc pri rekonštrukcii, hospodársku spoluprácu a rozhovory o návratoch. Chýbal však robustný mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa státisíce Sýrčanov mohli vrátiť z Nemecka v priebehu niekoľkých rokov.
Spolková vláda sa doteraz spoliehala predovšetkým na dobrovoľné odchody, finančnú podporu, individuálne posudzovanie a možnosť neskoršej deportácie v prípade zločincov alebo ľudí bez práva na pobyt. Aj z medzinárodných správ vyplýva, že európske štáty prehodnocujú rozhodnutia o azyle, ale k návratom do Sýrie pristupujú naďalej veľmi opatrne. Uvedeným dôvodom je vždy to, že najprv tam musia existovať bezpečné a trvalé podmienky.
Rozdelená realita
Realita sýrskych návratov sa teda nachádza presne medzi dvoma príbehmi. V regióne okolo Sýrie sa začal viditeľný pohyb domov. Pre mnohých ľudí v Turecku, Libanone a Jordánsku bol pád Asada okamihom, keď mohli riskovať návrat. Naopak, v Nemecku tento jav zatiaľ zostáva marginálny. Právne prekážky deportácie ľudí proti ich vôli sú vysoké. Mnohí Sýrčania majú údajne silné väzby na Nemecko. Samotnú Sýriu považuje nemecká vláda za zničenú krajinu, ktorá síce vzbudzuje nové nádeje, ale zatiaľ neponúka stabilitu potrebnú na podporu masových návratov.
Pre Nemecko je preto táto otázka predovšetkým otázkou politickej vôle, ktorú súčasná vláda nevyjadruje. Nevytvárajú sa žiadne stimuly. Nevytvára sa ani primeraný politický alebo právny tlak. Jedine opozičná Alternatíva pre Nemecko (AfD) upozorňuje na potrebu poslať späť veľký počet Sýrčanov.
Keďže po vyhláseniach kancelára nenasledovali žiadne kroky zo strany zákonodarcov alebo administratívy, návrat Sýrčanov z Nemecka zostáva len politickým príbehom, ktorý sa neodráža v číslach.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.