Slovenské stíhačky F-16 by sa po prevzatí ochrany domáceho vzdušného priestoru mali zapojiť aj do aliančných misií NATO nad Pobaltím či Islandom. Na tom sa v diskusnej relácii V politike na TA3 zhodli minister obrany Robert Kaliňák (Smer) aj opozičný poslanec Tomáš Valášek (PS). Obaja hovoria o prirodzenom kroku, ktorý má posilniť schopnosti armády aj solidaritu v rámci Aliancie.
Kaliňák pripomenul, že nasadzovanie stíhačiek do zahraničných misií bolo súčasťou plánov už pri nákupe strojov F-16. Podľa neho ide o štandardnú súčasť aliančnej spolupráce. „Keď prevezmeme vlastný vzdušný priestor a budeme mať dostatočné sily a prostriedky, sme pripravení zapojiť sa do rotačných misií NATO,“ potvrdil a dodal, že takéto misie majú dva hlavné ciele – solidaritu s partnermi a praktický výcvik. Podľa neho je najväčším nepriateľom armády rutina.
Valášek pripomenul, že ešte v roku 2018 odporúčali ministerskí úradníci, aby Slovensko využívalo F-16 aj na aliančné operácie mimo vlastného územia. Zdôraznil, že Slovensko samo profitovalo z pomoci spojencov v období medzi vyradením MiG-29 a príchodom F-16. V tom čase chránili slovenský vzdušný priestor české, poľské a maďarské stíhačky. „Takto Aliancia funguje. Pomáhame si navzájom,“ uviedol.
Druhým dôvodom je podľa neho získavanie bojových skúseností. Poukázal na incidenty v Pobaltí, kde dochádza k častejším narušeniam vzdušného priestoru. „Tí piloti tam vyslovene chcú ísť. Naučia sa úplne iné operačné tempo,“ skonštatoval.
Diskusia sa dotkla aj technického stavu slovenských F-16. Kaliňák potvrdil, že niektoré stroje boli dočasne uzemnené pre technické veci zo strany výrobcu. Ide však o štandardný postup pri nových typoch lietadiel. Problém sa netýka len Slovenska, ale aj ďalších krajín, ktoré F-16 používajú, vrátane Bulharska či Kataru.
„Je to niečo ako zvolávacia akcia pri autách,“ vysvetlil Kaliňák s dôvetkom, že rok 2026 má byť kľúčový pre plné operačné zavedenie stíhačiek do služby. Slovensko chce do konca roka postupne preberať ochranu vlastného vzdušného priestoru.
Spor o nový „stav ohrozenia“
Veľkú časť debaty zabrala otázka návrhu nového ústavného „stavu ohrozenia“, ktorý presadzuje prezident Peter Pellegrini. Cieľom je vytvoriť právny rámec na situácie, keď Slovensko čelí vonkajšej bezpečnostnej hrozbe, no nejde ešte o vojnový stav.
Impulzom boli aj incidenty v blízkosti slovenských hraníc – napríklad pád dronu typu Šáhid neďaleko Sobraniec či nedávny pád dvoch dronov v Lotyšsku.
Valášek zopakoval, že opozícia návrh automaticky neodmieta, problémom však bola jeho nedostatočná konkretizácia. „Návrh nebol vysvetlený ani odôvodnený,“ povedal a pripomenul, že opozícia už vo februári ponúkla spoluprácu pri legislatívnych zmenách, ktoré by armáde umožnili efektívnejšie reagovať na dronové hrozby.
Minister obrany argumentoval, že ozbrojené sily dnes v niektorých situáciách nemajú jasné právomoci zasiahnuť. „Ozbrojené sily môžu použiť zbrane len počas vojny alebo vojnového stavu,“ vysvetlil Kaliňák.
Podľa neho by v prípade narušenia vzdušného priestoru alebo masívnej dronovej hrozby armáda síce zasiahla, no pohybovala by sa v právne nejasnom prostredí. Nový „stav ohrozenia“ má preto vytvoriť medzistupeň medzi mierom a vojnovým stavom, ktorý umožní reagovať na vonkajšie hrozby ešte pred vypuknutím otvoreného konfliktu. „Nejde o vnútorné použitie armády, ale o ochranu krajiny zvonka,“ zdôraznil.
Danko pritvrdzuje pri Ukrajine
Otvorili aj tému Ukrajiny a sporov v koalícii. Predseda SNS Andrej Danko žiada, aby Slovensko blokovalo otvorenie prístupových rokovaní Ukrajiny s Európskou úniou bez uzavretia mieru s Ruskom. Kaliňák však tvrdí, že postoj Smeru sa nemení už od roku 2023 a koaličný partner hyperbolizuje.
„Každá politická strana si žije nejakým svojím politickým životom a chce dosiahnuť nejakú pozornosť voličov, priaznivcov alebo novinárov. Zároveň som videl, že aj niektoré médiá urobili tú istú chybu, že ako Robert Fico (Smer) zmenil rétoriku alebo niečo otočil. To nie je pravda. Smer vždy hovoril, že Ukrajina môže mať európsku perspektívu, ale len po splnení všetkých podmienok,“ podotkol a zopakoval, že Slovensko dlhodobo odmieta vstup Ukrajiny do NATO, nie do Únie.
Valášek si tiež myslí, že Dankove vyjadrenia sú snahou získať politické body, neverí však jeho hrozbám o možnom odchode z koalície.
Ostrý spor vyvolali aj výroky o udalostiach na Donbase po roku 2014 a interpretácia ruskej invázie. Kaliňák tvrdil, že konflikt na východe Ukrajiny nemožno vnímať izolovane od udalostí po Majdane. Poukazoval na ozbrojené operácie ukrajinskej armády voči separatistickým regiónom Donecka a Luhanska.
„Keď sa Ukrajinci rozhodnú vojensky zaútočiť na svoju menšinu na východe svojej krajiny, tak čo čakajú, že druhá strana nebude dávať odpoveď?“ vyslovil minister obrany s tým, že konflikt podľa neho prerástol do občianskej vojny. Zároveň argumentoval, že práve preto vznikli minské dohody, ktorých cieľom bolo zastaviť boje a dosiahnuť prímerie.
Valášek: Rusko konflikt vyprovokovalo a vyzbrojilo
Valášek tieto výroky ostro odmietol. Tvrdí, že minister „prekrúca históriu“ a prenáša zodpovednosť za vojnu na Ukrajinu: „Rusko vyzbrojilo svojich ľudí na východe Ukrajiny, ukrajinských občanov rusky hovoriacich, a presvedčilo ich, aby zaútočili na legitímnu ukrajinskú vládu preto, lebo neboli spokojní s výsledkom Majdanu.“
„Ukrajina reagovala tak, ako by reagoval každý štát na svojom území,“ dodal a obvinil Kaliňáka, že fakticky ospravedlňuje ruskú agresiu. Ten to odmietol a opozícii vyčítal jednostranný pohľad na konflikt a nedostatočné chápanie historických súvislostí.
Minister zároveň tvrdil, že zlé vzťahy so susedmi nikdy nevedú k stabilite.
Kaliňák verí, že práce v Prešove sa čoskoro obnovia
Obaja politici sa dotkli aj témy zastavenia výstavby prešovskej nemocnice. Minister potvrdil, že problém sa týkal betónu, respektíve jeho technologického spracovania. „Expertíza má teda potvrdiť, či pochybenie nastalo pri výrobe betónu alebo pri jeho nesprávnom použití,“ upozornil Kaliňák. Verí, že práce sa čoskoro obnovia. Predpokladá, že malá časť zabetónových stĺpov sa bude musieť obnoviť.
Valášek mieni, že problémy s výstavbou prešovskej nemocnice odzrkadľujú neschopnosť vlády riadiť krajinu a posúvať ju vpred. „Minister Kaliňák mal za úlohu postaviť túto nemocnicu, aby to bola aspoň jedna hmatateľná vec, na ktorú vláda môže na konci vlády ukázať. No ani to sa im nepodarilo,“ podotkol Valášek.
„Celková bilancia vlád Smeru pri budovaní veľkých koncových nemocníc bude mínus dve,“ skonštatoval, poukazujúc na to, že za vlády Smeru sa búrali bratislavské Rázsochy, teraz sa bude búrať v Prešove.
Kaliňák sa ohradil voči Valáškovej kritike, ktorá podľa neho demaskuje neznalosť a neskúsenosť PS s riadením veľkých infraštruktúrnych projektov.
„Vy ste mimovládka, ktorá žije z dotácií, za ktorou nestojí žiadny veľký projekt,“ uviedol smerom k PS. Stojí si za tým, že kompetentní zasiahli ihneď, ako bolo potrebné, a problém riešia. „Našli sme spôsob, ako reagovať a ako v tých veciach pokračovať, aby sme naplnili všetky pravidlá,“ zdôraznil.
(max, tasr)