Je to ako vírus
Tento trend pritom nie je izolovaným problémom strednej Európy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vlani upozornila, že podiel adolescentov s problémovým používaním sociálnych sietí v Európe stúpol medzi rokmi 2018 a 2022 zo siedmich na 11 percent. Výskum Health Behaviour in School-aged Children, do ktorého sa zapojilo takmer 280-tisíc mladých ľudí zo 44 krajín, zároveň ukázal, že viac ako tretina tínedžerov je online prakticky neustále.
Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri P. Kluge v tejto súvislosti varoval: „Je zrejmé, že sociálne siete môžu mať pozitívne aj negatívne dôsledky na zdravie a pohodu adolescentov. Vidíme dôsledky nedostatočnej digitálnej gramotnosti, a bez okamžitých krokov môžeme očakávať ďalšie zhoršovanie depresií, úzkostí, šikany či slabších školských výsledkov.“
Mobil začína mať podobný efekt ako alkohol
Jedným z najsilnejších zistení v úvode spomínaného prieskumu je prirovnanie sociálnych sietí k alkoholu. Kým alkohol bol dlhé roky považovaný za jeden z hlavných zdrojov rodinných problémov, digitálne závislosti sa mu v súčasnosti začínajú nebezpečne približovať.
Podľa výskumníkov totiž práve tie v mnohých domácnostiach vytvárajú podobné napätie ako pitie alkoholu. Vedú k izolácii jednotlivých členov rodiny, k podráždenosti, častejším konfliktom aj k úniku z reálnych vzťahov.
Rozdiel je najmä v tom, že problém s alkoholom si rodiny zvyčajne dokážu pomenovať oveľa jednoduchšie. Pri sociálnych sieťach je to stále citlivejšia a menej otvorená téma. „Jedinou mojou neresťou je Facebook, ale čo s tým? Doma ani nie je s kým sa o tom poradiť, pretože všetci nad tým sedia,“ reaguje jedna z respondentiek v kvalitatívnej časti výskumu.
Psychológ Jonathan Haidt, autor knihy The Anxious Generation, upozorňuje, že smartfóny a sociálne siete zásadne zmenili sociálny vývoj detí aj rodinný život. „Detstvo založené na hre bolo nahradené detstvom založeným na telefónoch,“ tvrdí.
Po roku 2012 sa podľa neho prudko zvýšili depresie, úzkosti aj osamelosť medzi mladými ľuďmi, a to paralelne s masovým rozšírením smartfónov a sociálnych sietí.
Na Slovensku sa téme dlhodobo venuje psychológ Juraj Holdoš, ktorý upozorňuje, že problémom už nie je len čas strávený online, ale práve spôsob používania sociálnych sietí. Algoritmy podľa neho podporujú neustále sociálne porovnávanie, tlak na výkon a znižovanie sebahodnoty mladých ľudí.
Podobne varuje aj psychológ Aleš Bednařík. „Sociálne siete využívajú naše prirodzené psychologické potreby. Potrebujeme uznanie, pozornosť a kontakt s druhými ľuďmi. Platformy to premieňajú na nekonečný mechanizmus odmien,“ upozorňuje.
Rodičia priznávajú vlastné zlyhanie
Výskum zároveň ukazuje, že rodičia si čoraz viac uvedomujú, že problém sa netýka len detí. Mnohí otvorene priznávajú, že sami majú problém nastaviť si zdravé hranice pri používaní mobilov a sociálnych sietí.
„Poviem im, nech odložia telefóny. A potom si sama mobil vezmem do ruky a oni vidia to isté správanie,“ opisuje ďalšia z respondentiek.
Práve v tom podľa autorov spočíva špecifickosť digitálnej závislosti. Nie je to problém jednej generácie. Sociálne siete v súčasnosti často používajú rovnako intenzívne deti, rodičia aj starí rodičia.
Aj preto sa čoraz častejšie objavuje pojem „digitálna únava“ alebo „digitálne vyhorenie“. Aj Európska komisia upozorňuje, že intenzívne používanie sociálnych sietí súvisí s nárastom pocitov osamelosti, emocionálneho stresu aj zhoršovaním kvality spánku.
Spoločné výskumy Joint Research Centre Európskej komisie ukazujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí koreluje s vyššou mierou osamelosti a psychických problémov najmä u mladých ľudí. Autori upozorňujú, že najškodlivejšie je pasívne sledovanie obsahu a neustále sociálne porovnávanie.
„Intenzívne používanie sociálnych sietí pozitívne koreluje s osamelosťou a emocionálnym stresom,“ konštatujú výskumníci.
Na Slovensku pripomína podobné riziká aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Odborník Michal Božík upozorňuje, že sociálne siete môžu výrazne zvyšovať úzkosť detí, narúšať spánok a vytvárať tlak na idealizovaný obraz vlastného života.
Ekonomické dôsledky už aktuálne stoja miliardy
Téma sociálnych sietí už dávno nie je iba kultúrnym alebo psychologickým problémom. Stáva sa aj významnou ekonomickou témou.
Organizácia OECD upozorňuje, že psychické problémy aktuálne stoja ekonomiky vyspelých krajín až štyri percentá HDP ročne. Do týchto nákladov vstupujú výdavky na zdravotníctvo, nižšia produktivita práce, častejšie pracovné absencie aj predčasné odchody z trhu práce.
Rastúci počet štúdií zároveň naznačuje, že digitálne závislosti môžu tento problém ešte zhoršovať. Ekonomika pozornosti, na ktorej fungujú platformy ako TikTok, Instagram či Facebook, je totiž postavená na maximalizácii času používateľa online.
Americký sociálny psychológ a profesor Adam Alter, autor knihy Irresistible, je presvedčený, že technologické firmy využívajú podobné psychologické mechanizmy ako hazardný priemysel. „Každá notifikácia funguje ako malá odmena. Mozog sa učí očakávať ďalší impulz a vzniká návykové správanie,“ vysvetľuje.
Je na čele výskumu toho, čo robí tieto produkty takými kompulzívnymi, a dokumentuje vysokú cenu, ktorú pravdepodobne zaplatíme, ak budeme slepo pokračovať v súčasnom nastavení. Ľudia sú závislí od látok už tisíce rokov, ale posledné dve desaťročia sú tiež závislí od technológií, ako sú Instagram, Netflix a Facebook – vynálezov, ktoré prijali, pretože predpokladali, že im zlepšia život.
Jednoducho povedané, tieto vynálezy majú hlboké výhody, no ich mimoriadna príťažlivosť podľa jeho slov nie je náhoda.
Spôsob, akým sociálne siete bojujú o ľudskú pozornosť, dlhodobo kritizuje aj bývalý dizajnový etik spoločnosti Google Tristan Harris. „Ak platforma zarába na čase, ktorý na nej človek strávi, jej prirodzenou motiváciou je udržať ho online čo najdlhšie,“ tvrdí.
Aj preto Európska únia v posledných rokoch sprísňuje reguláciu digitálnych platforiem. Digital Services Act po prvý raz zaviedol povinnosť veľkých online platforiem analyzovať riziká algoritmov pre psychické zdravie používateľov, najmä detí.
Slovenskí sociológovia a analytici zároveň upozorňujú, že sociálne siete majú širšie spoločenské dosahy. Výskumníci z projektu Infosecurity.sk či akademici z Univerzity Mateja Bela Data & Society Lab hovoria o raste polarizácie, radikalizácie a oslabovaní dôvery v spoločnosti.
Algoritmy podľa nich často zvýhodňujú konfliktný a emocionálne vyhrotený obsah, pretože generuje vyššiu mieru interakcií.
Deväť z 10 Slovákov chce zákaz sociálnych sietí pre deti
Stúpajúca frustrácia sa odráža aj v postojoch verejnosti. Prieskum ukazuje veľmi vysokú podporu zákazu sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov. Na Slovensku so zákazom súhlasí 89 percent respondentov, teda približne deväť z 10 ľudí. V Česku je to približne 82 percent.
Väčšina si pritom uvedomuje, že najväčšími rizikami sociálnych sietí sú vznik závislostí, zhoršovanie psychického zdravia, prístup k nevhodnému obsahu, kyberšikana či online predátori.
Debata o vekových obmedzeniach sa vedie naprieč celou Európou. Francúzsko už schválilo pravidlá vyžadujúce rodičovský súhlas pri sociálnych sieťach pre deti do 15 rokov. Viaceré krajiny zároveň obmedzujú používanie mobilov priamo v školách.
Za číslami sa však skrýva hlbší problém – rodiny čoraz viac strácajú schopnosť byť spolu naplno. Mnohí preto hovoria o potrebe „digitálneho pôstu“ a vedomého času bez mobilov. Podľa odborníkov totiž tieto technológie už nemenia len voľný čas, ale samotnú podobu medziľudských vzťahov.
