V pobrežnej holandskej obci Wijdemeren plánovali umiestniť 110 migrantov. Obec vyhovela žiadosti holandského Ústredného orgánu pre prijímanie žiadateľov o azyl a do 1. novembra 2026 sa rozhodla na ich ubytovanie vyčleniť časť obecného úradu, ktorý leží v miestnej časti Loosdrechte s približne 8 600 obyvateľmi. Hneď vedľa úradu sídli dievčenský hokejový klub, čo tiež vyvolalo obavy občanov.
Po sérii protestov, ktoré neraz prerástli do nepokojov, sa znížil plánovaný počet umiestnených na 70 mužov, z ktorých 15 sa už v novom azylovom stredisku nachádza a zvyšok má prísť do konca tohto týždňa.
Oheň na streche
Večer 12. mája vypukol blízko obecného úradu požiar s niekoľkometrovými plameňmi. V časti budovy boli pritom od rána ubytovaní 15 žiadatelia o azyl. Polícia zadržala vo večerných hodinách v spojitosti s nepokojmi trojicu Holanďanov.
Okrem 28-ročného muža podozrivého z podpaľačstva išlo o dvoch mladistvých. Jedného zadržali pre násilie voči novinárovi a polícii, a ďalší je podozrivý z hádzania svetlíc a kameňov počas nepokojov. Ani jeden z nich nie je zo spomínanej obce.
„Nie je známe, či 15 žiadateľov o azyl, ktorí sa v utorok ráno (12. mája) nasťahovali do budovy, po nepokojoch zostalo na mieste. Obecný úrad neposkytol vyjadrenie. Plán spočíva v tom, aby v budove obecného úradu bolo do 1. novembra ubytovaných celkovo 70 ľudí,“ uvádza holandský portál AD.
Už koncom apríla skupina osôb poškodila budovu obecného úradu – 34-ročný Holanďan Brian bol za to odsúdený na šesť týždňov odňatia slobody, pričom na časť z toho dostal podmienku. Na plote pri obecnom úrade visel dlhší čas nápis „Free Brian“.
V okolí sa nachádzajú aj kvety a transparenty s odkazmi ako „Žiadni utečenci, choďte domov“ či „Loosdrechte je náš a navždy zostane. Budeme ho brániť s hrdosťou a odhodlaním“.
Tlelo to dlhšie
Holandský podpredseda vlády a minister pre azyl a migráciu Bart van den Brink (Kresťanskodemokratická výzva, CDA) v apríli upozornil, že v krajine chýba na umiestnenie migrantov približne 4 500 miest. Preto vyzval samosprávy, aby pomohli. Starosta Wijdemerenu Mark Verheijen (opozičná Ľudová strana pre slobodu a demokraciu, VVD) jeho žiadosti vyhovel.
Po začatí protestov Verheijen obvinil demonštrantov z podkopávania slobodnej spoločnosti. Zdôraznil, že mnohí ľudia zúčastňujúci sa na protestoch nie sú miestni občania, ale ide o nacionalistov a prívržencov krajnej pravice. Zároveň uviedol, že o znížení počtu ubytovaných migrantov v obci zo 110 na 70 rozhodol sám, nie pod tlakom protestujúcich.
„Myslím si, že všetci máme ísť príkladom,“ povedal den Brink začiatkom mája na margo vyhlásenia vlády. „Preto očakávam, že každý – politici aj spoločnosť – bude situáciu upokojovať a nebude prilievať olej do ohňa,“ dodal s dôvetkom, že spoločnosť má odsúdiť tých, ktorí sa násilne stavajú proti príchodu žiadateľov o azyl.
Protesty aj na iných miestach
Udalosti v pobrežnom Loosdrechte urobili z imigrácie po dlhšom útlme celoholandskú tému. Obec však nie je v krajine tulipánov jediným miestom, kde v posledných týždňoch došlo k stretu medzi odporcami imigrácie a aktuálnou vládnou agendou.
Dňa 6. mája protestujúci na pol hodinu zablokovali diaľnicu A59 pri plánovanom stredisku pre mladých utečencov v priemyselnom areáli pri meste Den Bosch. Približne stovka demonštrantov sa zišla pri výjazde na Waalwijk s transparentmi a zapálenými fakľami. Situáciu napokon ukončil zásah polície, ktorá na mieste zadržala dvoch ľudí.
Menšie protimigračné protesty prebiehali v obciach IJsselsteine, Apeldoorne, Aalsmeeri, Hertogenboschi či Nieuw-Lekkerlande – demonštrácie tak zasiahli väčšinu provincií krajiny.
Známy holandský spevák a moderátor Gerard Joling v súvislosti s pokračujúcim vzdorom proti strediskám pre migrantov naprieč Holandskom vyhlásil: „Budúci rok budeme mať v podstate akúsi občiansku vojnu.“ Krajinu podľa neho vinou ľavice preberajú cudzinci.
Hoci Joling kritizuje migračnú politiku dlhodobo, v Holandsku ho nepovažujú za predstaviteľa krajnej pravice. Dokonca sa sám nezúčastňoval na žiadnych – pokojných ani násilných – protestoch, hoci koncom apríla vyhlásil, že ak bude zriadenie strediska pre migrantov hroziť jeho rodnej obci, na demonštrácii sa zúčastní.
Karta sa obrátila
Za najviac protimigračného politika sa v Holandsku považuje Geert Wilders, zakladateľ a predseda Strany pre slobodu (PVV). Ten je členom dolnej komory holandského parlamentu od roku 1998.
V novembri 2023 vyhral parlamentné voľby a jeho strana obsadila 37 zo 150 poslaneckých kresiel. Na zostavenie vlády potreboval koaličných partnerov, tí však jeho vymenovanie za predsedu vlády odmietli. PVV vytvorila koalíciu s ďalšími tromi stranami, okrem iného aj s VVD, ktorej členom je napríklad už spomínaný starosta Wijdemerenu Mark Verheijen, ale aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Premiérom tohto pravicového kabinetu sa stal nestraník a bývalý šéf tajnej služby Dick Schoof. Jeho vláda mala pri svojom štarte zámer zaviesť „najprísnejšiu azylovú politiku v histórii Holandska“. Deklarovala napríklad výrazne obmedziť počet žiadateľov o azyl, podporovala sprísnenie pravidiel na zlučovanie rodín migrantov a presadzovala prísnejšie hraničné kontroly.
No nie všetci koaliční partneri PVV – predovšetkým spomínaná VVD – podporovali Wildersove plány na obmedzenie imigrácie. Aj preto jeho strana v lete roku 2025 pre spory o riešení prisťahovaleckej otázky opustila vládu.
V predčasných voľbách na jeseň 2025 získala PVV 26 kresiel – rovnako ako Demokrati 66 (D66). A práve tí, keďže získali o niečo viac hlasov, napokon zostavili menšinovú vládu.
Premiérom sa stal šéf tejto liberálnej strany Rob Jetten, ktorý má na migráciu podstatne umiernenejší a viac probruselský postoj než predchádzajúca pravicová vláda. Nový predseda vlády podporuje kontrolovanú, ale nie „nulovú“ migráciu, zdôrazňuje integráciu migrantov a pracovnú migráciu pre ekonomiku a navyše odmieta radikálne protiimigračné návrhy Geerta Wildersa.