Napriek výrazným spoločenským zmenám zostáva túžba po rodine medzi mladými ľuďmi silná. Vyplýva to z nového česko-slovenského prieskumu rodín spoločnosti Uniqa, podľa ktorého by deti chcelo mať 69 percent slovenských bezdetných párov.
U nášho západného suseda je výsledok trochu lepší. Stať sa rodičmi si želajú o niečo viac ako tri štvrtiny tamojších dvojíc. Medzi túžbou a reálnym rozhodnutím mať dieťa sa však postupne vytvára čoraz väčšia priepasť.
Mladí ľudia v súčasnosti rodičovstvo neodmietajú preto, že by nechceli rodinu. Ako ukazuje analýza, oveľa častejšie hovoria o neistote, psychickom tlaku a obave, že svet okolo nich prestáva byť stabilným miestom na výchovu detí.
Rodičovstvo už nie je samozrejmý životný scenár
Najvýraznejšou bariérou rodičovstva je podľa prieskumu obava z toho, do akého sveta by ľudia svoje deti priviedli. Na Slovensku tento strach uviedlo až 71 percent respondentov, ale aj v Česku majú obavy takmer dve tretiny opýtaných.
Do rozhodovania vstupujú vojna, ekonomická neistota, klimatické obavy aj celkový pocit spoločenskej nestability. Mladé páry však neuvažujú len nad tým, či zvládnu dieťa finančne. Čoraz častejšie si kladú aj otázku, či bude mať ich dieťa bezpečný, pokojný a predvídateľný život.
Silnou bariérou i naďalej zostávajú financie. Takmer polovica respondentov tvrdí, že si deti momentálne nemôže dovoliť. Významnú úlohu zohráva aj bývanie. V Česku označil nedostatok stabilného bývania za problém každý tretí bezdetný pár.
Výsledkom je postupné odkladanie rodičovstva do vyššieho veku. Výskum ukazuje, že túžba po dieťati s pribúdajúcim vekom oslabuje, no približne okolo štyridsiatky ešte raz výraznejšie stúpne. Ide o takzvaný „moment poslednej šance“.
Práve v tomto období si mnohí bezdetní začínajú intenzívnejšie uvedomovať, že biologické možnosti sa postupne zužujú. Neraz však už narážajú na zdravotné, partnerské či psychické limity.
Psychická pripravenosť ako nová generačná téma
Mimoriadne silnou témou prieskumu Uniqa je psychická pripravenosť na rodičovstvo. Ľudia, ktorí pochybujú o tom, že by boli dobrými rodičmi, najčastejšie hovoria o vlastnom psychickom stave, strachu zo zlyhania, obavách z opakovania rodinných tráum či nedostatku praktických zručností.
Najmä mladšie generácie v súčasnosti pristupujú k rodičovstvu oveľa reflexívnejšie než ich rodičia. Menej sa spoliehajú na automatický životný scenár a výrazne viac premýšľajú nad dôsledkami vlastného rozhodnutia – emocionálnymi, psychologickými aj ekonomickými.
V spoločenskej debate sa často objavuje predstava, že mladí nechcú deti pre pohodlie alebo kariéru. Dáta z prieskumu však ukazujú podstatne komplikovanejší obraz. Časť respondentov síce hovorí o túžbe po voľnosti či profesijnom raste, dominantnou emóciou však zostáva neistota, nie egoizmus.
Demografia sa mení na ekonomický problém
Tento posun už dávno nie je len kultúrnou alebo osobnou témou. Čoraz výraznejšie sa stáva aj ekonomickou otázkou.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré budú v najbližších desaťročiach čeliť výraznému starnutiu populácie. Analýzy demografov aj ekonomických inštitúcií dlhodobo upozorňujú, že krajina bude mať menej ľudí v produktívnom veku a zároveň výrazne viac seniorov.
Projekcie hovoria o poklese počtu obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov a o raste zaťaženia ekonomicky aktívnej populácie staršími generáciami. Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že nepriaznivý demografický vývoj už začína obmedzovať slovenský trh práce a v ďalších rokoch môže brzdiť rast zamestnanosti aj celej ekonomiky.
Dôsledky sú pritom veľmi konkrétne: menej pracovníkov, nižší ekonomický rast, vyšší tlak na dôchodkový systém, rast výdavkov na zdravotníctvo a sociálne služby či vyššie daňové zaťaženie ekonomicky aktívnych generácií.
Analytici Inštitútu finančnej politiky aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dlhodobo upozorňujú, že bez zásadnejších reforiem bude Slovensko čeliť rastúcemu tlaku na verejné financie a postupnému spomaľovaniu hospodárskeho rastu.
Demografická kríza sa tak prestáva týkať len pôrodníc alebo štatistických tabuliek. Postupne zasahuje celé fungovanie štátu – od trhu práce cez dôchodkový systém až po schopnosť financovať zdravotníctvo a sociálne služby.
Aj preto sú zistenia prieskumu rodín spoločnosti Uniqa dôležité ďaleko za hranicami sociológie. Ukazujú totiž, že pokles pôrodnosti nemožno zjednodušovať na individualizmus či pohodlnosť mladých generácií. Za rozhodnutím nemať deti sa čoraz častejšie skrýva kombinácia ekonomického tlaku, psychickej neistoty a obáv z budúcnosti.
Mladí ľudia dnes nechcú len „mať dieťa“. Chcú mať pocit, že ho dokážu vychovať v bezpečnom, stabilnom a predvídateľnom prostredí. A práve tento pocit sa podľa prieskumu aj širších spoločenských trendov postupne vytráca.