Otázka, či americké firmy skúpia slovenské ropovody, prestáva byť čisto hypotetickou. Táto téma sa politicky dostala na pretras po tom, ako sa premiér Robert Fico vrátil z Moskvy a zvolal mimoriadne rokovanie s Transpetrolom – štátom vlastnenou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje na Slovensku rúry, ktorými tečie ropa.
Zároveň pre médiá vyhlásil, že na stretnutí v Rusku bolo jeho delegácii povedané, že „Američania majú určitý záujem kúpiť všetky tranzitné infraštruktúry“.
K tomu dodal, že „to bude veľká zábava“, ak „Rusi budú dodávať Američanom plyn a ropu za štandardné ceny a Američania nám to budú predávať s americkou vysokohorskou prirážkou“.
Na základe slov a krokov slovenského predsedu vlády následne vznikol celkom výrazný mediálny šum.
K vznikajúcej kauze sa vyjadrili aj viacerí predstavitelia opozície. Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska skonštatoval, že kúpa Transpetrolu Američanmi „nedáva zmysel“. Podobné hlasy bolo počuť aj zo strany SaS.
Lavrov: USA chcú kontrolovať všetky významné energetické trasy
Pri podrobnejšom skúmaní je naozaj jasne vidieť, že Fico vlastne nič nové a konkrétne nepovedal. Zopakoval v podstate to, čo do médií vypustil pred pár dňami aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Hoci nehovoril priamo o Slovensku ani o rope. Podotkol, že „Spojené štáty prijali sériu doktrinálnych dokumentov, z ktorých jeden hlása, že musia dominovať na globálnych energetických trhoch“. Američania chcú podľa neho „dostať pod svoju kontrolu všetky významné trasy dodávok energie“ vrátane poškodených plynovodov Nord Stream a infraštruktúry pre tranzit plynu cez Ukrajinu.
Zároveň predostrel podobnú schému, ako opísal v prípade ropovodov Fico – uviedol, že ak sa potrubia Nord Stream opäť začnú používať, ceny energie v Európe už nebudú určované po dohode Ruska s Nemeckom, ale so Spojenými štátmi.
Fico tvrdí, že s Transpetrolom hovoril o nákupe ruskej ropy
Premiér sa v nasledujúcich dňoch po rokovaní s Transpetrolom k tejto téme nevrátil. Práve naopak, v piatok 15. mája vyhlásil, že s firmou rokoval o možnosti nakupovania ruskej ropy pre Slovnaft.
„Ropu pre Slovensko nekupuje Slovensko,“ uviedol Fico s tým, že ju Slovnaftu zabezpečuje „maďarská (materská) spoločnosť MOL, s ktorou my nič nemáme“, a preto je vraj na stole otázka, či by partnerom pri dodávkach ruskej ropy nemohla byť priamo firma vlastnená štátom.
„Transpetrol môže byť tiež jednou z takýchto inštitúcií, a pretože sa zaoberá prepravou ropy, bolo celkom prirodzené, že som s prvým podnikom, prvou firmou hovoril o tejto téme aj s nimi,“ priblížil premiér.
Američania už skupujú európsku energetickú infraštruktúru
Vzhľadom na najnovšie slová slovenského premiéra sa zdá, že naratív o skupovaní miestnych ropovodov Američanmi ustúpil do úzadia. Napriek tomu by bolo chybou odignorovať blikajúce kontrolky. Tie totiž existujú bez ohľadu na to, čo hovoria Fico alebo Lavrov.
Trumpov záujem o nerastné bohatstvo je dobré známy. Skloňuje sa v súvislosti so vzácnymi zeminami na Ukrajine, v Grónsku, ale aj s venezuelskou ropou. O niečo menej informácií koluje o aktivitách amerických firiem na starom kontinente v oblasti infraštruktúrnych projektov.
Denník Guardian priniesol nedávno informácie o tom, ako chce americká spoločnosť AAFS Infrastructure and Energy investovať 1,5 miliardy dolárov do výstavby plynovodu Southern Interconnection v Bosne a Hercegovine.
Ide pritom o spoločnosť so sídlom vo Wyomingu, ktorá bola založená v novembri 2025 a na jej čele stoja dvaja muži, ktorí sú ruka v ruke s Donaldom Trumpom – Jesse Binnall, právnik, ktorý ho obhajoval pred obvineniami z podnecovania nepokojov v Kapitole, a Joe Flynn, brat jedného z jeho bývalých poradcov.
Firma sa pritom netají tým, že plynovod je pre Trumpovu administratívu prioritou. Povedal to sám Binnall.
Američania podľa informácií denníka Guardian na Bosnu natoľko tlačili, že tamojší zákonodarcovia v marci tohto roka schválili zákon, ktorý umožňuje prideliť zákazku spoločnosti AAFS bez verejnej súťaže.
Aktivity Energy Transfer
Bosniansky prípad však zďaleka nie je jediným príkladom. Americký gigant Energy Transfer, ktorý prevádzkuje rozsiahlu sieť ropovodov a plynovodov, podniká podobné aktivity v Európe už dva roky.
Podobne ako AAFS, aj Energy Transfer má blízko k Donaldovi Trumpovi. Spoluzakladateľ spoločnosti a jej najväčší akcionár Kelcy Warren mu podľa denníka Wall Street Journal prispel sumou viac než 13 miliónov dolárov na prezidentskú kampaň v roku 2024. Okrem toho ho podľa holandského Centra pre výskum nadnárodných korporácií (SOMO) podporovala aj celá firma.
Transfer Energy prostredníctvom dcérskej firmy Sunoco od roku 2024 skupuje energetickú infraštruktúru v Európe. Akvizíciou spoločnosti Zenith Energy Europe získala v Holandsku významný terminál a zásobník na ropné produkty, najväčšie zariadenie na plnenie kamiónov palivami v Európe, ako aj terminál Whiddy Island v zátoke Bantry Bay v Írsku. Ten je so skladovacou kapacitou 1,4 milióna kubíkov najväčším v krajine.
Začiatkom tohto roka sa spoločnosť Sunoco ďalšou akvizíciou spoločnosti TanQuid dostala k pätnástim zásobníkom v Nemecku, ktoré predstavujú takmer pätinu kapacít cisternových skladov v krajine, ako aj k jednému terminálu v Poľsku.
Spoločnosť Sunoco sa podľa SOMO zároveň jasne vyjadrila, že na kontinente plánuje aj ďalšie investície a expanziu.
V hľadáčiku Američanov tak môže byť pokojne aj Slovensko, ktoré bolo významnou tranzitnou krajinou najmä v čase, keď ropa a plyn prúdili z východu na západ. Aj keď na stole Transpetrolu nemusí byť v súčasnosti žiadna konkrétna ponuka od americkej firmy, nedávna história jasne ukazuje vytýčený trend, pri ktorom je len ťažké nazdávať sa, že je v európskom záujme.