Rusko sa na sklonku apríla odhodlalo úplne utiahnuť kohútiky na severnej vetve ropovodu Družba. V praxi tak zastavilo tok kazašskej ropy do Nemecka, keďže potrubím, ktoré vedie do krajiny z Ruska cez Bielorusko a Poľsko, sa už nič iné neprepravovalo.
Približne dva milióny ton za celý vlaňajší rok predstavujú relatívne malý objem. Pre lepšiu predstavu: potreby Nemecka sa pohybujú pod hranicou 100 miliónov ton. Rafinéria Slovnaft zase ročne spracuje okolo päť až šesť miliónov ton, čo zhruba zodpovedá aj slovenskej spotrebe.
Napriek tomu ide pre Nemecko, najmä pre hlavné mesto a jeho okolie, o nepríjemnú správu. Kazašskú ropu totiž odoberá rafinéria PCK, ktorá takmer výlučne zásobuje Berlín, tamojšie letisko a širší región. Z ropy, ktorú nakupuje, tvorí tá kazašská približne pätinu.
„Každý mesiac posiela Moskva Kazachstanu harmonogram dodávok ropy cez Rusko. V harmonograme na máj nebola Družba zahrnutá,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ kazašskej vlády pre britské noviny Financial Times.
Dôvod je údajne technický, no mnohí tomu neveria
Kremeľ zároveň avizoval, že ropa prestane severnou Družbou tiecť z technických dôvodov. Vicepremiér Alexander Novak však nekonkretizoval, kde je problém a či sa dodávky ešte niekedy obnovia.
O technickej príčine hovoril pre britské noviny aj kazašský minister energetiky Erlan Akkenženov, ktorý spresnil, že by za tým mohli byť útoky ukrajinských dronov na ruskú energetickú infraštruktúru.
Iný zdroj z prostredia kazašskej vlády však pre britské noviny uviedol, že ruským cieľom je predovšetkým vyvíjať tlak na Nemecko – najmä v čase, keď je ponuka ropy na trhu pre vojnu v Iráne obmedzená a ceny skokovo vzrástli.
Tento naratív skloňujú aj ďalšie veľké médiá.
Stopka pre kazašskú ropu však nie je v ruskom ekonomickom záujme. Hoci ide o malý objem, za ktorý Astana Kremľu neplatí žiadne lukratívne tranzitné poplatky, s prepravou nemá Rusko ani žiadne náklady. Rúrou totiž tak či onak tečie ropa do Bieloruska, pričom poplatky za tranzit, respektíve údržbu poľskej a nemeckej časti Družby platí buď dodávateľ, alebo odberateľ – podľa konkrétnej dohody.
Platí skôr opak. Pre Moskvu bolo benefitom, že sa celá prepravná trasa využívala aj po tom, čo sa štáty EÚ začali zbavovať ruskej ropy. Najmä z dôvodu, že ak potrubím dlhšie netečie ropa, jeho opätovné spustenie je komplikovaný a nákladný proces. Kazašská komodita jednoducho ponechávala Rusku otvorené dvere, aby v momente, keď sa zmení politická situácia, mohlo dodávky ropy do Európy obnoviť.
Rusko môže poškodiť EÚ oveľa viac
Napriek tomu je v hre aj spomenutá možnosť, že Kremeľ využíva aktuálnu situáciu na trhu s energonosičmi a v prípade zastavenia kazašskej ropy tlačí na slabé miesto starého kontinentu.
Európa totiž musí väčšinu fosílnych palív dovážať, čo znamená, že zahatanie Hormuzského prielivu Iránom a Spojenými štátmi je pre ňu veľmi nepríjemné.
Z postihnutej oblasti Perzského zálivu pochádza pätina globálnych dodávok ropy a desatina dodávok plynu. Keďže v prípade ropy existujú aj alternatívne trasy, výpadok je o niečo menší, no ponuka sa v prípade oboch komodít aj tak stenčila o 10 percent a viac. To na globálne prepojenom trhu neznamená nič iné ako rast cien, obmedzovanie spotreby a spomaľovanie rastu ekonomík.
Hypotéza o zámere škodiť Európe však má aj isté logické trhliny. Hoci môže ísť o akýsi prvý krok v eskalácii tlaku a opätovné „vycerenie zubov“, ak by Moskva naozaj chcela Európe škodiť, tok kazašskej ropy do Európy by mohla obmedziť takmer úplne.
Drvivá väčšina exportu z Kazachstanu (viac ako 80 percent) totiž musí pri ceste na trh, aj ten európsky, prejsť územím Ruska. Konkrétne cez ropovod CPC, čo je rúra, ktorá spája kazašské ložiská s exportnými terminálmi v Čiernom mori, a denne tadiaľ prechádza asi jedno percento svetovej ponuky ropy.
Pre lepšiu predstavu, o aký veľký výpadok by išlo: celá EÚ dováža približne 435 miliónov ton, z čoho kazašská ropa predstavuje bezmála 56 miliónov ton, teda okolo 13 percent.
Hoci Astana má k tejto trase aj isté alternatívy, napríklad trasu cez Azerbajdžan, sú podstatne limitované. Ak by sa Rusko rozhodlo situáciu eskalovať, v krátkodobom až strednodobom horizonte sa dá očakávať, že drvivá väčšina kazašskej ropy by sa na európsky trh jednoducho nemala ako dostať.
Samozrejme, opäť platí, že tento počin by vo viacerých smeroch Moskvu poškodil. Výsledkom by nebolo iba rozbitie vzťahov s významným susedom a partnerom, ale aj úbytok príjmov z tranzitu.
Okrem toho by takéto ďalšie významné obmedzenie ponuky ropy pravdepodobne nebolo po vôli Trumpovi, ktorý by mohol voči Moskve zaujať tvrdšie postoje a podporiť Ukrajinu. Kremeľ by stúpil na otlak aj svojmu najsilnejšiemu strategickému partnerovi – Číne. Tá je veľkým dovozcom ropy a pre blokádu Hormuzu už teraz čelí vysokým cenám a potenciálnemu obmedzeniu spotreby v blízkej budúcnosti.
Zatiaľ sa zdá, že nech boli príčiny zastavenia toku ropy cez Družbu akékoľvek, mrazivý scenár konca kazašskej ropy v Európe je zatiaľ v rovine málo pravdepodobnej hypotézy.