Spor o označovanie spája slovenských europoslancov
Práve otázka označovania sa stala jedným z hlavných dôvodov opakovaných odkladov hlasovania. Návrh totiž rozdeľuje NGT rastliny do dvoch kategórií. Produkty z prvej kategórie, ktoré sú považované za „ekvivalent konvenčných plodín“, by nemuseli mať špeciálne označenie pre konečného spotrebiteľa. Povinnosť označovania by sa týkala iba osiva. Kritici tvrdia, že takýto model prakticky znemožní kontrolu celého dodávateľského reťazca.
„Pre nás sú najdôležitejšie bezpečnosť a správne informovanie, čiže aby to bolo správne označené,“ konštatuje Neveďalová. Podľa nej nejde len o technickú otázku, ale o princíp. Tvrdí, že spotrebiteľ má mať rovnaké právo vedieť, čo kupuje, ako pri GMO produktoch. „Keď je použitá táto nová technika, všetko má byť jasne označované,“ dodáva.
Podobne argumentuje aj Lexmann. Tá upozorňuje, že pri niektorých typoch NGT už nebude možné genetické zásahy ani spätne identifikovať. „Poľnohospodár ani nebude tušiť, že používa takéto osivo,“ upozorňuje. Podľa nej sa tým vytvára situácia, v ktorej farmár ani spotrebiteľ nebudú schopní rozlíšiť, čo vlastne kupujú alebo pestujú.
Ideologické línie sa prekrývajú
Práve tu sa ukazuje zaujímavý paradox európskej debaty. Zatiaľ čo environmentálne orientovaní poslanci kritizujú NGT ako zásah do prírody, časť konzervatívneho spektra zdôrazňuje najmä otázku transparentnosti a ochrany spotrebiteľa. Výsledkom je netradičný prienik argumentov, ktorý by pri iných témach vznikal len ťažko.
Rozdiel medzi obomi političkami však nastáva v hodnotení nevyhnutnosti legislatívy. Neveďalová síce hlasovala proti návrhu, no zároveň otvorene priznáva, že tlak na prijatie technológie bude zrejme silnejší než odpor voči nej. „Ja si myslím, že nakoniec to prejde,“ hovorí. Dôvod vidí najmä v klimatických zmenách a rastúcom tlaku poľnohospodárov zo štátov južnej Európy.
Podľa nej už dnes Španielsko či Taliansko čelia situácii, keď tradičné plodiny nezvládajú sucho a extrémne podmienky. „Tá potreba nových rastlín je väčšia, pretože máme problém s produkciou,“ vysvetľuje. Z jej pohľadu teda nejde len o ideologický spor, ale o praktickú otázku potravinovej bezpečnosti.
Lexmann je vo svojich hodnoteniach skeptickejšia. Hoci aj ona predpokladá schválenie legislatívy, interpretuje ho skôr ako výsledok politickej prevahy veľkých štátov a silných ekonomických hráčov. „Jednoducho vás prevalcujú tí väčší a hotovo,“ opisuje otvorene fungovanie európskych procesov.
Jej kritika smeruje aj k legislatívnemu mechanizmu Európskeho parlamentu. Tvrdí, že poslanci mimo príslušných výborov sa k textu často dostávajú až vo finálnej fáze. „Keď to prejde cez výbor, vy sa s tým stretnete až na konci v pléne,“ hovorí. Tento spôsob podľa nej oslabuje možnosť reálne ovplyvniť výslednú podobu legislatívy.
Patenty a obavy z monopolizácie trhu
Významným motívom celej diskusie je aj otázka patentov a monopolizácie trhu s osivami. Hoci obidve europoslankyne uznávajú, že táto téma existuje, pristupujú k nej odlišne.
Neveďalová ju považuje skôr za sekundárnu. Argumentuje, že vývoj nových technológií si vyžadoval obrovské investície, ktoré si mohli dovoliť iba veľké firmy. „Kto mohol dať peniaze na takýto veľký výskum? Len tí, ktorí na to mali financie,“ konštatuje. Podľa nej preto nemožno úplne zabrániť tomu, aby dominantné postavenie získali práve veľké korporácie.
Zároveň však dodáva, že z jej pohľadu je dôležitejšia bezpečnosť než štruktúra trhu. „Pre mňa je toto veľmi okrajová vec. Najdôležitejšia je bezpečnosť,“ zdôrazňuje.
Lexmann, naopak, vníma patentovú otázku ako zásadný problém. Opakovane upozorňuje, že niekoľko veľkých hráčov môže postupne ovládnuť celý európsky trh s osivami. „Človek si nebude môcť vybrať a poľnohospodár tiež nie,“ tvrdí. Obáva sa situácie, v ktorej budú farmári odkázaní na patentované osivá od úzkej skupiny nadnárodných spoločností.
Slovensko ako skeptický hlas
Obe političky sa však zhodujú v tom, že Slovensko v tejto debate patrí skôr ku skeptickému táboru. Neveďalová pripomína, že slovenská pozícia bola dlhodobo odmietavá už pri GMO. „My sme vždy boli proti GMO ako Slovenská republika,“ poznamenáva.
Podľa Lexmann však iba nesúhlas nestačí. Tvrdí, že malé štáty musia aktívne hľadať spojencov a vytvárať širšie koalície. „Krajina si musí nájsť partnerov a presvedčiť aj iných,“ vysvetľuje. V opačnom prípade rozhodnú veľké štáty, ktoré majú silnejší priemyselný aj politický vplyv.
Celá debata okolo NGT tak ukazuje viac než len spor o geneticky upravené rastliny. Odhaľuje spôsob fungovania európskej legislatívy, limity malých členských štátov aj konflikt medzi technologickým optimizmom a princípom predbežnej opatrnosti.
A hoci medzi europoslancami existujú rozdiely v tom, ako silno jednotlivé riziká vnímajú, v jednom bode sa prekvapivo stretávajú. Ak má teda Európska únia meniť pravidlá pre geneticky upravené plodiny, musí podľa oslovených europoslankýň zachovať minimálne transparentnosť a právo verejnosti vedieť, čo sa dostáva na európsky trh.
