Štátne nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa zadlžujú neuveriteľným tempom. Za jediný rok ich celkový dlh narástol približne o 316 miliónov eur, takže vlani dosiahol sumu 1,444 miliardy eur.
Rezort zdravotníctva spravuje 12 zariadení: univerzitné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine, detské nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach a fakultné nemocnice v Banskej Bystrici, Trnave, Trenčíne, Žiline, Nitre a Nových Zámkoch.
Okrem toho ministerstvo obrany vlastní nemocnicu v Prešove a ministerstvo vnútra zas Nemocnicu sv. Michala v hlavnom meste. Aj týmto dvom zariadeniam stúpli dlhy zo 113,7 milióna eur na 156,9 milióna eur, teda o viac ako 43 miliónov eur.
Dokopy tak dlhy štátnych nemocníc dosahujú výšku 1,6 miliardy eur.
Skupuje dlhy, hovoriť nechce
Najväčší podiel dlhov tvoria záväzky voči Sociálnej poisťovni (63,7 percenta), približne pätina smeruje k dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu a zvyšok pripadá na ďalších veriteľov či Národnú transfúznu službu.
Pri predchádzajúcich oddlžovaniach sa rezort zameral najmä na dlhy na odvodoch. Preto napríklad dodávateľom zdravotníckych pomôcok stále „visíme“ približne 109 miliónov eur, z čoho 81 miliónov eur je po lehote splatnosti.
„Deformuje sa tak obstarávanie materiálu a liekov v nemocniciach, ktoré nakupujú za ceny s rizikovou prirážkou za oneskorené platby,“ opísal poslanec Peter Stachura (KDH).
Ešte väčší problém je, ak títo veritelia postúpia dlh inému subjektu, ktorý nie je bankovou inštitúciou, pretože ten si pýta za oneskorenie úroky. Takéto záväzky tvoria viac ako 11 percent z celkového dlhu, čo v prepočte vychádza na 167,5 milióna eur.
Najčastejšie sa ako ich vlastník spomína firma BFF Central Europe.
Lekárske odborové združenie (LOZ) v minulosti upozornilo na prípad, keď BFF CE znížila Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) úrok pod podmienkou, že sa neomešká s platbou viac ako dvakrát. Hoci organizácia mala dostatok finančných prostriedkov na bankovom účte, splátka sa omeškala. Podľa LOZ mohlo k tomu dôjsť umelo a nemocnica tým prišla o 2,3 milióna eur.
Firmy BFF sme sa opýtali, koľko jej dlhujú jednotlivé verejné nemocnice na istine a úrokoch, aký vysoký úrok si účtuje pri vymáhaní dlhov a či sa prihlási do ďalšieho oddlženia. „K tejto téme sa v súčasnosti nebudeme vyjadrovať,“ uviedol pre Štandard konateľ BFF CE Marek Duban.
Denník N nedávno informoval, že ministerstvo časť záväzkov spochybňuje na súdoch, ktoré podľa neho spoločnosť nezískala zákonne. Ak by rezort uznal len tie dlhy, ktoré súd potvrdí ako oprávnené, išlo by približne o 120 miliónov eur bez úrokov a penále. Rezort si teraz podľa informácií Denníka N dohaduje s BFF CE splátkový kalendár.
Rezort mlčí
Ministerstva zdravotníctva sme sa opýtali, či pripravuje legislatívu, ktorá by zamedzila takému špekulatívnemu skupovaniu pohľadávok pôvodných veriteľov štátnych nemocníc.
Zaujímalo nás tiež, či sa plánuje ďalšie oddlženie nemocníc, keďže štátu hrozí od Európskej komisie pokuta 800-tisíc eur a penále vo výške 50-tisíc eur za každý deň do odstránenia nedostatkov.
„Opatrenia úzko koordinujeme s Ministerstvom financií SR a Európskou komisiou. Ide o živú internú komunikáciu, ktorej závery je v tejto fáze predčasné bližšie konkretizovať,“ vyhlo sa priamej odpovedi ministerstvo zdravotníctva.
Šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) však pre Štandard potvrdil, že oddlženie sa chystá. „Presný spôsob a rozsah mi ešte nie sú známe. Predpokladám, že proces bude musieť prejsť aj parlamentom, a teda oddlženie by malo byť spustené v roku 2027,“ načrtol.
Nemocnice dostávajú málo
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v apríli na veľkej konferencii v Hoteli Bôrik načrtol osem riešení, ako chce zlepšiť hospodárenie nemocníc. Ušetriť plánuje najmä prostredníctvom centrálnych nákupov liekov, zdravotníckej techniky a materiálu. Úspory má priniesť aj lepšie využitie lôžok, operačných sál či prístrojov a povinná elektronická dochádzka. Stratové nemocnice budú musieť pripraviť ozdravný plán, inak prejdú pod nútenú správu ministerstva.
Tieto kroky navrhol minister na základe auditov o fungovaní piatich nemocníc. Podľa zdravotníckych zariadení však treba dáta rozšíriť aj o oblasť výnosov.
„V plnej miere súhlasíme, že efektívnosť, či už medicínska, alebo ekonomická, je kľúčová, avšak za úplne objektívnu považujeme aj požiadavku, aby boli náklady kryté výnosmi, teda výdavky príjmami,“ povedala hovorkyňa banskobystrickej fakultnej nemocnice Ružena Maťašeje.
Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli vlani o 34 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní. Najvýznamnejšou nákladovou položkou sú osobné náklady, ktoré tvorili v priemere 81 percent výnosov od zdravotných poisťovní.
Veľa sa hovorilo aj o zmene právnej formy nemocníc. Kritici však upozorňujú, že keby sa nemocnice v súčasnosti zmenili na akciové spoločnosti, nedokázali by sa dostať z červených čísel, pokým na svoj chod nedostanú od poisťovní adekvátne peniaze.
Svetlo by do týchto finančných tokov vniesli takzvané štandardizované zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami. Ministerstvo však už celé mesiace posúva termín, odkedy začnú platiť.
„Transparentné a porovnateľné zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami (cez ktoré dnes preteká 3,5 miliardy eur) sú aj dôležitým nástrojom na vyvíjanie tlaku na efektivitu nemocníc, pretože ukážu, čo si poisťovne od danej nemocnice objednali a na konci roka sa uvidí, či to daná nemocnica aj splnila. To musí zahŕňať aj transparentné a porovnateľné faktúry, z ktorých bude každý vedieť porovnať, za aké výkony sa zaplatilo,“ uzavrel šéf LOZ Peter Visolajský.
link url=https://standard.sk/1196028/lekarov-nie-je-privela-audit-skresluje-nase-fungovanie-vravi-sefka-rooseveltovej-nemocnice]