V analýze Martina Rajňáka z Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) sa píše, že priemerný hrubý mesačný plat lekárov na Slovensku dosiahol v roku 2024 úroveň 3 443 eur. Mzdy lekárov za posledných desať rokov rástli rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve.
Popri platoch však čoraz viac rezonuje aj téma viacnásobných pracovných úväzkov lekárov. NKÚ na základe dát od Sociálnej poisťovne upozornil, že lekári v roku 2024 pracovali v priemere pre 1,7 zamestnávateľa a až 42 percent z nich malo súbežne viac než jeden pracovný pomer.
„Najvyššie ukazovatele práce pre viacerých zamestnávateľov v rámci skupiny lekárov dosahujú súdni lekári, hygienici a posudkoví lekári. Nadpriemerné hodnoty sú napríklad aj u lekárov urgentnej medicíny, plastických chirurgov, patológov či neurochirurgov,“ uvádza vo svojej analýze Rajňák.
Podobné zistenia priniesla aj revízia výdavkov na nemocnice od štátnych analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze, podľa ktorej malo v roku 2023 vedľajšie príjmy 49 percent lekárov vo fakultných a v univerzitných nemocniciach.
Až sedem úväzkov
Odborníci najčastejšie kombinujú prácu v štátnych a súkromných zdravotníckych zariadeniach. Kontrolóri identifikovali aj extrémne prípady lekárov pôsobiacich vo viacerých nemocniciach, ambulanciách, univerzitách či dokonca firmách pôsobiacich v zdravotníctve.
V niektorých prípadoch evidovali lekárov s príjmami od siedmich a viac subjektov súčasne.
Podľa NKÚ môžu viacnásobné úväzky prinášať výmenu skúseností medzi nemocnicami či prepájanie medicínskej praxe s akademickým prostredím.
Zároveň však vyvolávajú otázky, či lekári pri takomto rozsahu práce dokážu odvádzať výkon primeraný svojmu odmeňovaniu. Diskutuje sa aj o riziku účelového presmerovávania pacientov zo štátnych do súkromných zariadení.
LOZ: Väčšina doplnkových úväzkov je výučbových
Lekárske odborové združenie (LOZ) víta zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR. Žiada však aj prijatie systémových riešení.
Odborári vraj v minulosti na tento jav viackrát upozorňovali. Ich predseda Peter Visolajský doplnil, že nedávne audity piatich štátnych nemocníc zároveň hovoria, že väčšina doplnkových úväzkov lekárov sú školské a výučbové úväzky.
„Významná časť vedľajších úväzkov teda vzniká z potrieb samotného zdravotníckeho systému, a nie automaticky z iniciatívy lekárov. Ide najmä o zabezpečovanie výučby na lekárskych a zdravotníckych fakultách či povinných služieb ambulantných lekárov na pohotovostiach. V týchto prípadoch ide o žiaducu aktivitu lekárov, ktorú musíme podporovať a oceniť,“ pomenoval situáciu šéf lekárskych odborárov.
Podotkol, že existujú aj vážne prípady extrémneho množstva úväzkov, ktoré vyvolávajú legitímne otázky o reálnom výkone práce, kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a efektívnom využívaní verejných financií.
„Považujeme to za zneužitie systému, hlavne ak daná práca nie je vykonávaná. Na takýto prípad lekára s celkovým úväzkom 288 percent sme verejne upozornili i my v novembri 2025. Medializovali sme prípad lekára so šiestimi úväzkami,“ pripomenul s tým, že na tento prípad podali aj podnet na príslušné inštitúcie, no riešenia sa nedočkali.
Audit, zverejňovanie mien či elektronická dochádzka
Kontrolóri odporúčajú, aby sa problematika viacnásobných úväzkov stala súčasťou auditov zdravotníckych zariadení. Ministerstvu zdravotníctva SR zároveň navrhujú pripraviť legislatívny rámec, ktorý zvýši transparentnosť pracovných úväzkov lekárov a jasnejšie nastaví pravidlá ich kontroly.
LOZ navrhuje štyri konkrétne riešenia. Prvým by bolo zavedenie štatútu univerzitného zamestnanca, ktorý by odstránil dlhoročný chaos pri kombinovaných pracovných pomeroch medzi fakultami a nemocnicami. Má priniesť aj transparentné financovanie vzdelávania budúcich lekárov. „Túto požiadavku sme dali aj pri výpovediach lekárov a vláda sa zaviazala to splniť,“ dodal Visolajský.
Druhým riešením by mal byť zákon o zverejňovaní mien lekárov s abnormálnymi viacnásobnými úväzkami. Poslúži na kontrolu lekárov s mimoriadne vysokým počtom pracovných pomerov.
Tretím riešením je podľa LOZ povinný elektronický systém dochádzky lekárov v nemocniciach. Vládu žiadajú o určenie pevného termínu, dokedy budú musieť takto fungovať všetky štátne aj súkromné nemocnice.
LOZ upozorňuje aj na väčšiu zodpovednosť zdravotných poisťovní, ktoré uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. „Je neprijateľné, aby poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pri ktorých je z počtu pracovných úväzkov zrejmé, že deklarovaný rozsah práce nemôžu reálne vykonávať,“ povedal Visolajský s tým, že navrhuje sankcie pre tie, ktoré zanedbajú kontrolnú činnosť a umožnia zneužívanie systému.