Spolu s ním prišiel aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer) ako zástupca rezortu, pod ktorý nová stavba vojenskej nemocnice patrí. Obaja sú presvedčení, že nekvalitná betonáž nosných stĺpov je iba štandardný stavebný problém.
„Ťažko nájdete stavbu, na ktorej sa niečo neopravuje,“ vyhlásil premiér s tým, že nikdy nevidel toľko škodoradosti a takú koncentráciu zlých ľudí, ako vidí pri kritike výstavby vojenskej nemocnice v Prešove. Obzvlášť zo strany opozičných poslancov.
Pred príchodom na stavenisko, na ktorom aktuálne nepanuje žiadny stavebný ruch, mal poradu nielen so stavebným dozorom, ale aj s novým konzorciom firiem, ktoré nemocnicu dostavia do štádia hrubej stavby.
Stavebný dozor aktuálne tvoria interní zamestnanci Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Pôvodné konzorcium maďarských firiem na čele so spoločnosťou West Hungária Építőipari Szolgáltató po fiasku s nekvalitnou betonážou nahradí Tím Slovensko. Ten tvoria In Vest a štyria subdodávatelia – firmy Strabag Pozemné staviteľstvo, Skanska SK, Metrostav Slovakia a Hornex.
Minister Kaliňák ich vybral priamym zadaním bez súťaže a uzatvoril s nimi zmluvu na 259 miliónov eur. Zároveň už stihol vypísať novú súťaž na kompletnú dostavbu nemocnice vrátane interiérov a prístrojového vybavenia v hodnote 280 miliónov eur.
Nové firmy preberú stavbu 1. júna 2026. Pre stavebné problémy sa termín dokončenia hrubej stavby posúva o dva mesiace. Podľa premiéra a ministra obrany to však nie je nič tragické.
Fico odsúdil opozičnú kritiku, ktorá hovorila o babráctve, sfušovaní a predražení stavby, a tiež o nekalých praktikách pri výbere stavebného dozoru.
„Pýtam sa opozície, tak, do psej matere, chcete túto nemocnicu, alebo nechcete? To vám stojí za to robiť takýto cirkus pre zopár betónových stĺpov len preto, aby ste poškodili tejto vláde?“ zvolal Fico emotívne v Prešove.
Zdôraznil, že prešovská nemocnica je najrýchlejšie budovanou nemocnicou v histórii Slovenska a hrubá stavba bude dokončená v auguste 2027. Do prevádzky by podľa neho mohla byť odovzdaná v marci 2028.
Kaliňákovi ako ministrovi obrany opätovne vyslovil dôveru, pretože „po ňom zostávajú reálne projekty“. Na stavbu sa plánuje premiér vrátiť opäť v júni, keď ju prevezme nové konzorcium.
Minister obrany doplnil, že aktuálne na stavbe prebiehajú ešte znalecké skúmania. Reagoval aj na aktivitu KDH, ktoré zverejnilo fotografie nekvalitne zabetónovaných stĺpov a nekvalitných osadených okien.
Povedal, že ide o fotografie zo stavebného denníka, pričom to, čo KDH označilo ako okná, boli v skutočnosti klimatizačné prechody. „Ale oni to nemôžu vedieť, lebo nikdy nič podobné nepostavili,“ dodal a premiér ho doplnil, že opozícia im s dielom nijako nepomohla a „nepreložila ani krížom slamku“.
Konečnú cenu za nemocnicu v Prešove odhaduje šéf rezortu obrany na 540 miliónov eur, pričom pôvodne vysúťažená cena predstavovala sumu 447 miliónov. Pripomenul však, že ak by sa riadili trhovou cenou za štvorcový meter, stavba by vyšla mnohonásobne drahšie.
„Je možné dohľadať si priemerné ceny stavebných prác v danom roku. My sme urobili zmluvu za cenu, ktorá je minuloročná, a to za stavbu, ktorá zaberie viac ako 200-tisíc štvorcových metrov. Dnes sa hýbe trhová cena v priemere od 3- do 3,5-tisíca eur za štvorcový meter. Čiže ak by sme sa ňou riadili, stavba by vyšla na viac ako 610 miliónov eur,“ vypočítal minister.
Cenovka za sanáciu či náhradu nekvalitných betónových stĺpov predstavuje podľa jeho informácií 30-tisíc eur za jeden stĺp, pričom celkovo ich bude musieť byť zbúraných 23. Ministerstvo obrany však na financovanie rekonštrukčných prác využije bankovú záruku vyplývajúcu zo zmluvnej dohody s pôvodným konzorciom.
Tomuto konzorciu zároveň zastavili faktúry v hodnote niekoľkých miliónov eur. Kaliňák uviedol, že zatiaľ sa s nimi snažia rokovať a vyhnúť sa súdnym sporom.
PS: Zlyhanie ministra Kaliňáka nás bude stáť 112 miliónov
Progresívne Slovensko po tlačovej konferencii v Prešove reagovalo, že zlyhanie ministra Kaliňáka pri stavbe prešovskej nemocnice bude ľudí stáť minimálne 112 miliónov eur.
„To je rozdiel medzi cenou pôvodnej zákazky a predpokladanými novými nákladmi na dostavbu,“ uviedol podpredseda PS Tomáš Valášek. Podľa neho tento rozdiel nespôsobila inflácia cien stavebných materiálov, ako tvrdí minister obrany.
„Nie inflácia, ale Kaliňákove zlyhania spôsobili toto 112-miliónové predraženie. Najprv zbabral výber stavebníka, projekt a potom odflákol aj stavebný dozor,” povedal Valášek.
Poslankyňa Národnej rady Darina Luščíková pripomenula, že všetci v PS, rovnako ako všetci na východe, prešovskú nemocnicu chcú.
„Keď ide o obyčajných ľudí, štát kontroluje každé euro či šikanuje za mäkčeň. Ale keď ide o stovky miliónov na nemocnicu, zrazu sa ide cez výnimky a obchádzajú sa štandardné postupy. Pre neschopnosť vlády premiéra Fica Slovensko prichádza o stovky miliónov eur. Za tento zbabraný projekt musí minister Kaliňák niesť aj politickú zodpovednosť,“ vyhlásila.
Bittó Cigániková: Stavebný proces nie je kompletný
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková spolu s odborníkom Jurajom Nevolníkom, ktorý sa podieľal na výstavbe nemocnice Bory, upozornili na legislatívne riziká pri výstavbe novej vojenskej nemocnice v Prešove. Pripomenuli, že stavebné povolenie bolo vydané v septembri 2025 a následne sa začala realizácia hrubej stavby, ktorá mala byť podľa pôvodného harmonogramu dokončená v júni tohto roka. „To už teraz všetci vidíme, že nie je reálne,“ pomenoval súčasný stav Nevolník.
Po stretnutí na ministerstve obrany uviedli, že štát pri projekte využil koncept martinskej nemocnice, ktorý však musel byť vo veľkej miere prepracovaný. „Nemocnica nie je čiernou stavbou, lebo má stavebné povolenie,“ zdôraznili.
Za problém však označili legislatívny postup. Podľa nich nemocnica prechádzala povoľovacím procesom ešte podľa starého stavebného zákona, čo znamená, že mala absolvovať územné konanie aj proces EIA. „Práve posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie EIA neprebehlo,“ upozornili s tým, že ministerstvo obrany si vydalo stavebné povolenie samo ako špeciálny stavebný úrad pre vojenské objekty.
Kritici tvrdia, že nemocnica nemôže byť automaticky vyňatá z posudzovania vplyvov na životné prostredie len preto, že ide o vojenský projekt.
„Zákon jasne hovorí, že výnimku má stavba určená výlučne na obranu. Všetci sa zhodneme, že nemocnica bude v čase mieru slúžiť civilným pacientom. Budú tam ľudia v bielych plášťoch, nie v maskáčoch,“ spresnil Nevolník. Podľa oboch hrozí, že bez procesu EIA môže byť projekt v budúcnosti právne napadnuteľný a skončiť podobne ako nedostavané Rázsochy.
Dokončenie prešovskej nemocnice na jar 2028 je nereálne
Poslanec Národnej rady a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko) po utorkových vyjadreniach premiéra poznamenal, že výkladná skriňa Roberta Fica, ktorou mala byť prešovská nemocnica, dostala „veľký šrám“.
Podľa Krajčího samotné dokončenie budovy nemocnice neznamená jej pripravenosť na prevádzku.
„Aj keby bola stavba dokončená koncom roka 2027, bude ju potrebné ešte dovybaviť. Medicínske prístrojové vybavenie predstavuje mimoriadne nákladnú časť projektu a môže tvoriť ďalšiu tretinu celkových nákladov. Preto považujem tvrdenie Roberta Fica, že nemocnica by mohla prijímať pacientov už na jar 2028, za nereálne,“ povedal Krajčí.
Zároveň odmietol tvrdenia premiéra, že politici opozície pri zdravotníckych projektoch nepomohli.
„Počas môjho pôsobenia vo funkcii ministra zdravotníctva som vybavil miliardu eur do zdravotníckej infraštruktúry z Plánu obnovy a odolnosti, teda na výstavbu a modernizáciu nemocníc, a podpísali sme desiatky eurofondových výziev pre regionálne nemocnice. Projekty, pri ktorých dnes minister zdravotníctva strihá pásky, vznikli práve vďaka našej práci. Keby nebolo nás, dnes by nemal čo otvárať,“ prízvukoval.
Na záver zdôraznil, že Hnutie Slovensko podporuje dokončenie nemocnice v Prešove, no požaduje transparentnosť a realistické financovanie projektu.