Národná banka Slovenska uvádza, že banky zostávajú ziskové, kapitálovo silné a pripravené zvládnuť aj výrazné zhoršenie ekonomického prostredia. „Bankový sektor je stabilný, odolný voči prípadným šokom a schopný naďalej financovať podniky a domácnosti,“ konštatuje správa.
Keď sa dnes hovorí o rizikách pre ekonomiku, dôvodov na obavy je viac ako dosť. Neistota vo svete pretrváva, rast hospodárstva sa spomaľuje a domácnosti aj firmy sa stále vyrovnávajú s dôsledkami turbulentných rokov. Napriek tomu zostáva jedna časť ekonomiky v pomerne dobrej kondícii – bankový sektor.
Regulátor hodnotí stav bánk priaznivo, a to aj v prostredí, ktoré je výrazne menej predvídateľné ako pred niekoľkými rokmi.
Na rozdiel od obdobia po finančnej kríze či počas pandémie majú dnes peňažné ústavy k dispozícii podstatne väčšie kapitálové rezervy. Jednoducho povedané, vytvorili si silnejší finančný vankúš, ktorý im umožňuje absorbovať prípadné straty bez toho, aby to zásadnejšie ovplyvnilo ich fungovanie.
Práve to je dôležité v čase rastúceho geopolitického napätia, „citlivých“ cien energií a ekonomiky, ktorá sa pohybuje len tesne nad hranicou stagnácie.
Stresové testy preverili aj scenár hlbokej recesie
Jedným z hlavných nástrojov, ktorými centrálna banka preveruje pripravenosť bankových domov na krízové situácie, sú stresové testy. Tie simulujú rôzne nepriaznivé scenáre a ukazujú, ako by sa bankový sektor správal v prípade vážnejších ekonomických otrasov.
Tohtoročné testovanie pracovalo s tromi možnými vývojmi. Základný scenár predpokladal pokračovanie súčasných trendov. Ďalšie dva už počítali s výrazne horšou situáciou.
Prvý simuloval prudké ochladenie globálnej ekonomiky, ktoré by spôsobilo približne sedempercentný pokles slovenského HDP. Druhý scenár kombinoval hospodársku recesiu s energetickým šokom a opätovným zrýchlením inflácie v dôsledku drahších energií.
Takýto vývoj by sa prirodzene nevyhol domácnostiam ani firmám. Vyššia nezamestnanosť, nižšie príjmy či rast počtu problémových úverov by boli takmer nevyhnutným dôsledkom. Napriek tomu výsledky ukázali, že finančný sektor by zostal stabilný.
„Stresové testovanie potvrdilo, že banky by zvládli aj výrazne nepriaznivý vývoj,“ konštatuje sa v zhrnutí.
NBS zároveň pripomína, že „odolnosť sektora sa potvrdila aj v scenári, ktorý kombinoval výraznejšie zhoršenie výkonnosti ekonomiky s nárastom inflácie v dôsledku drahších energetických surovín“.
Banky by síce takýto vývoj pocítili, no nie dramaticky. „Potenciálny šok v ekonomike by sa prejavil v podobe nárastu strát zo zlyhaných úverov. Jeho dosahy na bankový sektor by však vďaka naakumulovanému kapitálu a ziskovosti boli len mierne,“ konštatuje centrálna banka.
Aj preto sa rozhodla ponechať proticyklický kapitálový vankúš na nezmenenej úrovni. Podľa jej hodnotenia sa v súčasnosti netvoria také riziká, ktoré by si vyžadovali ďalšie sprísňovanie pravidiel.
Ziskovosť zostáva silná
Za odolnosťou bánk nestojí len dostatok kapitálu, ale aj ich schopnosť tvoriť zisk. Práve ten im umožňuje vytvárať rezervy a pripravovať sa na prípadné horšie časy. „Bankový sektor si udržal robustnú ziskovosť,“ dodáva regulátor.
K pozitívnym výsledkom naďalej prispievajú najmä hypotéky. Analytici očakávajú, že „čisté úrokové príjmy by mohli v najbližšom období ďalej stúpať, a to najmä vďaka rastu hypotekárneho portfólia“.
Hoci obdobie najprudšieho rastu hypoték je pravdepodobne za nami, objem úverov na bývanie stále rastie. V prvom štvrťroku 2026 sa medziročný rast hypoték pohyboval nad úrovňou ôsmich percent.
Pre banky je to dôležitá správa nielen z pohľadu výnosov. Silná ziskovosť znamená aj väčší priestor na vytváranie rezerv a schopnosť pokračovať vo financovaní domácností a podnikov aj v období, keď sa ekonomike darí menej.
Slabším miestom sú hypotéky živnostníkov
Celkový obraz úverového trhu zostáva priaznivý, no centrálna banka upozorňuje aj na oblasti, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť. Jednou z nich sú hypotéky poskytované živnostníkom a podnikateľom.
Ich podiel na celkovom hypotekárnom portfóliu sa v posledných rokoch výrazne zvýšil. „Dnes tvoria takmer pätinu hypotekárneho portfólia. V dôsledku väčšej kolísavosti príjmov a ich zložitejšieho overovania sú však rizikovejšie,“ píše sa v správe.
Problém pritom podľa centrálnej banky nespočíva v samotných živnostníkoch, ale skôr v tom, ako sa posudzuje ich schopnosť splácať úver. Na rozdiel od zamestnancov totiž nemajú pravidelný príjem a ich finančná situácia býva často zložitejšia na vyhodnotenie.
Príjem sa u nich neraz odhaduje len na základe časti ich tržieb, čo nemusí vždy presne odrážať ich skutočnú schopnosť splácať úver aj v budúcnosti. Aj preto regulátor odporúča peňažným ústavom zvýšenú opatrnosť. „Banky by preto mali pri týchto klientoch dôsledne posudzovať kvalitu a stabilitu príjmov,“ upozorňuje.
Zatiaľ však nejde o problém, ktorý by ohrozoval celý sektor. Podiel nesplácaných hypoték zostáva nízky a väčšina domácností si svoje záväzky naďalej plní bez výraznejších komplikácií.
Nové riziká prichádzajú s umelou inteligenciou
Jednou z najzaujímavejších tém tohtoročnej správy sú kybernetické riziká. Kým ešte pred niekoľkými rokmi stáli v centre pozornosti najmä ekonomické ukazovatele, dnes sa čoraz viac pozornosti sústreďuje aj na digitálnu bezpečnosť.
Centrálna banka upozorňuje, že prudký rozvoj umelej inteligencie mení spôsob, akým vznikajú a šíria sa kybernetické hrozby. Moderné jazykové modely už dokážu analyzovať zdrojový kód, identifikovať bezpečnostné slabiny a výrazne urýchliť vyhľadávanie zraniteľností. Pod pojmom zdrojový kód sa rozumie textový zápis počítačového programu v programovacom jazyku, ktorý obsahuje príkazy a inštrukcie zrozumiteľné pre človeka, a ktoré sa následne prekladajú do strojového kódu pre počítač.
„Pokročilé nástroje umelej inteligencie môžu výrazne znížiť náklady a latku odbornej spôsobilosti potrebnej na identifikáciu zraniteľností v široko využívanom finančnom softvéri, platobnej infraštruktúre a u poskytovateľov služieb tretích strán,“ obáva sa inštitúcia.
Najväčším rizikom podľa centrálnej banky nie je ojedinelý útok, ale možnosť, že by sa podobné incidenty odohrali súčasne vo viacerých inštitúciách. V takom prípade by už nešlo len o problém konkrétnej banky, ale o narušenie fungovania širšieho finančného systému.
Správa preto varuje pred „simultánnymi alebo reťazovými kybernetickými incidentmi naprieč viacerými inštitúciami“, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie platieb, zúčtovania transakcií či riadenie likvidity.
Väčšie riziká sú mimo bánk
Možno najzaujímavejším zistením tejto správy je, že najväčšie obavy centrálnej banky sa dnes netýkajú samotných bankových domov.
Upozorňuje na vysoké ocenenia na finančných trhoch, rastúce geopolitické napätie, problémy v časti nebankového finančného sektora či narastajúce riziká spojené s fondmi typu private credit. Práve tam podľa nej vznikajú potenciálne zdroje budúcich problémov, ktoré by sa v prípade nepriaznivého vývoja mohli preniesť do celej ekonomiky.
Napriek týmto varovaniam zostáva záver správy pre slovenský bankový sektor povzbudivý. „Kapitálová aj likviditná pozícia bánk zostáva silná,“ uzatvára regulátor.
V období, keď slovenská ekonomika čelí pomalšiemu rastu, neistote na energetických trhoch aj pretrvávajúcim geopolitickým rizikám, ide o dôležitý odkaz. Správa naznačuje, že bankový sektor vstupuje do náročnejšieho obdobia dobre pripravený a mal by byť schopný naďalej plniť svoju základnú úlohu – financovať domácnosti a podniky aj v časoch, keď ekonomike fúka protivietor.