Pokiaľ nebude úpis spoločnosti SpaceX úspešný, môže to byť pre mnohých ďalší signál, že umelá inteligencia už nemá neochvejnú magickú moc nad investormi, ktorým ešte nedávno stačilo pridať do názvu firmy dve písmená AI, aby spustili nákupnú horúčku.
Burzová konštelácia však zatiaľ Elonovi Muskovi nepraje. V piatok 5. júna zažil technologický index Nasdaq veľký prepad. Počas tohto týždňa sme navyše nezaznamenali tradičnú rýchlu zmenu trendu, ktorá doteraz nasledovala vždy bezprostredne po prepade.
Stratégia, ktorá posledné dva roky stabilne oslavovala úspech, teda takzvané buy the dip, tentoraz nezafungovala tak, ako sme boli zvyknutí. Investori s nákupmi váhali. Technologický Nasdaq stratil od svojho vrcholu z 3. júna približne osem percent, a to navyše nie pod vplyvom jednej konkrétnej správy či udalosti. Investori si začínajú uvedomovať, že situácia sa komplikuje hneď na niekoľkých frontoch.
Fed vo zveráku inflácie
Trhy si začínajú pripúšťať, že zníženie úrokových sadzieb v tomto roku bude veľmi komplikované. Budeme si musieť počkať do budúceho týždňa, keď sa dozvieme, ako dopadne prvé zasadnutie Fedu pod taktovkou nového guvernéra Kevina Warsha, no situácia je napätá už teraz.
Warsh od začiatku tvrdí, že mu Trump nechal voľnú ruku, inak by prácu guvernéra neakceptoval. Zároveň však americký prezident počas víkendu vyhlásil, že sadzby dnes môže zdvíhať jedine idiot. Nový šéf Fedu je síce formálne stále nezávislý, po tomto vyhlásení je však viac ako jasné, čo americký prezident očakáva. Keď nemôže sadzby znížiť, ako znel pôvodný plán, nesmie ich ani zvýšiť.
Nezvyšovať sadzby za aktuálnej situácie bude pre americký Fed len ťažko obhájiteľné. V stredu sme sa dozvedeli inflačné čísla v USA, pričom inflácia v máji 2026 dosiahla 4,2 percenta. To je najviac za posledné tri roky.
Jediné, čo mohlo investorov upokojiť, bolo, že čísla vyšli presne v súlade s analytickými odhadmi. Inými slovami, trhy boli na túto zlú správu vopred pripravené. Okamžite sa však zdvihla pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb do konca tohto roka, a to na 67 percent.
Tieto odhady sa síce môžu veľmi rýchlo meniť, no vysoké percento jasne ukazuje zásadnú zmenu v investorskom uvažovaní. Na začiatku roka 2026 sa očakávalo jedno alebo dve zníženia sadzieb. Teraz sa začalo otvorene pripúšťať ich zvýšenie, a to v čase, keď všetci vrátane štátov a veľkých firiem akútne potrebujú lacnejší kapitál.
Blízkovýchodný konflikt a nerealizované sľuby
Donald Trump zostal verný svojej protichodnej komunikačnej stratégii, nenechal sa zaskočiť rastom inflácie a doslova vyhlásil, že infláciu miluje. Uvidíme, či s ním tento názor zdieľajú aj jeho voliči. Kto má dobrú pamäť, spomenie si, že Trump vyhral voľby s jednoduchým ekonomickým programom, ktorý stál na sľube zaistiť Spojeným štátom čo najlacnejše energie. Chcel masívne podporiť domácu ťažbu, aby Američania mohli mať cenu benzínu pod dvoma dolármi za galón. Tento plán mal prezident na dosah, keby nezaútočil na Irán.
To je ďalší podstatný zdroj obáv. Vojna s Iránom sa pretiahla na viac ako 100 dní, čo predstavuje ďalšie nedodržanie sľubu zo strany amerického prezidenta, ktorý trhom a verejnosti pôvodne garantoval pád režimu do šiestich týždňov. Trhom pritom ani tak neprekáža samotné nedodržanie časového harmonogramu, ako skôr všadeprítomná neistota. Priebeh iránskeho konfliktu zreteľne ukazuje, že USA nemajú situáciu pod kontrolou, čo je pre trhy veľmi tvrdým zistením.
Počas uplynulého týždňa sa situácia znovu vyhrotila a obe krajiny sa opäť vracajú k otvorenému konfliktu. Americký minister obrany Pete Hegseth oznámil, že vyjednávanie bude teraz pokračovať za pomoci bômb. Irán na to reagoval opätovným uzavretím celého Hormuzského prielivu.
To sa skôr či neskôr nepochybne prejaví na raste ceny ropy. Tá síce zatiaľ zostáva v pokoji, no z posledného vývoja sa ukazuje, že Trumpov očakávaný deal, ktorý sa zdal byť už veľmi blízko, je v nedohľadne. Konflikt sa tak určite neskončí ani do konca júna, teda dovtedy, keď sa má na globálnych trhoch začať čoraz viac prejavovať fyzický nedostatok ropy. Problémy s infláciou tak budú pretrvávať aj naďalej.
Paradoxný prepad bezpečných prístavov
Zmenu tejto trhovej paradigmy si tento týždeň najviac odnieslo zlato. Po páde bitcoinu – takzvaného digitálneho zlata – sme mohli pozorovať aj pád zlata fyzického. Od svojich maxím zo začiatku marca stratilo viac ako 26 percent.
Hlavný dôvod tohto prepadu priamo súvisí s vývojom očakávaní v oblasti americkej menovej politiky. Pokiaľ sa úrokové sadzby naozaj zvýšia, stúpne atraktivita dlhodobých výnosov. A sú to práve dlhodobé štátne dlhopisy, ktoré najpriamejšie konkurujú zlatu.
Obe aktíva sa považujú za bezpečné uchovávatele hodnoty, lenže štátne dlhopisy oproti zlatu ponúkajú investorom jasný bonus v podobe pravidelného ročného kupónu. Čím vyššie sú tieto výnosy, tým vyššia je aj odmena za držanie dlhopisov. Investor do zlata sa naopak musí zmieriť s realitou, že mu jeho aktívum žiadny priebežný výnos nevypláca.
Zlatu navyše paradoxne nepomáha ani kritická bezpečnostná situácia na Blízkom východe. V dôsledku drahej ropy sú niektoré štáty nútené predávať svoje zlaté rezervy, aby podporili vlastnú slabnúcu menu, pričom ukážkovým príkladom je Turecko. Svoje zlaté rezervy začalo rozpredávať aj Rusko.
Tieto dva faktory spoločne vytvárajú silný tlak na pokles ceny tohto kovu. Nízka cena zlata v období eskalujúcich globálnych rizík tak len prehlbuje zmätok a napätie v mysliach investorov.
V piatok preto bude obzvlášť napínavé sledovať, ako si Wall Street s týmto komplexným kontextom poradí pri začatí obchodovania s akciami SpaceX.
Pokiaľ ani Elon Musk nedokáže v takej konštelácii predať budúcnosť ako úplnú samozrejmosť, nepôjde iba o problém jedného nepodareného vstupu na burzu. Bude to jasné znamenie, že aj tá najväčšia technologická mágia začína nezvratne podliehať gravitácii drahých peňazí.