Austrália sa koncom minulého roka stala prvou krajinou na svete, ktorá na celonárodnej úrovni zakázala deťom mladším ako 16 rokov viesť vlastné účty na sociálnych sieťach. Odvtedy začalo viacero západných vlád zvažovať podobné opatrenia. V celej Európe rastie aj podpora vekových obmedzení, overovania totožnosti a prísnejších pravidiel pre platformy.
Na prvý pohľad sa tento trend javí ako nevyhnutná reakcia na skutočný problém. Pre mnohé deti už TikTok, Instagram, Snapchat a YouTube nie sú len formami zábavy. Majú neustály vplyv na ich pozornosť, sebavnímanie a sociálny status. Mnohé rodiny zažili, aké ťažké je udržať deti ďalej od týchto platforiem.
Tu sa začína náročnejšia časť diskusie. Štát, ktorý zakazuje deťom prístup k sociálnym médiám, preberá zodpovednosť, ktorá tradične patrí rodinám. Popularita takýchto zákazov preto odráža aj zmenu v kultúre rodičovstva. Zdá sa, že mnohí rodičia sú schopní presadzovať pravidlá len vtedy, keď za nimi stojí štát.
Prvé výsledky z Austrálie sú skľučujúce. Podľa austrálskej komisie eSafety Commission sedem z desiatich rodičov, ktorých deti už mali účty na spomínaných službách, v marci uviedlo, že ich tínedžeri sú stále aktívni aspoň na jednej z týchto platforiem. Mladí ľudia obchádzajú kontroly veku pomocou falošných dátumov narodenia, používajú účty patriace rodičom či súrodencom alebo jednoducho zostávajú prihlásení na existujúcich účtoch.
New York Times poukázal na niekoľko prípadov, ktoré ilustrujú, prečo má zákon stále vplyv. Naomi Parrishová, matka 12-ročného chlapca, uviedla, že jej syn ju od Vianoc niekoľkokrát denne prosil o povolenie stiahnuť si aplikáciu TikTok. Ona však zostala neoblomná a odvoláva sa na zákon. „Dalo mi to dôvod, prečo to nemôže mať, a to je silný argument,“ povedala. Zákon za ňu nerozhoduje, ale poskytuje jej argument.
Európa chce nasledovať
Nový prieskum YouGov ukazuje, aká silná je podpora v celej Európe. Francúzsko vedie s 79-percentnou podporou zákona zakazujúceho používanie sociálnych médií osobám mladším ako 16 rokov. Podpora v Británii dosahuje 76 percent a v Nemecku 74 percent. Taliansko zaznamenáva 70-percentnú podporu a v Španielsku je to 68 percent. Aj v Poľsku, kde je podpora podstatne nižšia, väčšina (53 percent) stále podporuje takýto zákaz.
Francúzske Národné zhromaždenie v januári schválilo zákon zakazujúci deťom mladším ako 15 rokov prístup na sociálne médiá. Britská vláda zvažuje podobné opatrenia. V Nemecku nedávno predložila Kresťanskodemokratická únia (CDU) návrh na zákaz prístupu pre deti do 14 rokov. V Taliansku podporuje medzistranícka iniciatíva vekovú hranicu pod 15 rokov, zatiaľ čo španielsky premiér Pedro Sánchez oznámil plány na zákaz pre deti do 16 rokov. Podpora je obzvlášť silná najmä medzi rodičmi neplnoletých detí.
Podpora sa rozprestiera naprieč veľkou časťou politického spektra. V Británii sú stúpenci hlavných strán takmer rovnako rozdelení. Podpora je podobne široká aj vo Francúzsku a Taliansku. Táto otázka presiahla tradičné rozdelenie na ľavicu a pravicu, pretože ovplyvňuje každodenný život mnohých rodín.
Graf ukazuje pochybnosti
Údaje YouGov poukazujú na kľúčový bod. Vo všetkých šiestich skúmaných krajinách väčšina ľudí podporuje zákaz sociálnych médií pre deti do 16 rokov. Podiel respondentov, ktorí veria, že takýto zákaz by bol skutočne účinný, je oveľa nižší.
V Británii zákaz podporuje 76 percent respondentov, ale len 37 percent verí, že by fungoval. Nemecko je na tom podobne. Hoci opatrenie podporuje 74 percent respondentov, očakávania týkajúce sa jeho praktického úspechu sú výrazne nižšie. Taliansko a Španielsko sú optimistickejšie, zatiaľ čo Poľsko zostáva najskeptickejšie.
Austrália ukazuje limity
Skúsenosti z Austrálie túto skepsu potvrdzujú. Tínedžeri si kreslia fúzy na tváre, vytvárajú si nové účty s falošnými dátumami narodenia alebo používajú účty starších súrodencov. Niektorí uvádzajú, že sa na ich prístupe k internetu nič nezmenilo. Pätnásťročná dievčina z Canberry povedala pre New York Times: „Mám pocit, že sa v ten deň nič nezmenilo.“
Pre zástancov však zostáva dôležitý iný efekt. Mladšie deti, ktoré ešte nepoužívajú sociálne médiá, môžu vyrásť v inom prostredí. Ak menej detí získa účty v ranom veku, sociálny tlak klesne. Potom bude ľahšie presadiť myšlienku smartfónu bez TikToku alebo Snapchatu.
Austrálska matka Bec Bartonová opisuje túto postupnú zmenu v každodennom živote. Na futbalovom tréningu a pri odvoze detí do školy počuje rodičov diskutovať o tom, ako sa spoločne snažia odložiť smartfóny a účty na sociálnych médiách. „Deti vyrastú v prostredí, kde k tomu nebude mať prístup žiadny z ich priateľov,“ povedala.
To je najsilnejší argument v prospech austrálskeho modelu. Môže zmeniť spoločenské očakávania. Jeho slabou stránkou zostáva presadzovanie.
Platformy ťažia zo slabín
Platformy nie sú v tejto diskusii bez viny. Navrhujú produkty, ktoré upútavajú pozornosť, vytvárajú návyky už v ranom veku aj formy sociálnej závislosti. Neplnoletí používatelia sú ekonomicky cenní, pretože zostávajú na platformách celé roky a priťahujú do ekosystému ďalších ľudí.
Austrália formálne kladie zodpovednosť na platformy. Facebook, Instagram, Snapchat, TikTok a YouTube sú pod drobnohľadom. Za porušenia hrozia významné sankcie. Komisia pre elektronickú bezpečnosť vyšetruje viacero služieb pre možné porušenia.
Európa pravdepodobne zváži podobné nástroje. Podľa YouGov má prísnejšia kontrola veku pri registrácii ešte väčšiu podporu ako samotné zákazy. V Poľsku takéto kontroly podporuje 78 percent ľudí, pričom v ostatných sledovaných krajinách je podpora ešte vyššia.
Diskusia sa preto posúva od výlučnej zodpovednosti rodičov smerom k technickým a právnym povinnostiam prevádzkovateľov platforiem. Platformy nemôžu donekonečna argumentovať, že deti a tínedžeri jednoducho chcú používať ich produkty. Z takejto činnosti majú zisk, a preto ich čoraz viac volajú na zodpovednosť.
Zákaz nemôže nahradiť poriadok
Nárast podpory zákazov veľa vypovedá o západných spoločnostiach. Mnohí dospelí veria, že sociálne médiá škodia deťom. Vidia problémy s ich koncentráciou, nedostatkom spánku, tlakom rovesníkov a kultúrou neustáleho porovnávania. Zároveň rastie ochota riešiť tieto obavy prostredníctvom zákonných vekových obmedzení.
Zákonný zákaz môže znížiť sociálny tlak. Môže prinútiť platformy, aby prevzali väčšiu zodpovednosť. Môže pomôcť rodinám odložiť vek, v ktorom deti začínajú používať sociálne médiá. Jeho účinnosť však závisí od toho, či sa stane viac než len politickým signálom.
Austrália ukazuje, aká náročná môže táto cesta byť. Technické vynucovanie zostáva neúplné, no sociálny odkaz má stále vplyv. Pre Európu je to triezva lekcia. Takéto zákazy môžu posilniť pravidlá, zmierniť tlak na rodičov a zvýšiť tlak na platformy. Nemôžu však nahradiť každodenné rozhodnutie o tom, kedy by dieťa malo získať prístup do digitálneho sveta, ktorý mnohí dospelí sami ťažko zvládajú.
Pôvodný text publikovali na webe sesterského denníka Statement.com.