V príprave je 35 veterných projektov, žiadny neprešiel EIA

Samosprávy majú v procese príprav projektov veternej energetiky oveľa silnejšiu pozíciu, než si mnohé uvedomujú. Kľúčovými nástrojmi sú ich pripravenosť a územný plán. Upozornili na to odborníci na stretnutí so zástupcami samospráv v rámci komunikačnej platformy, ktorú zorganizovali Únia miest Slovenska, Klimatická koalícia a Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

Advokát Tomáš Siskovič zo SAPI zdôraznil, že územný plán je najsilnejším nástrojom obce. Ak samospráva plochy na veterné elektrárne do plánu nezaradí, projekt nie je možné zrealizovať, čo obciam dáva faktické právo veta.

Zároveň objasnil, že pripravované akceleračné zóny neznamenajú automatické povoľovanie výstavby. Ich cieľom je vniesť predvídateľnosť a systém do doteraz zdĺhavého procesu, no každý projekt bude naďalej podliehať individuálnemu posudzovaniu.

Podľa poradkyne Únie miest Slovenska Martiny Repíkovej je pre obce kľúčová fáza ešte pred začiatkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Samosprávy by mali poznať svoje kompetencie, aby mohli férovo komunikovať s občanmi.

Projektový manažér SAPI Boris Valach pripomenul, že cieľom nie je mať turbínu v každej obci, ale rozhodovať transparentne. Dodal, že Slovensko patrí medzi posledné krajiny EÚ bez funkčnej veternej energetiky – hoci je v rôznych fázach rozpracovaných približne 35 projektov, ani jeden zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces EIA.

(tasr, max)