Slovensko sa síce vyhne recesii, no rast bude tento rok najpomalší od pandémie. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej letnej prognóze ponechala odhad rastu ekonomiky na úrovni 0,5 percenta. Dôvodom je kombinácia geopolitických napätí, drahších energií a slabšieho rastu v eurozóne.
Pozitívnou správou je odolnosť domácností a stabilný trh práce. Inflácia však zostane zvýšená aj v nasledujúcich rokoch.
„Európa dnes platí účet za niečo, čo sama nespôsobila,“ konštatuje guvernér centrálnej banky Peter Kažimír. Podľa neho sa konflikt na Blízkom východe premieta do európskej ekonomiky cez drahšie energie, narušené obchodné väzby a vyššiu neistotu. „Pozitívne je, že konflikt na Blízkom východe len spomalí rast slovenskej ekonomiky. Pri inflácii je to však o čosi zložitejší príbeh,“ upozorňuje.
Napriek nepriaznivému medzinárodnému vývoju NBS zásadne nemenila svoju jarnú prognózu. Pomohol jej totiž silný začiatok roka. Domácnosti boli podľa Kažimíra odolnejšie aj v náročnejších podmienkach. „Spotreba domácností sa vyvíja lepšie, než sa pôvodne očakávalo,“ dodáva guvernér.
Rast potiahnu export aj štát
Ekonomika bude podľa regulátora tento rok rásť najpomalšie od roku 2020. V ďalších rokoch by sa tempo mohlo priblížiť k dvom percentám.
Za hlavných ťahúňov ekonomiky označuje centrálna banka export, spotrebu domácností a verejné výdavky. „Vývoz zostáva popri verejných investíciách a bežných výdavkoch hlavným motorom rastu,“ hovorí Kažimír.
Hlavný ekonóm banky Michal Horváth upozornil, že vonkajšie prostredie sa oproti jari zhoršilo. Obchodní partneri Slovenska očakávajú slabší hospodársky rast a dopyt po slovenských výrobkoch je podľa nových odhadov približne o pol percenta nižší, než predpokladala jarná prognóza.
K slabšiemu investičnému prostrediu prispievajú aj vyššie úrokové sadzby. Pripomenul, že domáce investície sú slabé už od konca minulého roka. „Tento pohyb v úrokových sadzbách tomuto vývoju nepomáha,“ poznamenáva.
Významnejšie oživenie by mala podporiť aj nová automobilka Volvo, s ktorou prognóza počíta od budúceho roka. Ak by sa zároveň zlepšila medzinárodná situácia, hospodársky rast by mohol byť ešte vyšší, než dnes inštitúcia predpokladá.
Energetický šok sa ešte neskončil
Hoci sa ceny energií na svetových trhoch po mesiacoch napätia začali zmierňovať, ich dôsledky budú ekonomiky pociťovať ešte dlhšie.
Horváth prirovnal aktuálnu situáciu k hodeniu kameňa do jazera. „Ten kameň už nevidno, ale vlny, ktoré ten kameň na hladine jazera spôsobí, sa ešte len šíria,“ vysvetľuje. Podľa neho sa dôsledky energetického šoku naďalej prenášajú svetovou ekonomikou a predstavujú najväčší zdroj neistoty.
Práve preto NBS pracuje s viacerými scenármi ďalšieho vývoja. Súčasný vývoj cien energií sa zatiaľ približuje priaznivejšiemu scenáru, no situácia zostáva podľa analytikov krehká a môže sa opäť zhoršiť.
Inflácia klesne, no nie tak rýchlo
Centrálna banka očakáva, že inflácia sa z tohtoročných približne štyroch percent zníži v budúcom roku na úroveň okolo troch percent. Pokles však bude pomalší, než sa predpokladalo na jar.
Dôvodom je najmä dlhšie trvajúci a výraznejší energetický šok. Vyššie ceny energií sa postupne premietajú do cien ďalších tovarov a služieb. Najvýraznejšie sa to prejaví podľa inštitúcie práve v budúcom roku.
Naopak, priaznivo sa zatiaľ vyvíjajú ceny potravín. Podľa Horvátha sa stále prejavuje minuloročný pokles cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Tento rok by ceny potravín mohli vzrásť o menej než dve percentá, v budúcom roku približne o 3,5 percenta.
Významným faktorom budú aj ceny pohonných látok. Práve ich očakávané zlacnenie by malo v budúcom roku stiahnuť celkovú infláciu smerom k trojpercentnej hranici.
NBS zároveň predpokladá pokračovanie štátnej energopomoci aj v roku 2027. V roku 2028 už s ňou vo svojom základnom scenári nepočíta.
Trh práce zostáva oporou
Jedným z najpozitívnejších prvkov aktuálneho ekonomického vývoja zostáva trh práce. Hoci ekonomika rastie len veľmi pomaly, zamestnanosť výraznejšie neklesá. „Dobrou správou je, že pracovné miesta vo väčšej miere neubúdajú,“ dodáva hlavný ekonóm. Podľa neho boli očakávania ešte minulú jeseň výrazne pesimistickejšie.
Prekvapením je aj rast miezd. Tie podľa centrálnej banky pokračujú nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. Práve rast príjmov pomáha domácnostiam udržiavať spotrebu napriek vyšším cenám.
Verejné financie ostávajú problémom
Podstatne menej optimistický je pohľad centrálnej banky na stav verejných financií. Deficit verejných financií by mal podľa prognózy zostať aj v nasledujúcich rokoch nad úrovňou štyroch percent HDP.
Za problém označuje NBS kombináciu slabšieho ekonomického rastu, pokračujúcej energopomoci, rastúcich bežných výdavkov štátu a vyšších nákladov na obsluhu dlhu.
Výsledkom bude ďalší rast verejného dlhu. Ten by sa mohol do roku 2028 zvýšiť približne na 65 percent HDP. Ak neprídu ďalšie ozdravné opatrenia, zadlženie bude podľa centrálnej banky rásť aj po tomto termíne. „Ďalšie konsolidačné opatrenia zrejme niekedy budú musieť prísť,“ tvrdí Horváth.
Letná prognóza tak načrtáva optimistický obraz, no len veľmi opatrne. Slovensko by malo pokračovať v raste a inflácia by sa mala postupne zmierňovať. Tento trend však môže čokoľvek narušiť – nielen vývoj vo svete, ale aj domáce politické rozhodnutia.
Slovami Kažimíra: „Oživenie príde, bude pomalé a bez domácich reforiem nie trvalé.“