Slovenská ekonomika stráca dych. Rast už nebrzdia len vojny a clá, ale aj naše rozhodnutia
Slovensko sa ocitá v období, keď už nestačí poukazovať na vojnu, drahé energie či spomaľovanie Nemecka. Najnovšie údaje aj analýzy ekonómov naznačujú, že krajina naráža na hlbší problém: postupne stráca schopnosť rásť rýchlejšie ako jej susedia.
Ekonomické problémy Slovenska už nemožno vysvetľovať len vonkajšími faktormi. Krajina podľa ekonómov čelí rastúcemu problému straty konkurencieschopnosti. Foto: Štandard / AI
Hrubý domáci produkt Slovenska vzrástol v prvom štvrťroku 2026 medziročne iba o 0,9 percenta. Je to najslabší výsledok spomedzi krajín V4 a jeden z najhorších v rámci Európskej únie. Ekonomiku držali nad vodou najmä spotreba domácností a zahraničný obchod. Naopak, investície aj vládne výdavky klesali.
Makroekonóm Slovenskej sporiteľne Maximilián Wéber upozorňuje, že slovenské hospodárstvo sa dostáva do čoraz nevýhodnejšej pozície. „Slovensko sa preto nachádza v situácii, keď z hľadiska tempa rastu zaostáva nielen za svojimi partnermi, ale aj za novými a chudobnejšími členskými štátmi EÚ,“ konštatuje.
Podľa neho bude rast HDP za celý rok pravdepodobne len okolo jedného percenta. Brzdiť ho budú slabnúci zahraničný dopyt, stagnujúca domáca spotreba, drahšie energie aj nové daňové zaťaženie.
Investície miznú, export stráca tempo
Najväčším varovaním však nie je tempo rastu, ale jeho štruktúra.
Investície sa v prvom štvrťroku medziročne prepadli o 3,7 percenta, pričom investície do budov, strojov a zariadení klesli o viac ako šesť percent. To znamená, že firmy sú opatrnejšie a menej investujú do budúceho rozvoja.
Slovensko zároveň stráca pozíciu exportnej veľmoci. Za posledných šesť rokov vzrástol slovenský vývoz tovarov približne o 20 percent, zatiaľ čo poľský export stúpol o 43 percent a český o 26 percent.
Podľa Wébera je to dôsledok kombinácie globálnych obchodných konfliktov, vyšších ciel a problémov hlavných obchodných partnerov. „Aj preto je pre Slovensko strategicky dôležité nachádzať spôsoby, ako zvyšovať podiel sofistikovanejšej výroby a služieb, aby noví investori nehľadali iné, výhodnejšie destinácie,“ upozorňuje.
Podobný pohľad ponúka aj Národná banka Slovenska. Vo svojej májovej Správe o finančnej stabilite konštatuje, že slovenská ekonomika „už približne rok a pol stráca na sile“ a rast utlmuje kombinácia domácich aj zahraničných faktorov.
Medzi nimi menuje rastúce ceny energií, vyššie náklady práce, problémy automobilového priemyslu, demografický vývoj či nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
Zdroj: ŠÚ SR
NBS: Rast len pol percenta, v horšom scenári recesia
Národná banka je vo svojich prognózach opatrná. Jej základný scenár počíta v roku 2026 s rastom ekonomiky len o 0,5 percenta, pričom nezamestnanosť má postupne stúpať a inflácia zostane nad cieľom Európskej centrálnej banky.
Ak by sa navyše prehĺbil konflikt na Blízkom východe a ceny energií by zostali vysoké, Slovensko by sa podľa regulátora mohlo dostať aj do recesie. V jednom zo stresových scenárov banka počíta s prepadom HDP o sedem percent a zdvojnásobením nezamestnanosti.
Centrálna banka zároveň upozorňuje, že slovenská ekonomika stráca konkurencieschopnosť a rast oslabuje aj pre pokračujúcu konsolidáciu verejných financií. Tá je síce nevyhnutná, ale krátkodobo znižuje domáci dopyt.
Slabší ekonomický výkon sa už premieta aj do pohľadu investorov. Analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka upozorňuje, že Slovensko má dnes najslabší rating za približne dve desaťročia. „Rating Slovenska je dnes najnižší prakticky od vstupu krajiny do EÚ,“ konštatuje.
Paradoxom je, že k zhoršovaniu hodnotenia dochádza napriek trom konsolidačným balíčkom. Ratingové agentúry totiž nesledujú len výšku úspor, ale aj ich kvalitu a vplyv na budúci rast.
Agentúry Fitch, Moody’s aj S&P upozorňujú na rastúci dlh, pretrvávajúce deficity, slabé investície, nízky rastový potenciál ekonomiky, nepredvídateľné podnikateľské prostredie či zhoršovanie kvality inštitúcií. „Agentúry nehodnotia len tabuľku s deficitom a dlhom. Pozerajú sa aj na to, či krajina pôsobí dôveryhodne, predvídateľne a je schopná riešiť svoje problémy,“ upozorňuje analytička.
Ak by Slovensko prišlo aj o zvyšné ratingové stupne v pásme A, mohlo by to zvýšiť náklady na financovanie štátneho dlhu a znížiť záujem investorov o slovenské dlhopisy.
Zdroj: RRZ
Domácnosti ešte držia ekonomiku
Jediným výraznejším pozitívnym prvkom zostáva spotreba domácností.
Priemerná nominálna mzda dosiahla v prvom štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur a medziročne vzrástla o 6,1 percenta. Reálne mzdy po zohľadnení inflácie stúpli o 2,3 percenta.
Ani tu však optimizmus nie je bezhraničný. NBS upozorňuje, že domácnosti sú citlivejšie na vývoj ekonomiky, vyššie úrokové sadzby aj rast životných nákladov. Zhoršuje sa najmä situácia v oblasti spotrebiteľských úverov a rastú obavy zo slabšieho trhu práce.
Nezamestnanosť už začína rásť a počet voľných pracovných miest klesá.
Spoločným menovateľom všetkých troch analýz je varovanie, že Slovensko sa prestáva približovať k vyspelejším krajinám a začína zaostávať aj za štátmi, ktoré ešte nedávno považovalo za menej rozvinuté.
Kým Chorvátsko a Bulharsko si v posledných rokoch zlepšovali ratingy, Slovensko sa podľa RRZ pohybuje opačným smerom. Grécko, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi symbolizovalo dlhovú krízu, dnes rastie viac ako dvojnásobným tempom oproti Slovensku.
Otázka preto už neznie, či slovenská ekonomika spomaľuje. To ukazujú prakticky všetky dostupné dáta.
Dôležitejšie je, či sa podarí obnoviť investície, zvýšiť produktivitu, zlepšiť podnikateľské prostredie a presvedčiť investorov, že Slovensko má aj po vyčerpaní „eurového príbehu“ novú stratégiu rastu. Bez toho hrozí, že dnešné slabé tempo rastu nebude iba krátkodobým výkyvom, ale začiatkom dlhšieho obdobia ekonomickej stagnácie.
