Slovensko je už dlhé roky globálnym kráľom v počte vyrobených automobilov na obyvateľa. Trnavský Stellantis, žilinská Kia, nitriansky Jaguar Land Rover a bratislavský Volkswagen dlhodobo tvoria chrbtovú kosť našej ekonomiky. Dlhé roky sa však hovorilo o dvoch zásadných problémoch: obrovských regionálnych rozdieloch a hrozbe, že zmeškáme vlak nastupujúcej elektromobility.
Tieto diskusie dostali jasnú odpoveď v júli 2022, keď švédska automobilka Volvo (vlastnená globálnym koncernom Geely) oznámila megainvestíciu vo výške 1,2 miliardy eur. Jej cieľom sa stal strategický priemyselný park Valaliky pri Košiciach. Pre východné Slovensko a celú krajinu to znamená historický míľnik. Ide o vôbec prvú automobilku, ktorá mieri na východ, a zároveň o prvú fabriku u nás postavenú výhradne na produkciu moderných elektromobilov.
Genéza projektu: od rokovaní po prvé karosérie
Cesta Volva na Slovensko bola šprintom s jasnými pravidlami. Závod pri Košiciach je prvým novým európskym výrobným závodom Volva po takmer 60 rokoch. Valaliky porazili silnú konkurenciu z okolitých štátov.
Po oficiálnom oznámení investície v júli 2022 štátna spoločnosť Valaliky Industrial Park okamžite spustila masívny výkup pozemkov a hrubé terénne úpravy na rozlohe presahujúcej 300 futbalových ihrísk. V septembri 2023 prišlo k podpisu kúpnej zmluvy na pozemky a rozbehla sa ostrá fáza výstavby obrovských výrobných hál vrátane lisovne, lakovne a karosárne.
V priebehu rokov 2024 a 2025 sa do hál naviezli najmodernejšie technológie. Do karosárne bolo inštalovaných viac ako 600 robotov. V prvej polovici roka 2026 sa spustili funkčné testy technológií. Fabrika už vyrobila prvých 100 testovacích karosérií, ktoré odišli na prísnu kontrolu kvality priamo do Švédska.
Aktuálne, na prelome leta a jesene 2026, závod štartuje testovaciu predsériovú prevádzku. Prvé kompletné prototypy elektrických áut (vrátane modelov sesterskej značky Polestar) začínajú schádzať z liniek a rok 2027 prinesie definitívny štart ostrej komerčnej produkcie.
Celkovo je v prvej fáze plánovaná kapacita výroby v automobilke Volvo na 250-tisíc elektromobilov ročne, pričom strategický zámer investora do budúcnosti počíta s opciou na rozšírenie až na pol milióna vozidiel.
Čo prinesie nová fabrika obyvateľom regiónu?
Prínos pre bežných občanov, najmä na východe Slovenska, bude okamžitý a hmatateľný. V prvej fáze vytvorí závod priamo vo Valalikoch minimálne 3 300 priamych pracovných miest. To najdôležitejšie sa však ukrýva v takzvanom multiplikačnom efekte. Na jedno miesto v automobilke pripadajú tri ďalšie pozície u subdodávateľov. V regióne sa tak vďaka logistike, službám a výrobe komponentov odhaduje vznik až 12-tisíc nových pracovných miest.
Automobilka potvrdila, že až 36 percent dielov pre každé vozidlo bude pochádzať od firiem so sídlom na Slovensku. Čo to znamená pre peňaženky? Príchod takého veľkého hráča prudko tlačí na rast miezd v Košickom a Prešovskom kraji. Priemerná mzda operátorov a technikov v závode sa očakáva na úrovni okolo 1 400 eur, čo výrazne prevyšuje regionálny priemer a prinúti k zvyšovaniu platov aj ostatných lokálnych zamestnávateľov.
Zároveň s fabrikou prichádza masívny rozvoj infraštruktúry. Štát investoval stovky miliónov eur do nových ciest, diaľničných privádzačov, obchvatov obcí, vodovodných sietí a do rekonštrukcie starých mostov v okolí Košíc. Zlepšenie dopravy a kvality života tak pocítia aj ľudia, ktorí v automobilovom priemysle vôbec nepracujú.
Politický spor zatienil úspech Volva
Hoci sa politické strany zhodujú, že Volvo je pre Slovensko strategickou investíciou, prípravu parku sprevádza ostrý spor medzi koalíciou a opozíciou. Jeho jadrom sú dodatočné náklady na zemné práce, ktoré podľa vlády súvisia s problémami so spodnou vodou.
Premiér Robert Fico ešte koncom roka 2024 priamo na stavenisku vo Valalikoch oznámil, že vláda podáva trestné oznámenie. „Na generálnej prokuratúre podávame trestné oznámenie na páchateľov, ktorí zatajili to, že toto územie je zaťažené spodnou vodou. Na základe tohto zatajenia štát vynaložil o 50 miliónov eur viac a my sa domnievame, že to je spáchanie vážneho zločinu,“ vyhlásil.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková v relácii TA3 „V politike“ zdôraznila, že projekt vláda prevzala v zanedbanom stave. „Najväčším prekvapením bolo utajovanie alebo ignorovanie faktov o vysokej hladine podzemnej vody. Preto musel štát narýchlo vynaložiť dodatočné desiatky miliónov eur na odvodnenie, ktoré v pôvodných plánoch chýbalo. Tieto peniaze sme museli v rozpočte nájsť my,“ povedala.
Opozícia však tvrdenia vlády odmieta. Strana SaS, ktorá bola pri vyrokovaní investície v roku 2022 ešte v období, keď rezort hospodárstva viedol Richard Sulík, argumentuje, že informácie o podzemnej vode boli známe všetkým relevantným aktérom projektu.
Poslanec Marián Viskupič (SaS) v tej istej relácii reagoval, že žiadne informácie neboli zatajované.
„Žiadna hydrologická správa nebola utajená. Vedel o nej projektant, vedel o nej štát a vedelo o nej aj Volvo. Pri takomto obrovskom projekte na zelenej lúke sú technické komplikácie bežné. My sme na tieto nepredvídateľné zemné práce nechali v rozpočte jasnú finančnú rezervu vo výške 45 miliónov eur, takže strašenie nejakým neočakávaným predražením je nezmysel,“ povedal Viskupič.
Zároveň zdôraznil, že napriek politickým sporom by mala pri strategických investíciách prevládať spolupráca. Podľa neho ide o projekt, ktorý je významný pre celé Slovensko bez ohľadu na stranícke rozdiely.
Saková však takúto interpretáciu odmieta. Podľa nej nešlo o drobný technický problém, ale o komplikáciu, ktorá zasiahla priamo výstavbu závodu. „Ja úplne žasnem, keď hovoríte o takejto drobnosti. Spoločnosť Volvo sa vážne rozhodovala, či vôbec ostane na Slovensku, pretože pri prvých pilieroch svojej haly, ktorú stavali, sa objavila spodná voda tak, že museli tú svoju halu navyšovať o 1,5 metra. A to vôbec nebola drobnosť. Nie je normálne, keď garantujete pripravenosť územia, a vinou vášho amaterizmu sa navýšia náklady o desiatky miliónov eur,“ zdôraznila ministerka.
Motor rastu slovenskej ekonomiky
Najdôležitejšie čísla však prídu až po spustení sériovej výroby. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky by mal nábeh výroby vo Volve zvýšiť rast slovenského HDP v roku 2027 približne o 1,2 percentuálneho bodu.
Analýzy ministerstva hospodárstva odhadujú, že samotný závod vytvorí ročne pridanú hodnotu presahujúcu 500 miliónov eur. Po započítaní efektov u dodávateľov môže celkový ekonomický prínos dosiahnuť približne 1,5 miliardy eur ročne.
Zväz automobilového priemyslu zároveň predpokladá, že podiel automotive sektora na slovenskom HDP môže vďaka Volvu vzrásť zo súčasných približne 12 percent na 15 percent. Pre štátny rozpočet by to podľa prepočtov ministerstva financií znamenalo dodatočné daňové a odvodové príjmy vo výške 150 až 180 miliónov eur ročne.
Práve tieto čísla vysvetľujú, prečo sa o Valalikoch hovorí ako o najvýznamnejšej priemyselnej investícii posledných rokov. Ak sa podarí naplniť výrobné plány a očakávania analytikov, nepôjde len o ďalšiu automobilku. Pôjde o projekt, ktorý môže zásadne zmeniť hospodársku mapu Slovenska a prvýkrát po desaťročiach presunúť časť priemyselného ťažiska krajiny na jej východ.