V Šútovskej doline odchytili samca s hmotnosťou 243 kilogramov, ktorý opakovane schádzal do obcí Šútovo a Kraľovany. Hoci naháňal obyvateľom strach, išlo o geneticky významné zviera, ktoré pred medveďou rujou nechceli usmrtiť.
Zásahový tím pre medveďa hnedého Fatra preto získal od štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Filipa Kuffu (SNS) podporu na vyskúšanie novej metódy plašenia.
Ide o takzvanú averzívnu terapiu, ktorá má u dospelých šeliem vytvoriť negatívnu asociáciu s prítomnosťou človeka a obývanými lokalitami.
„Gro našej činnosti je monitorovať, vyhodnocovať správanie medveďov a robiť prevenciu pred poškodením života a zdravia ľudí. Eliminujeme len identifikované jedince, ktoré sme predtým dlhodobo plašili, ale bez výsledku,“ hovorí vedúci Zásahového tímu Fatra Juraj Žiak.
Inšpirácia z Kanady
Veterinárny lekár Ladislav Molnár z košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie a Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat pre Štandard vysvetľuje, že averzívna terapia pochádza z kanadskej Manitoby.
Využívajú ju pri ľadových medveďoch, ktorým sa v dôsledku globálneho otepľovania zužuje životné prostredie.
„Miestni ich nechceli zabíjať, preto ich odchytili do klietok, kde ich vystavovali nepríjemným zvukovým a pachovým podnetom. Potom ich vypustili ďaleko od ľudí. Cieľom bolo, aby si človeka spojili s negatívnym zážitkom,“ približuje Molnár.
Narkóza vymaže zlú skúsenosť
Slovenskí odborníci sa rozhodli tento princíp prispôsobiť medveďovi hnedému. Dlhoročné skúsenosti s GPS obojkovaním ukázali, že niektoré kusy vošli do pasce aj dvakrát, takže sa nepoučili.
„Modernejšie prípravky, ktoré sú bezpečnejšie na anestéziu, sú kombináciou troch látok. Jednou z nich je zolazepam, podobný diazepamu používanému u ľudí na spanie. Spôsobuje retrográdnu amnéziu, teda stav, keď si medveď vôbec nepamätá, čo sa stalo,“ opisuje veterinárny lekár.
Samca zo Šútovskej doliny preto po uspaní a nasadení obojku neprebudili v lese, ale priamo v odchytovom zariadení. Keď sa prebral, vydávali pri ňom hlasné zvuky, používali svetlá, medvedí sprej s kapsaicínom a gumové projektily. Rovnaké plašenie pokračovalo aj po otvorení klietky.
Takmer štvrťtonový medveď sa potom podľa údajov z GPS obojka presunul na hrebeň Malej Fatry. Do nižších polôh zišiel odvtedy len dvakrát, keď ho počas ruje zlákali samice.
„Zdá sa, že to funguje, ale zatiaľ sme vo vyjadreniach opatrní. Potrebujeme dlhšie sledovanie,“ hovorí zoológ Žiak.
Dva dni pred veľkým samcom sa do klietky chytil približne 60-kilový medveď, ktorý tiež pravidelne schádzal k ľudským obydliam. Označili ho farebným sprejom a použili naňho averzívnu terapiu.
Ochranári z iniciatívy My sme les kritizovali, že medveďa označili na tvári a vypustili von bez veterinárnej prehliadky, hoci použitý prípravok môže spôsobiť vážne podráždenie očí, v krajných prípadoch až otravu.
„Medveď sa pozeral dolu a označili ho na temeno hlavy,“ oponuje Molnár. Dodáva, že zviera nejavilo známky podráždenia očí a išlo o klasický značkovací sprej.
Menším jedincom zrejme niet pomoci
Odborníci predpokladajú, že averzívna terapia nebude fungovať na každú šelmu.
Najväčší význam má podľa nich pri pohlavne dospelých jedincoch, ktorí stratili plachosť až v priebehu života. Tie zároveň patria do jadra populácie a je užitočné zachovať ich genetický materiál.
„Na subadultné jedince nepôsobí plašenie gumovými projektilmi ani elektrickými ohradníkmi. Vracajú sa na to isté miesto, nevieme im prinavrátiť plachosť,“ opisuje skúsenosti z praxe vedúci Zásahového tímu Fatra.
Tento rok preto museli usmrtiť dve mladé medvedice s hmotnosťou 64 a 66 kilogramov. Jedna trpela torziou žalúdka a mala problémy s príjmom potravy aj vyprázdňovaním. Druhú zastrelili po útoku na ovce priamo v intraviláne obce.
„Obe sú zrejme z jedného vrhu, pretože boli identicky sfarbené a mali podobnú váhu. Pravdepodobne dokumentujeme aj ich brata, ktorý schádza k jazeru v obci Ďanová,“ dodáva Žiak.
Dediny ako bezpečný úkryt
Molnár tvrdí, že ak je samíc príliš veľa, začnú sa vytláčať a využívajú dediny ako takzvaný ľudský štít. Dospelý samec sa tam nepriblíži a nezabije ich mláďatá.
Vo Veľkej Fatre dokonca potvrdili prípad, keď sa medvedica v snahe znížiť infanticídu párila sa s viacerými samcami. Keď ju títo potom stretli s mláďatami, považovali ich za vlastné a nezabili ich.
„Ak medvedica zistí, že pri dedine má pokoj, potravu a ľudia ju neohrozujú, začne to považovať za svoj biotop. Príde tam na jar a odchádza až pred zimným brložením,“ podotýka Žiak.
Nezisťujú len polohu
Súčasťou experimentu je aj telemetrické sledovanie. Moderné GPS obojky už neposielajú iba súradnice, ale obsahujú aj kameru, ktorá každé dve hodiny odošle krátke video.
Ochranári chcú lepšie pochopiť pohyb a teritorialitu medveďov alebo ich správanie počas ruje. Pri samiciach chcú sledovať, v akej nadmorskej výške a či vôbec hibernujú.
V najbližšom období by chcel Zásahový tím Fatra obojkovať aj ďalšie dve medvedice.
„Kým je dosť potravy, samice s mladými sa tolerujú, ale keď potravný zdroj vyčerpajú, začnú súperiť, lebo každá chce pre svoje mladé to najlepšie miesto. Začnú sa vnútrodruhové konflikty a odtiaľ je len malý krok k tomu, aby napadli aj ľudí. Vplýva na to aj horší zdravotný stav populácie, ktorý dokazujú výskumy,“ uzatvára veterinárny lekár.