V letných mesiacoch čakajú lídrov vládnych strán a ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) debaty o podobe rozpočtu na rok 2027 aj rokovania o opatreniach na podporu rastu ekonomiky. Už v septembri má byť celý balík v parlamente. Aspoň tak sa vyjadruje premiér Robert Fico, ostatní politici sú však pesimisti. Hovoria, že rozpočet sa schváli až koncom roka.
V tomto roku budú len dve schôdze parlamentu. Jedna sa začne po prázdninách symbolicky 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie a trvať má do 9. októbra. Ak by koalícia schválila rozpočet dovtedy, bolo by to nezvyklé. Reálnejší termín je pravdepodobne záverečná schôdza roka, ktorá sa opäť začne počas sviatku výročia nežnej revolúcie 17. novembra a prebiehať má do 11. decembra.
Politické priority verzus možnosti ministra
Pre koalíciu má rozpočet zásadný význam. Politici vládnych strán sa zrejme budú snažiť presadiť doň vlastné priority, aby poslnili svoju pozíciu vo volebnom roku. Minister Kamenický sa už ocitá pod tlakom, aby im vyhovel a zároveň nezhoršil hospodárenie štátu. Koalícia musí zároveň prijať legislatívne opatrenia, ktoré majú oživiť slovenské hospodárstvo.
Pre SNS sú prioritou živnostníci a zrušenie transakčnej dane pre nich alebo zvýšenie dôchodkov pre ľudí nad 90 rokov vo výške minimálnej mzdy. Líder strany Hlas Matúš Šutaj Eštok opakované hovorí o zachovaní 13. dôchodkov a žiada zvýšenie platov pre policajtov. Odvoláva sa pritom na programové vyhlásenie vlády.
Ako dlho viaže koaličná dohoda vládne strany
Prijatím zákona o štátnom rozpočte sa pravdepodobne uvoľní politická disciplína koalície, hoci bude mať pred sebou ešte ďalších šesť mesiacov fungovania, ak nerátame samotnú volebnú kampaň. Zásadné legislatívne zmeny sa už pravdepodobne neudejú s výnimkou neočakávaných udalostí.
Koaličnú dohodu uzatvorili Smer, Hlas a SNS na určitý čas. Podľa dohody má platiť do dňa, keď sa podľa zákona začne volebná kampaň pred nasledujúcimi voľbami do Národnej rady, pokiaľ sa koaličné strany nedohodnú inak.
Volebná kampaň sa podľa zákona začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov. Voľby vyhlási predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Musí tak urobiť najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.
Napríklad posledné voľby sa konali v sobotu 30. septembra 2023. Rozhodnutie o ich vyhlásení vyšlo v Zbierke zákonov 9. júna 2023. Oficiálna volebná kampaň teda trvala necelé štyri mesiace. V praxi však politické strany začínajú s predvolebnou kampaňou podstatne skôr.
Parlamentné voľby by mohli byť v roku 2027 v sobotu 25. septembra, prípadne o týždeň skôr.
Danko už naznačil stratégiu
Líder Hlasu Šutaj Eštok nevidí dôvod, aby koalícia nefungovala riadne aj vo volebnom roku. Nerozumie tlaku „za každú cenu“ schváliť štátny rozpočet už v septembri. „Čo potom už neplatia ani koaličné dohody, ani programové vyhlásenie vlády? Práve naopak, my tu máme ešte množstvo vecí, o ktorých chceme hovoriť,“ tvrdil v relácii Politika 24 v televízii Joj.
Predseda SNS Andrej Danko už niekoľko mesiacov dáva najavo, čo bude robiť až do volieb. Ide akoby o dvojkoľajnú stratégiu. Tvrdí, že nechce rozbiť vládu, súčasne kritizuje premiéra Fica a chyby prenecháva na pleciach Smeru.
„To, že sa Robert Fico nevie po rokoch v politike správať ku koaličným partnerom, to je pravda,“ vyhlásil Danko cez víkend v STVR v relácii O 5 minút 12. Tvrdil, že Fico v minulosti „likvidoval“ Vladimíra Mečiara a Jána Slotu, potom Bélu Bugára, Šutaja Eštoka aj jeho. Ak sa podľa Danka Fico nenaučí vládnuť s koaličnými partnermi, tak v ďalšej vláde bude súčasná opozícia a „to bude najmä zodpovednosť Roberta Fica“.
Pripomeňme, že po prvej Ficovej vláde SNS pod vedením Jána Slotu vo voľbách len veľmi tesne prekročila prah do parlamentu so ziskom 5,07 percenta hlasov. Po tretej vláde Smeru už pod vedením Danka národniari vypadli z parlamentu. Teraz sú znovu podľa prieskumov na hrane. Niektoré sociologické zisťovania ich posielajú z Národnej rady preč.
Bude tu megabordel, tvrdia liberáli
Opozičné strany predpovedajú koaličné konflikty. Líder PS Michal Šimečka povedal, že štátny rozpočet budú v parlamente schvaľovať na konci roka, „pretože táto vládna koalícia sa na ňom doháda“.
Rovnako predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že sa vládne strany „dohádajú a ja nechcem ani vedieť, čo to bude stáť štátny rozpočet“. Podľa neho po schválení rozpočtu nastane „krvavá bratovražedná vojna“, na ktorú doplatia občania.
„Budú sa tak hrýzť, budú sa tak podrážať. Toľko potečie krvi medzi nimi, že to sme tu ešte nezažili. Len pre jednu vec, že každý si bude chcieť uchmatnúť čo najviac voličov, každý ich bude chcieť čo najviac uplatiť a každý bude chcieť iba rozhadzovať peniaze. Ale to nie sú ich peniaze. To sú peniaze nás všetkých,“ opísal Gröhling ďalší vývoj v koalícii.
„Doteraz sme v Národnej rade zažívali bordel, ale ten megabordel, ktorý budeme zažívať po schválení štátneho rozpočtu, to Slovensko ešte nezažilo,“ doplnil.
Horecký: Nech sú škody minimálne
Podpredseda KDH Ján Horecký zhodnotil, že priority vládnej koalície sa viac riadili osobnými a straníckymi záujmami než spoločným záujmom občanov.
Má obavu, že po schválení rozpočtu bude koaličná politika založená na populizme a sľuboch, ktoré ich autori nebudú myslieť vážne ani z desatiny.
Poukázal na príklad britského premiéra Keira Starmera, ktorý podľa poslanca KDH nasľuboval „hory-doly“, no tie sa nedali splniť. Na Slovensku, ako uviedol, je volič menej analytický a neskúma, či sú životy, slová a skutky v jednote.
„U nás je to stále o kmeňovosti a príslušnosti k jednej polovici rozdeleného spoločenstva. Myslím si, že toto vedia aj koaliční politici a budú na túto strunu brnkať. Ako to kedysi fungovalo pánovi Mečiarovi, funguje to aj pánovi Ficovi. Nech sú tie škody minimálne, bude čo dávať do poriadku,“ vyjadril sa Horecký pre Štandard.
Jarjabek: Voľnejší režim s rešpektom k programu vlády
Predseda parlamentu Raši usúdil, že po schválení rozpočtu sa „začne asi naplno predvolebný boj“.
Vo vládnom Smere nepredpokladajú nič neobvyklé, čo by malo nasledovať po schválení štátneho rozpočtu. Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek povedal, že „hryzie sa opozícia a je jedno, či je to pred rozpočtom alebo po ňom, len je to menej vidieť“.
Býva však zvykom, že vládne strany po prijatí kľúčového zákona o hospodárení štátu fungujú vo voľnejšom režime.
„Je tam však záruka plnenia programového vyhlásenia vlády. Každá zo strán bude robiť odpočet, čo sa jej podarilo splniť vrátane predvolebných sľubov a čo nie. Pravda je, že uvoľnený režim určite nastane, ale s plným rešpektom povolebnej spolupráce. Bude sa hľadať programový prienik, na základe ktorého sa budú strany neskôr spájať,“ vyjadril sa pre Štandard Jarjabek.
Kritické vyjadrenia Danka na adresu premiéra Fica poslanec vníma ako dôkaz, že kampaň pred voľbami sa už začala. „Na jednej strane sú proklamácie, čo vyšlo alebo nevyšlo, a na druhej strane pocit zodpovednosti nepoložiť vládu, lebo alternatíva, ktorá existuje, je neprijateľná,“ poznamenal.
Úvaha o stabilite novej vlády
Dlhoročný poslanec Smeru naznačil, že novú vládu bude ťažké zostaviť. Ak v nej nebudú Smer a „iné silné opozičné strany“, dlho vraj nevytrvá.
Spomenul pritom situáciu ešte z konca 90. rokov v Českej republike, keď dvaja veľkí politickí rivali uzatvorili po voľbách opozičnú zmluvu. Premiérom sa stal predseda ČSSD Miloš Zeman, jeho vládu tolerovala opozičná ODS na čele s Václavom Klausom.
Takýto koncept na Slovensku, kde by si moc podelili Smer a PS, je nepredstaviteľný.
„Myslím si, že, samozrejme, k tomu nepríde. Spoločnosť je viac-menej rozdelená na dve časti. Východiskom z núdze by bola istá celospoločenská dohoda. K nej nemôže prísť zo dňa na deň, musí byť na to dôvod a ten nastane vtedy, keď vznikne taká krehká vláda, že bude otázkou času, kedy bude potrebné po riadnych voľbách usporiadať ďalšie,“ uzavrel Jarjabek.