Parlament vyslovil dôveru vláde. Predčasné voľby by teda podľa Fica nemali byť

Za zarážajúce však označil, že hlasovať proti vláde prišlo len 54 zo 72 opozičných poslancov. „To svedčí len o tom, aké sú skutočné ciele slovenskej opozície,“ odkázal.

Fico túto povinnosť odkladal

Fico túto povinnosť odkladal, hoci vyplývala z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na vyslovenie dôvery je potrebných aspoň 76 hlasov. Koaličné strany sa opierajú o 78 poslancov. Znamenalo to, že Ficovmu kabinetu takmer s istotou vyslovia dôveru.

„Nemyslím si, že by mal mať obavy,“ odkazoval predseda SNS Andrej Danko premiérovi. Vládni partneri Hlas a SNS už dlhšie tvrdili, že premiér by sa mal obrátiť na parlament a požiadať o dôveru. Hovorili, že nerozumejú tomu, prečo tak neurobil.

Premiérové čísla

Fico v poslaneckom pléne vyhlásil, že vláda nikdy nespochybňovala svoju povinnosť v určitom okamihu žiadať o dôveru, mala len iný názor na výklad príslušných ustanovení zákona. Hlasovanie v parlamente označil za „formalitu“.

Vyzval vládnych poslancov, aby „rozbili mýty“, ktoré sa týkajú výšky nezamestnanosti, zdražovania alebo toho, že zo Slovenska odchádza vysoký počet ľudí, hoci sa podľa Fica vracajú.

Pripomenul, že keď Smer odovzdával moc, štát bol v dobrej kondícii. Uviedol, že hrubý dlh za rok 2019 bol 48 percent a deficit na úrovni 1,13 percenta, no už v roku 2021 bol vo výške 60,2 percenta. Doplnil, že dlh by ďalej prudko stúpal, keby nebolo obrovskej inflácie, ktorá mu pomáhala. Spomenul, že inflácia za bývalej vlády bola v roku 2022 na úrovni 12,8 percenta a v roku 2023 to bolo 10,5 percenta.

Sme v zdravom strede, tvrdil Fico

„Keď sme nastupovali v roku 2023, dostali sme najhoršie verejné financie v EÚ,“ uviedol. Koaličných poslancov vyzval, aby reagovali na opozíciu. „Zlomme ten neuveriteľný mýtus, ktorý šíri opozícia o vláde,“ zdôraznil.

Podľa neho je Slovenská republika niekde v zdravom strede, pokiaľ ide o eurozónu a EÚ. Menoval krajiny Únie, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko. Konkrétne hovoril o Taliansku (134 percent), Francúzsku (113 percent), Belgicku (103 percent), Španielsku (101 percent), Rakúsku, Fínsku, Portugalsku, Slovinsku a Nemecku. „Ale my rozvraciame verejné financie,“ povedal vyčítavo.

Nie je preto dôvod, aby koalícia zostávala v pasivite, a poslancom znovu odkázal, aby reagovali „na každý nezmysel opozície“. „Jediná reakcia opozície je, ak im poviete fakt a pravdu, že sa škeria, rehlia a posmievajú, lebo nič iné nevedia. Toto je ich politika,“ mienil Fico.

Kamenický: Klamete

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) viackrát pred poslancami zopakoval, že opozícia klame, keď hovorí o číslach súvisiacich so stavom ekonomiky. Podľa neho opozícia takto postupuje napríklad pri tvrdení, že Ficova vláda zdedila najlepšie financie v EÚ.

„Odvolaní by ste mali byť vy,“ vyhlásil na adresu opozície, ktorá podľa neho nepovie, že vďaka inflácii narástol HDP za bývalej vlády dvojnásobne rýchlejšie, lebo sa zvýšili ceny, a „vy tu rozprávate o Ficovej dražobe“. Pripomenul, že Slovenská republika bola v roku 2019 mimo procedúry nadmerného deficitu.

Maľovanie ministra a dusenie hospodárstva

Poslanec klubu SaS Ondrej Dostál sa opýtal, čo by robila súčasná vláda počas pandémie covidu a či by nebola nútená zvyšovať výdavky a dlh.

„Vy ste vládli v dobrých časoch a nedokázali ste dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet,“ vytkol poslanec. Podľa neho si dobrý hospodár v dobrých časoch šetrí na krízy, no Slovensko nebolo na krízu pripravené. „Nie ste dobrí hospodári,“ zdôraznil. Poukázal na „tri zbabrané konsolidácie“ a stav verejných financií, ktorý sa nezlepšuje. „Dusíte hospodársky rast. Odíďte!“ hovoril rezolútne Dostál.

Poslanec Hnutia Slovensko (HS) Jozef Pročko v emotívnej reakcii na ministra Kamenického povedal, že „ste nás dali do rozkroku“. Na reč prišlo aj maľovanie, ktoré je záľubou ministra. Pročko spomenul údaj, že minister za rok namaľoval 59 obrazov. „Lacko, vy kedy robíte pre túto vlasť?“ pýtal sa Pročko a dodal, že Kamenický maľuje „insitné stupidity“.

Predseda HS Igor Matovič skonštatoval, že v čase, keď bol premiérom a ministrom financií, Slovensko čelilo vážnym krízam, akými boli covid, utečenecká vlna z Ukrajiny a desaťkrát vyššie ceny elektriny a plynu na trhu ako teraz.

„Ja som urobil 12 miliárd čistého dlhu za tri roky. Tento Fantozzi (minister Kamenický) urobil 20 miliárd bez akýchkoľvek kríz a zároveň každý rok berie ľuďom o sedem miliárd navyše cez prvú, druhú a tretiu konsolidáciu. Kto vedel spravovať verejné financie?“ opýtal sa Matovič.

Šimečka vystavil účet Smeru

Predseda PS Michal Šimečka označil diskusiu v parlamente za príležitosť vystaviť účet Smeru za obdobie jeho štyroch vlád. Povedal, že išlo o obdobie „prázdnych sľubov, hlúpych výhovoriek, korupčných káuz, únosu bezpečnostných zložiek a neustálej a stupňujúcej sa agresivity“.

Keby dnes mohli občania rozhodovať, vláda by, ako povedal šéf PS, skončila, pretože stratila dôveru ľudí. Na margo všetkých krajín, s ktorými sa chcelo Slovensko porovnávať, skonštatoval, že „všetci nám ušli“. Dodal, že okolité krajiny Poľsko, Česko a Maďarsko majú vyššiu životnú úroveň a platy.

Rozpočtová rada upozornila aj na zodpovednosť parlamentu

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá hodnotí hospodárenie štátu, vyhlásila, že hlasovanie parlamentu má zásadný význam najmä preto, že po vyslovení dôvery vláda získa mandát pokračovať ďalší rok vo svojom pláne ozdravovania verejných financií.

Rozpočtová rada pripomenula, že prípadné vyslovenie dôvery nebude len podporou vlády, ale aj prevzatím politickej zodpovednosti parlamentu za stav verejných financií na nasledujúcich 12 mesiacov. Pred hlasovaním by si preto poslanci mali podľa RRZ zodpovedať základné otázky: Vieme, kedy a akým spôsobom sa má zastaviť rast zadlženia? Sú navrhované opatrenia dostatočné na zníženie dlhu? Práve odpovede na ne majú ukázať, či vláda dostáva mandát na ďalší rok na základe realistického a kontrolovateľného plánu.

Na rokovanie parlamentu o vyslovení dôvery vláde tlačila opozícia. Obrátila sa na ústavný súd o výklad ústavného zákona o takzvanej dlhovej brzde. Dôvodom bola výška dlhu. Podľa údajov Eurostatu z októbra 2025 bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP.

Rozprava k návrhu na vyslovenie dôvery vláde trvala 12,5 hodiny bez prestávky až do prerokovania tohto bodu. Po hlasovaní krátko pred 19. hodinou sa mimoriadna schôdza s týmto bodom programu skončila.