Tento plán nadväzuje na rezolúciu OSN sponzorovanú Ghanou, ktorú prijali v marci a v ktorej transatlantický obchod s otrokmi uznali za „najzávažnejší zločin proti ľudskosti“. Členské štáty OSN v ňom vyzvali, aby prispeli k reparačným opatreniam vrátane finančnej kompenzácie. Rezolúciu prijali 123 hlasmi, stretla sa však s odporom zo strany Spojených štátov, Izraela a Argentíny (hlasovali proti) a 52 krajín sa zdržalo hlasovania (vrátane Spojeného kráľovstva a členských štátov EÚ).

Napriek tomuto odporu AU a CARICOM uvádzajú, že svoj plán reparácií predložia na najbližšom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

Reparácie si získavajú medzinárodnú podporu

Ako ukázalo zloženie účastníkov nedávneho stretnutia v Akkre, táto otázka si získala významnú podporu v štátoch globálneho Juhu.

Na stretnutí sa zúčastnili hlavy štátov z celej Afriky a Karibiku, ako aj zástupcovia z viac ako 80 krajín vrátane niektorých latinskoamerických štátov a organizácií so sídlom v USA, ako sú Congressional Black Caucus či National Association for the Advancement of Colored People (NAACP).

https://twitter.com/trtafrika/status/2068650136893530463

Hoci súčasný plán neuvádza konkrétnu sumu ani priamo nespomína žiadne krajiny, ghanský prezident John Dramani Mahama zdôraznil zverstvá transatlantického obchodu s otrokmi a delegátom na konferencii povedal, že „história od nás nežiada, aby sme zdedili vinu, ale žiada od nás, aby sme zdedili zodpovednosť“.

Zástancovia reparácií naďalej presadzujú finančné odškodnenie pre krajiny postihnuté transatlantickým obchodom s otrokmi, v rámci ktorého bolo podľa ich tvrdení od 15. do 19. storočia unesených a násilím prevezených európskymi loďami najmenej 12,5 milióna Afričanov.

Niektorí sa pokúsili vyčísliť výšku týchto reparácií. Štúdia z roku 2023, na ktorej sa podieľal aj sudca OSN, naznačuje, že krajiny, ktoré profitovali z transatlantického obchodu s otrokmi – ako napríklad USA, Francúzsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo –, by mali zaplatiť reparácie vo výške viac ako 100 biliónov dolárov.

Odpor zo strany rozvinutých krajín

Hoci krajiny ako USA a Spojené kráľovstvo uznávajú a odsudzujú historické krivdy spojené s obchodom s otrokmi, patria medzi značný počet štátov, ktoré sa bránia súčasnej kampani za reparácie, vrátane väčšiny európskych štátov.

Ich námietky sa točia okolo právnych, praktických a morálnych ťažkostí, ktoré so sebou prináša akýkoľvek plán reparácií, a odrážajú rozdiely v názoroch na uskutočniteľnosť a spravodlivosť takýchto plánov.

Reakcia USA na marcovú rezolúciu o transatlantickom otroctve poukazuje na niektoré kľúčové otázky, pričom americký delegát Dan Negrea kritizoval „cynické“ využívanie historických krívd na prerozdelenie zdrojov ľuďom a národom, ktoré sú „vzdialene príbuzné historickým obetiam“.

Subjektívny historický pohľad

Zároveň kritizoval „arbitrárne“ historické zameranie na obdobie medzi 15. a 19. storočím a argumentoval, že tieto dátumy boli zvolené z „politických dôvodov“. Na začiatku svojho vyhlásenia Negrea poznamenal, že USA odsudzujú historické krivdy vyplývajúce zo „všetkých historických foriem otroctva“, nielen z transatlantického obchodu s otrokmi.

Poukázal na transsaharský obchod s otrokmi, v rámci ktorého bolo podľa odhadov šesť až desať miliónov Afričanov zotročených arabskými, africkými a moslimskými silami.

„Všetky formy obchodovania so zotročenými Afričanmi a rasovo podmienené zotročovanie Afričanov si zaslúžia odsúdenie, nielen tie, ktoré sa považujú za politicky výhodné,“ argumentoval Negrea.

Jeho komentáre podporil aj britský náprotivok James Kariuki, ktorý varoval pred krokmi vytvárajúcimi „hierarchiu historických zverstiev“.

Kariuki poznamenal, že obavy týkajúce sa marcovej rezolúcie, ktoré Spojené kráľovstvo vyjadrilo počas jej prípravy, neboli zohľadnené. Túto otázku zdôraznili aj Spojené štáty.

Černošskí intelektuáli sú proti reparáciám

Hoci debata o reparáciách má za sebou desaťročia, do popredia sa dostala najmä po vypočutí v americkom Kongrese v roku 2019, na ktorom sa zvažovali názory oboch strán tejto problematiky.

Pozoruhodné bolo, že značný počet černošských amerických intelektuálov sa postavil proti reparáciám, napríklad Coleman Hughes, ktorý k tejto téme vypovedal v rámci vypočutia, či ekonóm Thomas Sowell. Ich nesúhlas nebol ojedinelým javom, ale nadväzoval na prácu lingvistu Johna McWhortera a intelektuála a spisovateľa 20. storočia Alberta Murraya.

https://www.youtube.com/watch?v=m0Z1fbLbEN8

Za hlavné dôvody odmietania reparácií označili praktické aj morálne otázky. Hughes napríklad poukázal na to, že je nepraktické určiť, kto by mal tieto platby dostať, a na pravdepodobnosť, že by to nepomohlo zmierniť rasové rozdelenie.

Sowell zasa kritizoval historickú neznalosť zástancov týchto náhrad, ktorí podľa neho ignorujú širší kontext otroctva pred snahami o jeho odstránenie v 19. storočí. Tento americký ekonóm poukázal aj na účasť afrických kmeňov na zotročovaní iných Afričanov, ako aj na skutočnosť, že otroctvo bolo inštitúciou existujúcou v značnom počte spoločností po celom svete.

Ak sa vrátime ešte ďalej, do éry boja za občianske práva, černošský intelektuál Albert Murray sa ohradil proti tomu, čo nazval súčasnou posadnutosťou „postavením obete“. Argumentoval tým, že typ slobody a rovnosti, o ktorý sa usilovali otroci, bol západným americkým ideálom. Murray ho navyše považuje za cudzí mnohým spoločnostiam, z ktorých samotní otroci pochádzali.

Hoci súčasný plán poukazuje na rastúcu sebadôveru globálneho Juhu, konanie lídrov v rozvinutom svete naznačuje, že si nie sú istí, ako reagovať. Väčšina z nich sa vyhla priamemu odmietnutiu reparácií a uprednostnila zdržať sa hlasovania a pokračovať v diskusii o tom, čo britský zástupca v OSN označil za „najbolestivejšie prvky histórie, ktorú máme spoločnú s inými národmi“.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.