Do kolumbijského prezidentského paláca smeruje po nedeľňajších voľbách Tiger. Ide o prezývku nacionalistického právnika a podnikateľa Abelarda de la Espriellu, ktorý v druhom kole tesne porazil ľavicového senátora Ivána Cepedu, hoci ten mal podporu dosluhujúceho prezidenta Gustava Petra.
Petro v zmysle kolumbijskej ústavy končí na poste hlavy štátu po jednom funkčnom období, jeho pôsobenie však bolo podľa denníka El País významné v tom, že bol prvým ľavicovým prezidentom od osamostatnenia Kolumbie v roku 1810.
Ako ľavicových historici kategorizujú desiatky prezidentov konfederácie Nová Granada. Existencia Kolumbijskej republiky v dnešnej forme sa datuje od roku 1886. De la Espriella síce oficiálne kandidoval ako nezávislý, jeho politická aliancia Obrancovia vlasti (Defensores de la Patria) sa však považuje za tvrdo až „krajne“ pravicovú.
Tento obrat je zároveň ďalším náznakom, že vojna proti drogovým kartelom a opatrenia na podporu voľného trhu opäť získavajú náskok pred širokým sociálnym štátom – a vracia Kolumbiu do predošlého postavenia podporovateľa USA.
Advokátovi, ktorý napriek svojej politickej orientácii právne zastupoval venezuelského exministra Alexa Saaba v kauze prania špinavých peňazí pre Nicolása Madura, vyjadrili podporu viacerí susední prezidenti aj šéf Bieleho domu Donald Trump.
Ružová vlna sa láme v celej Južnej Amerike
Medzi tými, ktorí privítali de la Espriellovo zvolenie, boli argentínsky Javier Milei, ekvádorský Daniel Noboa, čilský José António Kast, bolívijský Rodrigo Paz, paraguajský Santiago Peña a Luis Abinader z Dominikánskej republiky.
Na tomto zozname mien vidno, že Kolumbia 21. júna nebola výnimkou – po celej Latinskej Amerike opäť pribúdajú pravicoví prezidenti, ktorí ochotnejšie spolupracujú so Spojenými štátmi než ich ľavicové náprotivky.
Abinader počas americkej protidrogovej operácie Južný oštep poskytol svojmu spojencovi rozsiahlu podporu vrátane povolenia kotviť v dominikánskych prístavoch a nasadil aj niekoľko podporných plavidiel dominikánskeho námorníctva.
Noboa neodsúdil zásahy amerického námorníctva v Tichom oceáne, ktoré podľa ľudskoprávnych organizácií vyústili do mimosúdneho zabíjania občanov Ekvádoru. De la Espriellovi však v máji navrhol spoločný postup proti kartelom – čo Petrova vláda odsúdila ako zasahovanie do volebnej kampane.
Dosluhujúci prezident na margo volebných výsledkov údajne vyhlásil, že ich neuzná. Pripomeňme, že za rovnaké vyjadrovanie čelil Trump najmenej dvom separátnym súdnym procesom. Petro neskôr vyzval aj na prepočítanie hlasov a spochybnil pravdivosť údajov z niekoľkých volebných miestností.
Jeho politický ortieľ sa však napriek týmto vyjadreniam naplnil a človek, ktorý po zasadaní na Valnom zhromaždení OSN v septembri 2025 vyzýval amerických vojakov na neposlušnosť, ustúpi do úzadia. Proces, ktorý sa započal v roku 2018, sa Petrovým odchodom takmer definitívne zvrátil.
Od tohto roka v Mexiku vládla ľavicová koalícia na čele s prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom, ktorého o štyri roky neskôr vystriedala súčasná prezidentka Claudia Sheinbaumová. Termínom „ružová vlna“ (pink tide) sa vo všeobecnosti nazýva nástup ľavicových strán združených vo Fóre zo São Paulo.
Lídrom tohto združenia strán je brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý v roku 2023 nahradil vojenského veterána a Trumpovho tvrdého spojenca Jaira Bolsonara. No kým exprezidentovi najvyšší súd zakázal kandidovať v prezidentských voľbách za údajné organizovanie prevratu, jeho synovia medzitým prevzali štafetu.
Ružový odliv v Brazílii?
Bolsonaro sa vlani stal historicky prvým exprezidentom Brazílie odsúdeným za „útok na demokraciu“. Hoci jeho súdny proces pred vrcholovým tribunálom budil podozrenia, keďže väčšinu sudcov tvorili bývalí či súčasní spolupracovníci Lulu, Trumpov spojenec verdikt prijal. Namiesto viny sa odvolal len voči trestu a žiadal domáce väzenie, čo Lulova vláda zamietla.
Na predsedu tribunálu Alexandrea de Moraesa uvalilo americké ministerstvo financií sankcie v zmysle Magnitského zákona, na ktorom podľa súdu spolupracoval Bolsonarov syn Eduardo – ktorý už pred septembrovým procesom požiadal o azyl v Spojených štátoch.
Bývalého poslanca dolnej komory brazílskeho kongresu odsúdil najvyšší súd na štyri roky a dva mesiace väzenia. Dôvodom bolo, že sa údajne s podporou Trumpovej administratívy snažil zasahovať do súdneho procesu so svojím otcom.
Brazílska generálna prokuratúra predtým Bolsonara mladšieho obžalovala aj z toho, že s Bielym domom spolupracoval na spresňovaní sankcií voči predstaviteľom justície, ako aj na amerických clách voči Brazílii pre prípad odsúdenia exprezidenta.
Najvyšší tribunál uznal Eduarda Bolsonara vinným 16. júna, ten na verdikt reagoval vyhlásením, že nebol o procese dostatočne informovaný. Spolu s bratom Fláviom sa koncom mája zúčastnili na videohovore s de la Espriellom, ktorému vyjadrili podporu v kolumbijských voľbách.
Eduardo pre agentúru Reuters odmietol obvinenia generálnej prokuratúry s tým, že jeho činnosť v USA sa nezameriavala na oslobodenie otca, ale mala prinútiť ministrov najvyššieho súdu k dodržiavaniu ústavy.
Spojené štáty však na brazílsky import vlani uvalili 50-percentné clá, ktoré neskôr americký najvyšší súd zrušil ako protiústavné. Trumpova administratíva v súčasnosti plánuje zaviesť aspoň 25-percentné clá. Dôvodom sú podľa obchodného zástupcu Jamiesona Greera kontroverzné kroky Lulovej vlády od digitálneho obchodovania po odlesňovanie Amazónie.
Americký minister zahraničia Marco Rubio na vypočutí pred senátnym zahraničným výborom 2. júna vyhlásil, že región Latinskej Ameriky je „plný amerických spojencov“ – a vymenoval krajiny, ktoré podľa neho do tejto kategórie nepatria: Kuba, Venezuela, Nikaragua a Brazília.
Stretnutie Flávia Bolsonara s Donaldom Trumpom
Ani najstarší syn brazílskeho exprezidenta nezaháľa. Senátor Flávio Bolsonaro sa koncom mája tiež stretol s Trumpom, aby podporil svoju kandidatúru do volieb v októbri tohto roka, ktorú ohlásil vlani v decembri.
Okrem toho v snahe kopírovať úspech najpopulárnejšieho politika Latinskej Ameriky, salvádorského prezidenta Nayiba Bukeleho, predstavil predvolebný plán „Brazília bez strachu“, v rámci ktorého hodlá prevziať klasifikáciu narkoteroristických organizácii od USA a rovnakou mierou proti nim nasadiť armádu.
Trump do tejto kategórie zaradil hneď dve brazílske kriminálne zoskupenia: Červené komando (Comando Vermelho) a Prvé veliteľstvo hlavného mesta (Primerio Comando da Capital). Prvú organizáciu za narkoteroristickú označila aj Mileiho ministerka národnej bezpečnosti Patricia Bullrichová, druhá je podľa týždenníka Economist najväčšou kriminálnou organizáciou so sieťou aj v Európe.
Senátor v predvolebnej kampani prisľúbil prenasledovanie týchto dvoch organizácií, čo podľa prieskumov schvaľuje viac ako 53 percent Brazílčanov.
Po vzore Bukeleho plánuje Bolsonaro výstavbu piatich väzníc s 500-tisíc jednotkami na chystané záťahy voči drogovým kartelom, súdenie mladistvých ako dospelých pri obzvlášť závažných trestných činoch, no aj celonárodný systém rozpoznávania tvárí prepojený s databázou hľadaných zločincov.
Práve posledný krok, ktorý nedávno vzbudil podozrenia v Británii, sa nedávno začal uplatňovať aj v susednej Guyane. Tamojší prezident Irfaan Ali 22. mája oznámil vybudovanie celoštátneho systému kamier, digitálneho ID a „prediktívnej analýzy zločinnosti“. Systém pripomínajúci dielo Minority Report má vláda spustiť do roku 2030.
Flávia Bolsonara pravdepodobne čaká väčšie sústo. Oproti guyanskej rozlohe takmer 215-tisíc štvorcových kilometrov bude musieť pracovať so 40-krát väčšou rozlohou – viac ako 8,5 milióna štvorcových kilometrov.
Napriek tejto výzve majú jednotlivé návrhy jeho predvolebného plánu rastúcu podporu a meno Bolsonaro sa z brazílskej politickej scény tak skoro nestratí.