Ukrajinskí oceliari sa od začiatku roka boria s novým problémom. Ten nevyvolal ruský agresor, ale v súčasnosti najbližší spojenec Kyjeva – Brusel.
V januári vstúpil do ostrej prevádzky Mechanizmus úpravy uhlíka na hraniciach (CBAM), lepšie známy pod názvom uhlíkové clo. Na jeho základe musia dovozcovia do EÚ po novom platiť (kúpou certifikátov) za emisie, ktoré vznikli pri výrobe tovaru v zahraničí.
Opatrenie sa týka najmä odvetví s vysokou uhlíkovou stopou – teda komodít, ako sú železo, oceľ, hliník či cement.
Argument pre jeho zavedenie úzko súvisí so systémom emisných povoleniek. Ten európskym firmám v rámci viacerých emisne náročných sektorov nariaďuje platiť za každú tonu vypusteného oxidu uhličitého.
Časť povoleniek distribuujú európske orgány podnikom bezplatne (ich objem sa postupne znižuje) a časť putuje do aukcií. Podniky potom môžu s povolenkami na trhu voľne obchodovať.
Problém tohto mechanizmu však spočíva v tom, že výrobu v Európe predražuje v porovnaní s konkurenciou zo zahraničia.
Aspoň sčasti ho má riešiť uhlíkové clo (ak firma vyrába tovar v Európe a predáva ho do zahraničia, tak jej uhlíkové clo nijak nepomôže, poznámka redakcie). To totiž stavia dovoz zo zahraničia do EÚ na rovnakú štartovaciu čiaru s domácou produkciou.
V skratke, ak tovar pochádza z krajín, kde podniky nečelia takým poplatkom za vypúšťanie uhlíka ako tie v EÚ, musí sa pri jeho dovoze zaplatiť za certifikát. Výška poplatku sa odvíja od ceny, ktorú platia európske podniky za emisné povolenky.
Ukrajina už hlási problémy
Keďže oceliarsky priemysel, ktorý spadá pod mechanizmus CBAM, je na Ukrajine jedným z pilierov ekonomiky (na tvorbe HDP sa podieľa zhruba 5,5 percenta), každý externý zásah, ktorý sťažuje tamojším výrobcom schopnosť konkurovať, je bolestivý a ostro sledovaný.
Vývoz hotových oceliarskych výrobkov z Ukrajiny do EÚ podľa Európskeho združenia oceliarov klesol v prvom štvrťroku 2026 medziročne o 17 percent.
Ukrajinský oceliarsky gigant ArcelorMittal Kryvyj Rih tvrdí, že pre CBAM prišiel v prvom kvartáli o objednávky v objeme približne 300-tisíc ton. Na porovnanie, v celom roku 2025 vyviezol do EÚ približne 920-tisíc ton oceľových výrobkov, pričom v roku 2026 plánoval zvýšiť export na 1,2 až 1,25 milióna ton.
„Spoločnosť ArcelorMittal Kryvyj Rih takmer okamžite stratila európsky trh. Hneď ako sa zákazníci dozvedeli o dodatočnom cle (...), zrušili všetky objednávky na prvý štvrťrok 2026,“ píše na svojom webe GMK Center – ukrajinská analytická a konzultačná spoločnosť so zameraním na oceliarsky a ťažobný priemysel.
Starý známy nepriateľ – byrokracia
Opatrenie z Bruselu zároveň prinieslo paradoxnú situáciu.
Spoločnosť Interpipe vyrábajúca oceľové rúry investovala v roku 2012 do metódy elektrického oblúka približne jednu miliardu dolárov, aby znížila emisie uhlíka a splnila ciele v rámci Zelenej dohody Európskej únie. Z približne dvoch ton oxidu uhličitého na jednu tonu ocele sa jej podarilo skresať emisie na 110 kilogramov.
Lenže bruselskí úradníci túto technológiu nezaradili pri Ukrajine na svoj zoznam, keďže predpokladali, že všetci ukrajinskí výrobcovia používajú výhradne starú, uhlíkovo intenzívnu metódu vysokopecných konvertorov.
Spoločnosť Interpipe tak čelí rovnakému problému ako zvyšok odvetvia, hoci svoj výrobný proces inovovala.
„Interpipe stráca konkurencieschopnosť nie pre procesy obsahujúce uhlík, ale pre neúplnosť adresára,“ skonštatoval jej riaditeľ pre ekológiu a priemyselnú bezpečnosť Andrej Ostapets pre denník Ekonomična pravda.
Mechanizmus CBAM, samozrejme, ráta s tým, že Komisiou predvolené hodnoty sa môžu líšiť od reality. No ak chce spoločnosť uhlíkové clo na svoje tovary znížiť, musí dokázať svoju ekologickosť.
Za bežných okolností by nešlo o komplikáciu. V prípade Ukrajiny však háčik spočíva v tom, že európski kontrolóri odmietajú pre vojnu cestovať na Ukrajinu a domáce inštitúcie nemajú potrebnú akreditáciu EÚ.
Naozaj uhlíkové clo ničí Ukrajinu tak veľmi?
Z Ukrajiny sa tak vzhľadom na medializované problémy oceliarskeho sektora valí na uhlíkové clo kritika. A množia sa aj pomerne čierne prognózy.
Zatiaľ čo Európska komisia koncom minulého roka predpovedala zanedbateľný vplyv na ukrajinskú ekonomiku na úrovni jednej stotiny percenta do roku 2035, GMK Center analyzuje, že Ukrajina by už do roku 2030 mohla prísť o 2,1 percenta svojho HDP. A to len v dôsledku vplyvu CBAM na oceliarsky sektor.
Ukrajinský minister hospodárstva Oleksij Sobolev dokonca uviedol, že v horizonte jednej dekády môže jeho krajina vplyvom opatrenia prísť až o 6,5 percenta svojho HDP.
Aj keď je tamojšia ekonomika pre vojnu oveľa menšia a čísla preto vyzerajú hrozivejšie, Ukrajinci jedným hlasom jasne hovoria, že uhlíkové clo je dnes pre krajinu veľká nepríjemnosť.
A to aj napriek tomu, že sa mechanizmus CBAM zavádza do praxe postupne.
Importéri totiž v roku 2026 znášajú len približne 2,5 percenta budúcej plnej záťaže CBAM, keďže mechanizmus ešte zohľadňuje rozsiahle bezplatné prideľovanie emisných povoleniek výrobcom v EÚ. Až od roku 2034 sa prestanú povolenky rozdávať a CBAM sa bude vzťahovať na všetky emisie obsiahnuté v dovezených výrobkoch z dotknutých odvetví.
Aj keď je dnes 2,5-percentný podiel naozaj nízky, neznamená to, že obchodné dôsledky zavedenia uhlíkového cla musia byť rovnako nízke. Firmy totiž pri uzatváraní dlhodobých kontraktov zohľadňujú aj budúce náklady, keďže podiel spoplatnených „dovezených“ emisií sa bude každoročne zvyšovať.
Práve to môže byť jedným z dôvodov, prečo ukrajinské firmy strácajú zákazky už teraz.
Problémom tiež zostáva spomínané monitorovanie reálnych emisií na fronte. Keďže je pre Ukrajincov ťažké dostať do svojich prevádzok akreditovaných európskych kontrolórov, ich tovar sa na trhu môže zbytočne predražiť viac, než zodpovedá realite.
Dobrou správou pre Ukrajincov je aspoň to, že aj keď im EÚ nechce udeliť žiadnu výnimku z CBAM, v kuloároch už prebiehajú diskusie, že za mimoriadnych a nepredvídateľných okolností by mohli akreditovaní európski overovatelia emisií kontrolovať firmy virtuálne na diaľku.