Ako bude vyzerať svet po ropnom šoku: viac zelenej energie alebo viac uhlia?

Ropa a plyn sú dnes vo väčšine sveta výrazne drahšie ako začiatkom tohto roka. Barel Brentu stojí na burze okolo 100 dolárov, približne o 40 dolárov viac než v januári. Megawatthodina plynu sa zase v Európe predáva za približne 45 eur, zatiaľ čo na prelome rokov bola skoro o 20 eur lacnejšia.

Hlavnými príčinami sú, samozrejme, vojna v Iráne a takmer hermetické uzatvorenie Hormuzského prielivu, cez ktorý dnes prechádza minimum lodí s fosílnymi palivami aj iným tovarom. Z globálneho trhu podľa analytikov vypadlo okolo 13 percent dodávok ropy a asi pätina skvapalneného plynu.

Vplyv konfliktu má už teraz široký dosah na vývoj v energetike. Najmä veľkých dovozcov fosílnych zdrojov (medzi nimi napríklad európske a ázijské štáty) prinútil ďalší ropný šok uvažovať nad tým, ako závislosť od importu dvoch kľúčových komodít ohrozuje ich bezpečnosť.

Nejde len o možnosť nedostatku fyzických dodávok, ale aj o otázku ceny. Obchodníci na burzách podľa analytikov stále nedoceňujú rozsah diery, ktorá vznikla na komoditnom trhu. Čím dlhšie bude konflikt trvať a čím vyššie ceny pôjdu, tým väčšiu prioritu bude mať otázka, ako do budúcna odstrániť túto zraniteľnosť.