Pod každú zo šestnástich spolkových krajín v Nemecku spadá aspoň jeden oddiel Špeciálneho zásahového komanda (SEK). Pôvodne niesla táto jednotka názov Sondereinsatzkommando rovnako ako jednotka SS pod velením Adolfa Eichmanna pôsobiaca svojho času v Maďarsku.
Dnes sa pôvodné označenie používa iba neoficiálne a jednotka nesie úradný názov Spezialeinsatzkommando. Úlohám a charakteru jednotiek nemeckej SEK zodpovedajú na Slovensku pohotovostné policajné útvary (PPÚ) spadajúce – podobne ako v Nemecku pod spolkové krajiny – pod jednotlivé kraje.
Útoky nožom
Jednotlivé krajinské SEK – rovnako ako celonemecká Pohraničná skupina Spolkovej polície (CSG 9) – vznikli v roku 1972, keď nemecká polícia zlyhala počas teroristického útoku na olympijských hrách v Mníchove. Avšak informácie o tom, kedy začalo SEK používať krúžkovú zbroj inšpirovanú účinnou starovekou a stredovekou predchodkyňou, nie je verejne dostupná. Podľa správ však najpravdepodobnejšie v roku 2015 alebo 2016.
Príslušníci Špeciálneho zásahového komanda vyrážajú do terénu vždy so zodpovedajúcou výzbrojou a výstrojom, pričom neraz používajú práve krúžkové brnenie, ktoré dopĺňa prilba chrániaca okrem hlavy aj tvár a nepriestrelná vesta.
Nepriestrelná vesta – či už v podobe pohodlného kevlaru, alebo odolnejších balistických plátov – chráni životne dôležité orgány policajta pred strelnými poraneniami. Napríklad v USA stojí strelné poranenie za smrťou približne troch štvrtín príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a postrelení policajti majú o takmer 80 percent vyššiu pravdepodobnosť prežitia, ak im v čase streľby vesta nechýba.
Strašiakom nemeckých – podobne ako britských – policajtov však nie sú strelné, ale chladné zbrane. Zatiaľ čo britskí policajti sa spoliehajú na vesty chrániace trup pred bodnutím, nemeckí policajti sa neobmedzili iba na krúžkovú košeľu určenú na trup a krúžková zbroj tak zväčša chráni, vychádzajúc z dostupných fotografií a videí, celé ich telo.
V roku 2024 došlo v Nemecku k takmer 16-tisíc útokom nožom a v roku 2025 ich počet vzrástol na viac ako 29-tisíc, teda približne 80 útokov denne. V roku 2025 stáli za 42 percentami útokov ľudia s iným ako nemeckým občianstvom.
Štatistiky neuvádzajú rasovú príslušnosť ani prípadný migračný pôvod útočníkov s nemeckým občianstvom. Napríklad za útokmi s použitím bodnej zbrane v Severnom Porýní-Vestfálsku stáli v roku 2024 predovšetkým nemeckí občania (852), nasledovaní Sýrčanmi (213), Turkami (110) a Iračanmi (60). V zozname prvých mien „nemeckých útočníkov“ však dominujú Abdul, Abdulláh či Ahmed.
Práve pre časté útoky nožom v Nemecku sa SEK uchýlilo k zavedeniu krúžkovej zbroje, vychádzajúcej zo starobylej tradície. Toto brnenie zadrží väčšinu sečných, rezných a bodných rán. Ostatný zdokumentovaný prípad, keď krúžková zbroj zachránila nemeckému policajtovi život, pochádza z januára.
Niekedy je zo všetkých nasadených príslušníkov proti útočníkovi vyslaný iba jeden policajt v krúžkovom brnení, zatiaľ čo jeho kolegovia bez patričnej ochrany ho kryjú a po úspešnom spacifikovaní výtržníka s nožom alebo mačetou ho zadržia.
Prísne tajné
Redakcia Štandardu sa obrátila so žiadosťou o poskytnutie krátkeho komentára k pôsobnosti jednotiek SEK v krúžkovej zbroji aj o poskytnutie ich fotografií na viaceré nemecké inštitúcie. Spolkové ministerstvo vnútra, teda rezort zastrešujúci nie niektorú zo šestnástich spolkových krajín, ale celé Nemecko, odpovedalo, že našej žiadosti nemôže vyhovieť.
Ministerstvo vnútra, komunálnych záležitostí, bývania a športu spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko uviedlo, že jednotka SEK spadajúca pod Kiel používa krúžkové brnenie, avšak podrobnosti ani fotografie nemôže „z taktických dôvodov“ poskytnúť.
„Zverejňovanie fotografického materiálu, na ktorom sú zachytení príslušníci našich špeciálnych jednotiek, ako aj poskytovanie podrobných informácií o ich špecifickom taktickom vybavení podlieha prísnym bezpečnostným predpisom. V záujme ochrany zasahujúcich príslušníkov a zachovania utajenia taktických postupov nie je možné tieto informácie sprístupniť,“ odpovedal Štandardu Krajinský kriminálny úrad Saska.
Podobne, hoci často výrazne stručnejšie, reagovali na žiadosť Štandardu ministerstvá a úrady všetkých spolkových krajín, ktoré poslali svoju odpoveď. Výnimkou bolo tlačové oddelenie krajinského policajného prezídia spadajúceho pod ministerstvo vnútra, bezpečnosti a ochrany vlasti spolkovej krajiny Hesensko.
To bolo ochotné poskytnúť fotografie, avšak iba v prípade, že mu redakcia Štandardu vopred poskytne celý text novinového článku, keďže „bez bližších informácií o jeho obsahu nemožno poskytnúť fotografie Hesenskej polície, pretože tá nedokáže s konečnou platnosťou posúdiť, v akom kontexte budú použité“.
Rytieri budúcnosti
Hoci polícia aj odborníci volajú po zavedení aspoň jedno- až trojročného trestu odňatia slobody ako najnižšej možnej hranice za útok nožom, súčasná prax je iná. Páchatelia bývajú podľa nemeckého policajného odborového zväzu často na mieste policajtmi prepustení. Takýto prístup štátu, pochopiteľne, potenciálnych útočníkov dostatočne neodrádza.
K výrazným zmenám tak skoro asi nedôjde. V júni vyšla v Nemecku kniha investigatívnej novinárky Liv von Boetticherovej Strácame túto krajinu: Policajti hovoria o tom, o čom nikto otvorene nehovorí. Kniha vychádza z rozhovorov s viac ako sto anonymizovanými policajtmi, ktorí hovoria o preťažených bezpečnostných zložkách, zlyhávaní štátu aj o problémoch spojených s kriminalitou migrantov.
Kým v Nemecku nedôjde k výraznému poklesu útokov nožom, drôtená košeľa, vynájdená ešte v starovekej Perzii, bude naďalej zachraňovať nemecké životy.