Ukrajina zostáva skúškou

Zelenskyj prichádza do Ankary v zložitej situácii. Boje na fronte sa do veľkej miery zastavili [s výnimkou dôležitej vojenskej línie pri Kosťantynivke, pozn. red.]. Rusko naďalej trvá na svojich vojnových cieľoch a Trump pokračuje v hľadaní cesty k ukončeniu konfliktu. Podľa agentúry Reuters sa očakáva, že americký prezident bude mať v rámci samitu aj bilaterálne stretnutia s viacerými ďalšími lídrami.

Očakáva sa, že NATO oznámi ďalšiu podporu Ukrajine. Návrh vyhlásenia zo samitu uvádza vojenskú pomoc, vybavenie a výcvik v hodnote 70 miliárd eur (80 miliárd dolárov) na rok 2026. Spojenci majú v roku 2027 zachovať aspoň rovnakú úroveň podpory, pričom sa neočakáva, že USA budú na tento balík prispievať.

Časť financovania bude pochádzať z existujúcich bilaterálnych záväzkov, doplnených úverovým nástrojom EÚ určeným na ukrajinské investície do obrany a obstarávanie. Pre Európu to znamená významný posun – Ukrajina zostáva prioritou NATO, avšak finančné bremeno čoraz viac dopadá na európske vlády.

Samit sa bude venovať aj rozširovaniu obranného priemyslu. NATO usporiada svoje prvé špecializované fórum obranného priemyslu, na ktorom by mali byť oznámené zmluvy v hodnote miliárd eur. Po záväzkoch týkajúcich sa výdavkov prijatých v Haagu sa pozornosť teraz presúva na továrne, muníciu, dodávateľské reťazce a spoločné obstarávanie.

Významné miesto v programe bude mať aj Irán. Nedávny konflikt zvýšil napätie vo vzťahoch medzi Trumpom a viacerými európskymi vládami. Podľa návrhu komuniké spojenci opätovne potvrdia, že Irán nesmie nikdy získať jadrovú zbraň, a vyzvú Teherán, aby rešpektoval slobodu plavby cez Hormuzský prieliv.

Účasť partnerov z Ázie odráža čoraz globálnejší charakter NATO. Očakáva sa, že ministri obrany sa stretnú so svojimi náprotivkami z Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey, zatiaľ čo prezident I Če-mjong sa zúčastní na večeri lídrov.

Erdogan sa usiluje o väčšiu úlohu

Pre Turecko je tento samit príležitosťou na presadenie svojho vplyvu. Ankara je hostiteľom tohto stretnutia v čase, keď USA vyvíjajú tlak na Európu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu, Ukrajina naďalej potrebuje vojenskú podporu, Blízky východ zostáva nestabilný a Čierne more si zachováva strategický význam.

Prezident Recep Tayyip Erdogan chce ukázať, že Turecko je viac ako len hostiteľ. Na základe Montreuxskej konvencie Ankara kontroluje prístup do Čierneho mora cez turecké úžiny. Turecko má zároveň po USA druhú najväčšiu armádu v NATO a naďalej rozširuje svoj domáci obranný priemysel.

Turecko má v úmysle predviesť svoju technológiu bezpilotných lietadiel, výrobcov v oblasti obranného priemyslu a priemyselné kapacity. Zároveň Ankara naďalej vyvíja tlak na spojencov, aby zrušili obmedzenia na vývoz obranného materiálu. Rokovania s Francúzskom a Talianskom sa týkajú spolupráce na systéme protivzdušnej obrany SAMP/T, pričom sa očakáva, že Erdogan bude naliehať na Trumpa, aby zrušil americké sankcie a obnovil účasť Turecka v programe stíhacích lietadiel F-35.

Ankara sa usiluje o úlohu v rozvíjajúcej sa európskej obrannej architektúre. Hoci Turecko nie je členom EÚ, naďalej patrí medzi najdôležitejšie vojenské veľmoci v Európe spolu s krajinami ako Veľká Británia a Nórsko.

Turecké úrady viditeľne pripravili hlavné mesto na samit. Demonštrácie boli zakázané, bezpečnostné opatrenia sprísnené a veľké časti mesta sú pod prísnou ochranou.

Pre NATO sa samit v Ankare stal stretnutím protichodných požiadaviek. Trump chce, aby Európa vynakladala viac prostriedkov. Zelenskyj potrebuje viac zbraní. Európski lídri chcú zachovať americké bezpečnostné záruky. Erdogan chce, aby bolo Turecko uznané za kľúčovú mocnosť v rámci Aliancie.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.