„Veľkú výmenu“ nikto neobhajuje lepšie ako tí, ktorí ju popierajú. Vo videu, ktoré sa stalo virálnym, jedna z líderiek ekosocialistického hnutia La France Insoumise (Nepoddajné Francúzsko, LFI) Imane El Hamzaouiová tvrdí, že k výmene obyvateľstva musí dôjsť na francúzskom území, aby sa skoncovalo s mýtom o „večnom Francúzsku“ a aby vznikla nová, multikultúrna krajina.
Jean-Luc Mélenchon, predseda hnutia LFI, spopularizoval pojem „Nové Francúzsko“. Tento výraz pôvodne označoval francúzsku Kanadu v čase, keď kráľ Ľudovít XIV. sníval o tom, že z nej urobí vzorovú katolícku kolóniu.
Pre Mélenchona má Nové Francúzsko úplne iný význam: je to Francúzsko, ktoré bolo nahradené. Pre neho nie je „veľká výmena“ ani konšpiračnou teóriou, ani mýtom šíreným podozrivými mysliteľmi, ako je Renaud Camus, ale skôr zámerným politickým programom. Stará biela krv musí ustúpiť novým prisťahovalcom z Afriky a Maghrebu, ktorí stelesňujú budúcnosť plnú vitality.
Sociálna deštrukcia ako politický projekt
Na letnej univerzite malej dekoloniálnej skupiny si tento výraz osvojila Imane El Hamzaouiová, členka národného koordinačného výboru Mélenchonovej strany. Pre ňu – rovnako ako pre jej šéfa – nie je údajná deštrukcia tradičnej francúzskej spoločnosti výsledkom nejakej domnelej fantázie niekoľkých výrazne pravicových aktivistov, ale politickým projektom, ktorý je plne prijatý a vedome presadzovaný.
Pre El Hamzaouiovú je „večné Francúzsko bájkou, nie minulosťou. Je to príbeh imaginárneho spoločenstva definovaného krvou, ktoré nikdy neexistovalo“. V tejto argumentácii sa nachádza zásadný rozpor.
Ak „večné Francúzsko“ – výraz, ktorý mal tak rád generál Charles de Gaulle – neexistuje a nie je ničím iným ako „bájkou“, prečo by malo zmiznúť? Podľa jej slov ide teda predovšetkým o prejav nenávisti voči kultúre, ktorá skutočne existuje a ktorú chce vidieť zmiznúť, čím sa ukazuje ako hodná dedička niektorých revolucionárov, ktorí sa snažili úplne vymazať minulosť.
Rovnaká rétorika sa objavuje aj v slovách Yazida Arifiho, spoluzakladateľa a riaditeľa École Démocratique de Paris, ktorý je zároveň aktivistom hnutia Nepoddajné Francúzsko. Absolvent prestížnej obchodnej školy HEC Paris nedávno vyhlásil: „Našou úlohou je prispieť k pádu západnej pevnosti, je to úloha budúcej neposlušnej vlády. Odzápadniť Francúzsko – to je naša politická priorita.“
Dôvod na obavy
Tento pohľad môže oprávnene vzbudzovať strach medzi pôvodnými Francúzmi. Obrancovia starého Francúzska „majú právo sa báť a my uznávame ich jasnosť myslenia a predvídavosť“, vysvetľuje El Hamzaouiová svojim poslucháčom. Jej slová znejú ako sotva skrytá hrozba, ale je takmer isté, že za ich vyslovenie nebude čeliť žiadnym následkom.
V rámci francúzskej pravice nevyvolalo vyhlásenie El Hamzaouiovej žiadnu reakciu. No Éric Zemmour, predseda strany Reconquête, ktorý rovnako ako ona uprednostňuje konfrontáciu, na jej slová rýchlo zareagoval: „Všetko sa zredukuje na súboj ‚oni proti nám‘.“
Urobil tak pomocou jemne vycibrenej prózy, ktorá je charakteristickým znakom tohto bývalého redaktora: „Keby bolo večné Francúzsko bájkou, neobjavila by si sa pred nami oblečená a nalíčená v západnom štýle, ale zahalená od hlavy po päty v neforemnom vreci, zakrývajúcom tvoje oči a vlasy. Keby bolo večné Francúzsko bájkou, nehovorila by si týmto francúzskym jazykom, ktorý je najdokonalejším vyjadrením génia jeho ľudu.“
Podľa komentátora Jeana Messihu sme svedkami akéhosi „coming outu“ tých, ktorí otvorene priznávajú svoju nenávisť voči Francúzsku.
Táto epizóda odhaľuje nebezpečnú kombináciu: strana ako Nepoddajné Francúzsko obhajuje „veľkú výmenu“ z ideologických dôvodov, ale aj zo zlovestného volebného oportunizmu. Prisťahovalecká populácia teraz tvorí najväčší blok voličov tejto strany.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.