U dospievajúcich chlapcov blokátory puberty spomaľujú rast fúzov a zabraňujú prehlbovaniu hlasu, u dospievajúcich dievčat táto liečba zastavuje alebo obmedzuje vývoj prsníkov a menštruáciu. Sú schválené na liečbu predčasnej puberty, endometriózy a rakoviny prostaty, avšak v prípade rodovej dysfórie boli doteraz predpisované iba „mimo indikácie“.

Predtým sa predpokladalo, že tieto lieky sú bezpečné a ich účinky sú reverzibilné, avšak výskumy medzičasom preukázali, že môžu mať trvalé fyzické a psychické následky vrátane vplyvu na hustotu kostí a plodnosť.

Zmätok v politike Labouristickej strany 

Minister zdravotníctva James Murray v nedávnom rozhovore s Camillou Tomineyovou pre GB News potvrdil, že zmenil názor na nový koncept, podľa ktorého ženy môžu mať penis. Je to upokojujúce vyhlásenie zo strany ministra zdravotníctva. Murray povedal: „No myslím si, že mnohí z nás o tejto otázke v posledných rokoch premýšľali. A viete, teraz by som už nepovedal, že napríklad transženy sú ženy. Myslím si, že biologické pohlavie je dôležité.“

Napriek tomu klinické skúšky s liekmi blokujúcimi pubertu pokračujú.

Správa Cass Review, nezávislá revízia služieb v oblasti rodovej identity pre deti a mládež, uverejnená v apríli 2024, bola v tom čase široko vnímaná ako kľúčový zlom. Revíziu vykonala doktorka Hilary Cassová, bývalá prezidentka Kráľovskej akadémie pediatrie a detského zdravia. Jej vypracovanie trvalo štyri roky.

Správa, založená na údajoch o 113-tisíc deťoch, nenašla žiadne dôkazy na podporu predpisovania pohlavných hormónov osobám mladším ako 18 rokov. Doktor David Bell, psychiater na dôchodku a bývalý prezident Britskej psychoanalytickej spoločnosti, opísal túto štúdiu ako „najrozsiahlejšiu a najdôkladnejšiu štúdiu založenú na dôkazoch, aká kedy bola vykonaná v oblasti liečby detí trpiacich úzkosťou súvisiacou s rodovou identitou“.

Kľúčovým zistením správy bol „nedostatok kvalitnej dôkazovej základne“, ktorá by mohla podložiť tvrdenia o účinnosti predpisovania blokátorov puberty mladým ľuďom alebo o pokračovaní v medicínskom postupe zameranom na zmenu pohlavia.

Prístup potvrdenia nie je vhodný

Správa uvádza, že politika „afirmácie“ – teda rýchleho potvrdenia dieťaťu, že má nesprávne pohlavie – bola nevhodným klinickým postojom, ktorý presadili vplyvné aktivistické skupiny a niektorí vedúci pracovníci Služby pre rozvoj rodovej identity (Gender Identity Development Service), čo viedlo k narušeniu klinickej sféry. Štúdie naznačujú, že väčšina detí bez lekárskeho zásahu od svojho zámeru upustí – to znamená, že si to rozmyslí.

O rok neskôr, v apríli 2025, nadviazal na správu Cass Review verdikt Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva, podľa ktorého je právna definícia ženy založená na biologickom pohlaví a „poňatie pohlavia je binárne“. Súd ďalej konštatoval, že osoba s osvedčením o uznaní rodovej identity nespadá pod definíciu „ženy“ v súvislosti s ustanovením o diskriminácii na základe pohlavia v zákone o rovnosti z roku 2010.

Všetky tieto kroky boli v tom čase zaznamenané ako veľké porážky pre transrodovú lobistickú skupinu.

Až do tohto momentu sa transrodová loby v Británii tešila pozoruhodnému úspechu. Stonewall – vplyvná lobistická skupina zastupujúca homosexuálov – dosiahla legislatívne víťazstvo v podobe legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, čo bolo vyvrcholením desaťročia trvajúcej kampane, v rámci ktorej boli odstránené takmer všetky právne a kultúrne prekážky brániace rovnosti homosexuálov.

Problémom víťazstva však je, že vždy potrebujete ďalšiu vec, za ktorú sa zasadzovať – a vo Veľkej Británii rovnako ako vo väčšine ostatného sveta sa touto vecou stal transgenderizmus. Kedysi to bola okrajová téma, ale zrazu sa pojmy ako „binárny“, „transgenderizmus“, „cisgender“ a „preferované zámená“ dôkladne zakorenili vo verejnej diskusii a v slovníku.

Vojna proti jazyku, vojna proti ženám

Z ničoho nič sa od podnikov, škôl, štátnej správy a bežných ľudí očakávalo, že prijmú fikciu, že muži sa môžu zmeniť na ženy a ženy na mužov. Médiá spočiatku túto tému nadšene prevzali – bola to ďalšia veľká hranica v boji za občianske práva. Čím extrémnejší bol nadpis, tým lepšie: tehotní muži, „jej penis“, dojčenie a násilníci označovaní ako „ona/jej“ a ženskými krstnými menami, ktorí však podozrivo vyzerali ako muži. Bola to vojna proti jazyku.

Potom nasledovala vojna proti právam žien.

Chlapcom a mužom bol umožnený vstup na ženské toalety a šatne v športových zariadeniach, do útulkov pre bezdomovcov a do väzníc. Od žien sa očakávalo, že sa poklonia pred svojimi mocnými transrodovými vládcami a obetujú svoje súkromie, priestor a športové úspechy v prospech pocitov mužov.

Emocionálnym rozmarom mužov sa muselo vyhovieť na úkor záujmov najzraniteľnejších skupín žien, ako sú tie, ktoré utekajú pred domácim násilím, alebo ženy vo väzení.

Útok na jazyk a práva žien bol určite hanebný. Horší však bol útok na telá detí zmätených vo svojej rodovej identite. Transgenderizmus a tranzícia, poháňané sociálnymi médiami, sa stali populárnymi medzi zraniteľnými malými deťmi, ktoré boli zmätené v otázke svojej rodovej identity. Tisíce detí prešli tranzíciou a začali užívať blokátory puberty, ktoré sa predávali ako dočasné „pozastavenie“ puberty, ktoré sa vždy dá zvrátiť.

Skutočnosťou však bolo, že životy a telá tisícov detí boli zničené. Lieky blokujúce pubertu alebo analógy hormónu uvoľňujúceho gonadotropín sú lieky, ktoré zastavujú fyzické zmeny puberty tým, že ovplyvňujú uvoľňovanie hormónov z hypofýzy. Sú dostupné v niekoľkých formách: ako nosný sprej, injekcia alebo implantát.

Jediná skutočná transformácia

Pravdou je, že existuje len jedna skutočná premena, a tou je samotná puberta. Pre mnohé deti je prirodzené, že to vnímajú ako nepríjemné. Prechod z dieťaťa na muža alebo ženu so sebou prináša silné emócie a niekedy aj ohromujúce fyzické zmeny. Je to však prirodzený poriadok vecí, biologický prechod, ktorý znamená, že mladí muži a ženy môžu teraz vytvárať nový život. Práve to blokátory puberty ničia ako prvé – plodnosť mladého muža alebo ženy. Útočia aj na ich rozvíjajúcu sa sexualitu.

Nie je to len vedľajší účinok, ale ohavné zneužitie mladého človeka, ktorý sa práve zoznamuje so svojou sexualitou. Bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo aktivisti za práva homosexuálov – muži ako Andrew Doyle – vnímajú blokátory puberty predovšetkým ako útok na mladých homosexuálnych mužov.

Napriek tomu sa aj teraz, za vlády labouristov, majú deťom predpisovať tieto lieky. A vládna ministerka bola odvolaná zo svojej funkcie len preto, že vyjadrila čo i len mierne obavy z tohto nápadu. Medzitým minister zdravotníctva, ktorý s oneskorením dospel k záveru, že biologické pohlavie je skutočné, zostáva príliš slabý na to, aby zabránil experimentovaniu s transgenderizmom na malých deťoch.

Transgenderová loby zďaleka nie je porazená a na politickej úrovni stále zaznamenáva víťazstvá. A „víťazstvá“ pre transrodovú loby by v tomto prípade mohli znamenať prehry, ktoré zmenia život nič netušiacich britských detí.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.