Skutočným problémom nie je zákonom stanovený dôchodkový vek. Rozhodujúce je, koľko rokov ľudia v skutočnosti zostávajú ekonomicky aktívni. Práve v tomto ukazovateli Slovensko za najvyspelejšími krajinami Európy citeľne zaostáva.
Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že očakávaná dĺžka pracovného života v Európskej únii dosiahla v roku 2025 historické maximum 37,5 roka. V Holandsku dosahuje až 44 rokov, vo Švédsku 43,4 roka a v Dánsku 42,6 roka. Ide o krajiny, ktoré zároveň dlhodobo patria medzi ekonomicky najvýkonnejšie štáty Európy.
Slovensko sa medzi lídrami nenachádza, hýbe sa prakticky na úrovni priemeru EÚ. To znamená, že priemerný Slovák môže pri súčasných podmienkach očakávať pracovný život trvajúci približne 37 až 38 rokov. Rozdiel medzi Slovenskom a európskym lídrom tak predstavuje približne šesť až sedem rokov ekonomickej aktivity.
Eurostat zároveň upozorňuje, že tento ukazovateľ nie je predpoveďou dôchodkového veku. Vyjadruje iba štatistický odhad, koľko rokov bude dnešný 15-ročný človek počas života súčasťou pracovnej sily – či už ako zamestnaný alebo ako nezamestnaný aktívne hľadajúci prácu. Ukazovateľ preto odráža najmä kondíciu trhu práce, nie nastavenie dôchodkového systému.
V porovnaní s okolitými krajinami nejde o extrém – Slovensko nepatrí ani medzi štáty s najdlhšou, ani s najkratšou pracovnou kariérou. To je dôležitý signál najmä preto, že patríme medzi krajiny s najrýchlejšie starnúcou populáciou. Počet ľudí v produktívnom veku bude v najbližších desaťročiach klesať, zatiaľ čo počet poberateľov dôchodkov porastie.
Každý rok, počas ktorého zostane človek ekonomicky aktívny, bude mať preto čoraz väčší význam nielen pre dôchodkový systém, ale aj pre celý hospodársky rast. Práve preto je dôležité odlíšiť dva odlišné ukazovatele. Jedným je zákonom určený dôchodkový vek. Druhým je reálna dĺžka pracovného života. Medzi nimi môže existovať výrazný rozdiel.
Na Slovensku totiž značná časť ľudí opúšťa trh práce ešte pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku. Dôvodov je viac – zdravotné obmedzenia, strata zamestnania vo vyššom veku, nízka dostupnosť rekvalifikácií alebo využitie možnosti predčasného dôchodku.
Práve posledný príklad ukázal, aké citlivé je slovenské hospodárstvo na odchod väčšieho počtu skúsených pracovníkov. Zmeny v pravidlách predčasných dôchodkov motivovali na prelome rokov 2023 a 2024 desaťtisíce ľudí odísť z trhu práce ešte pred sprísnením týchto pravidiel.
Národná banka Slovenska následne upozornila, že práve tento vývoj sa významne podpísal pod pokles zamestnanosti na začiatku roka 2024. Išlo o najvýraznejší medzištvrťročný pokles zamestnanosti od roku 2021. Z trhu práce pritom odišli skúsení pracovníci v období, keď podniky už zápasili s nedostatkom pracovnej sily.
Táto skúsenosť odhalila slabinu, o ktorej sa diskutuje podstatne menej ako o dôchodkovom veku. Slovensko dnes nedokáže udržať veľkú časť starších ľudí v zamestnaní až do riadneho odchodu do dôchodku.
Ak pracovník odíde z trhu práce o dva alebo tri roky skôr, priebežný dôchodkový systém prichádza nielen o jeho odvody, ale zároveň čelí predĺženiu obdobia, počas ktorého poberá dôchodkové dávky. V čase rýchleho starnutia populácie ide o kombináciu, ktorá zvyšuje tlak na verejné financie.
Skúsenosti krajín s najdlhším pracovným životom pritom ukazujú, že úspech nestojí iba na legislatívnom zvyšovaní dôchodkového veku. Holandsko, Švédsko či Dánsko vytvorili prostredie, v ktorom zostávajú ľudia ekonomicky aktívni dlhšie prirodzeným spôsobom.
Pomáha tomu kvalitná zdravotná starostlivosť, vysoká zamestnanosť starších pracovníkov, rozvinutý systém celoživotného vzdelávania, rekvalifikácie, ako aj flexibilné formy práce, ktoré umožňujú postupný prechod do dôchodku.
V tom Slovensko významne zaostáva. U nás sa verejná diskusia často sústreďuje na to, kedy ľudia môžu odísť do dôchodku. A mnohí sa toho doslova nevedia dočkať. V krajinách s najlepšími výsledkami sa oveľa viac rieši, ako vytvoriť podmienky, aby vôbec mali dôvod zostať na trhu práce.
Demografický vývoj pritom už nezastavíme. Európania žijú dlhšie, rodí sa menej detí a počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bude postupne klesať. Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré tento trend pocítia najvýraznejšie. O to dôležitejšie bude využívať pracovný potenciál starších ľudí efektívnejšie v porovnaní so súčasnosťou.
Budúcnosť dôchodkového systému preto nebude závisieť iba od rozhodnutí o dôchodkovom veku. Rozhodujúce bude najmä to, či sa podarí predĺžiť skutočný pracovný život obyvateľov, a to nielen administratívnym nariadením, ale vytvorením podmienok, aby ľudia mohli zostať na trhu práce aj vo vyššom veku.
Najväčšou slabinou Slovenska dnes nie je to, že by ľudia odchádzali do dôchodku príliš neskoro. Problémom je, že príliš veľká časť z nich opúšťa trh práce ešte pred dosiahnutím riadneho dôchodkového veku.
Ak sa tento trend nepodarí zmeniť, zvyšovanie dôchodkového veku udržateľnosť systému nezabezpečí. Skúsenosti najúspešnejších európskych krajín totiž ukazujú, že dlhší pracovný život nie je výsledkom prísnejších pravidiel, ale silnejšieho trhu práce, lepšieho zdravia populácie a väčšej schopnosti ekonomiky udržať ľudí v zamestnaní aj po 60-ke.
Práve týmto smerom by sa mala uberať aj slovenská diskusia o budúcnosti dôchodkového systému.