Pre časť populácie je prognóza nepríjemným šokom. Najmä mladší ľudia zistia, že dôchodkový vek sa im môže posunúť až k hranici 68 či 69 rokov. Ďalší zasa uvidia, že ich budúci dôchodok nebude ani zďaleka predstavovať plnohodnotnú náhradu doterajšieho pracovného príjmu.

Objavili sa aj bizarnosti, keď napríklad 37-ročnej živnostníčke podnikajúcej od skončenia strednej školy bez prerušenia štát nielenže neeviduje roky praxe, ale výsledná suma penzie vyšla na štyri eurá. Štát tak možno prvýkrát otvorene priznáva to, čo ekonómovia hovoria už roky – priebežný dôchodkový systém nebude schopný donekonečna garantovať komfort, na aký boli zvyknuté predchádzajúce generácie.

Práve preto je význam prognózy väčší než len informatívny – má ľudí motivovať k aktivite. Niekoho možno prinúti viac si sporiť, iného investovať alebo pracovať dlhšie. Mnohí sa prvýkrát začnú vážnejšie zaujímať o druhý či tretí pilier.

A to je z pohľadu štátu aj celej ekonomiky dôležité. Slovensko starne a počet pracujúcich, ktorí budú financovať budúcich penzistov, bude postupne klesať. Bez vyššej individuálnej zodpovednosti bude tlak na verejné financie neudržateľný.

Dôchodková prognóza má však ešte jeden veľmi praktický význam, ktorý môže byť pre mnohých ľudí ešte dôležitejší ako suma budúcej penzie. Upozorňuje na chyby v evidencii Sociálnej poisťovne.

Mnohí poistenci totiž po otvorení listu zistili, že im chýbajú celé roky dôchodkového poistenia. Najčastejšie ide o obdobia štúdia pred rokom 2004, staršie zamestnania alebo iné náhradné doby. A rozhodne nejde o zanedbateľný detail.

Každý nezapočítaný rok môže znamenať nižší dôchodok o desiatky eur mesačne. Ak niekomu chýba viac rokov štúdia či práce, rozdiel sa v budúcnosti môže vyšplhať až na stovky eur.

Práve v tom spočíva zmysel zasielania týchto – hoci do istej miery nepresných – prognóz: chyby je možné odhaliť včas. O 20 rokov už totiž školy, bývalí zamestnávatelia alebo archívy nemusia mať potrebné dokumenty. A vyššie šance dostať sa k potvrdeniam, diplomom či staršej evidencii má človek teraz, než až keď to začne riešiť tesne pred dôchodkom.

Dôležité je aj to, že prognóza pracuje s viacerými scenármi ekonomického vývoja. Tým štát nepriamo priznáva, že budúce dôchodky nezávisia len od individuálnych odvodov, ale aj od ekonomiky, inflácie či demografie.

Inými slovami – nejde o účet, na ktorom si človek „odkladá“ svoje peniaze. Súčasní pracujúci financujú dnešných dôchodcov a budúce generácie budú raz financovať ich. Lenže pri súčasnom vývoji populácie a vlaňajšom počte živonarodených detí v krajine (42-tisíc, poznámka redakcie), ktorý jasne naznačuje klesajúci trend, to bude v realite vyzerať inak, než sú ľudia aktuálne zvyknutí.

Aj preto môže byť dôchodková prognóza jedným z najužitočnejších nástrojov finančnej gramotnosti, aké štát za posledné roky priniesol. Nie je to len obyčajný list v schránke. Je to jasné varovanie, že o budúci dôchodok sa treba začať zaujímať skôr, než bude naozaj neskoro.