Oproti roku 2016, čiže za dekádu, sa zvýšila o 2,3 roka. Tento ukazovateľ pritom nevyjadruje zákonom stanovený dôchodkový vek ani počet povinne odpracovaných rokov. Ide o odhad, koľko rokov pri súčasných podmienkach priemerne strávi na trhu práce človek, ktorý má 15 rokov – teda ako zamestnaný alebo nezamestnaný aktívne hľadajúci prácu.
Rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sú výrazné
V Holandsku dosahuje očakávaná dĺžka pracovného života 44 rokov, vo Švédsku 43,4 roka a v Dánsku 42,6 roka. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Rumunsko s 32,7 roka, Taliansko s 33 rokmi a Bulharsko s 34,6 roka.
Tieto údaje zároveň ukazujú, že zákonný dôchodkový vek nevypovedá o tom, ako dlho ľudia v skutočnosti zostávajú ekonomicky aktívni. Významnú úlohu zohrávajú zamestnanosť starších pracovníkov, ich zdravotný stav, vývoj nezamestnanosti či schopnosť ekonomiky vytvárať podmienky na udržanie ľudí na trhu práce aj vo vyššom veku.
Práve v tomto smere stojí Slovensko pred jednou z najväčších výziev. Domáca legislatíva síce určuje dôchodkový vek šesť rokov vopred, aby občania mali dostatočný čas na plánovanie odchodu do dôchodku, no zároveň bude čeliť čoraz výraznejšiemu demografickému tlaku.
Pre poistencov narodených v roku 1969 sa dôchodkový vek stanoví až v roku 2027.
Prichádza jedna z najväčších skúšok
Demografický vývoj pritom predstavuje jednu z najväčších skúšok priebežne financovaných dôchodkových systémov. Európania žijú dlhšie ako v minulosti a priemerná dĺžka života v Európskej únii dosiahla v roku 2024 hodnotu 81,5 roka.
Ženy takpovediac vedú, keďže sa v priemere dožívajú 84,1 roka, muži 78,9 roka. V porovnaní s rokom 2004 sa priemerná dĺžka života predĺžila o viac než tri roky, čo rovnako vyplýva z dát Komisie.
Vyšší vek dožitia sa pritom spája s dlhodobo nízkou pôrodnosťou. Výsledkom je postupné znižovanie podielu obyvateľov v produktívnom veku a rast počtu seniorov. Európska komisia odhaduje, že do polovice storočia budú ľudia vo veku nad 65 rokov tvoriť približne tretinu populácie Európskej únie.
Slovensko patrí medzi krajiny, kde bude tento vývoj obzvlášť výrazný. Populácia starne rýchlym tempom a nízka pôrodnosť znamená, že na jedného dôchodcu bude v budúcnosti pripadať menej ekonomicky aktívnych ľudí odvádzajúcich poistné.
Podľa projekcií Európskej komisie v súčasnosti na jedného našinca vo veku nad 65 rokov pripadá približne 3,4 obyvateľa v produktívnom veku. Do roku 2050 tento pomer klesne na necelých dvoch a do roku 2070 približne na 1,5 človeka.
Zvyšovanie dôchodkového veku preto nemožno posudzovať izolovane. Ak sa bude predlžovať iba vek odchodu do dôchodku bez toho, aby starší pracovníci nachádzali uplatnenie na trhu práce, cieľ zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť systému sa nemusí naplniť.
Časť ľudí totiž môže odchádzať do predčasných dôchodkov, využívať dávky v nezamestnanosti alebo sa presúvať do systému invalidných dôchodkov.
Významné rozdiely pretrvávajú aj medzi mužmi a ženami. Muži v Európskej únii odpracujú podľa údajov Eurostatu v priemere 39,5 roka, ženy 35,4 roka. Rozdiel pritom nesúvisí s dôchodkovým vekom, ale najmä s prerušovaním kariéry počas starostlivosti o deti a nižšou zamestnanosťou žien vo vyššom veku.
Aj slovenský dôchodkový systém na tieto rozdiely reaguje
Rodičom, ktorí vychovali deti, sa dôchodkový vek znižuje o šesť mesiacov za každé dieťa, najviac však o jeden a pol roka. Pri poistencoch narodených v roku 1968 tak odchádzajú do dôchodku rodičia jedného dieťaťa vo veku 63 rokov a osem mesiacov, rodičia dvoch detí vo veku 63 rokov a dva mesiace a rodičia troch alebo viacerých detí vo veku 62 rokov a osem mesiacov.
Z pohľadu verejných financií však zostáva rozhodujúce, ako dlho ľudia skutočne pracujú a odvádzajú poistné. Práve preto sa v celej Európe čoraz intenzívnejšie diskutuje nielen o dôchodkovom veku, ale aj o podpore zamestnávania starších pracovníkov, celoživotnom vzdelávaní, rekvalifikáciách či rozvoji flexibilných foriem práce vo vyššom veku.
Skúsenosti krajín s najdlhším pracovným životom ukazujú, že úspech nestojí iba na legislatívnom zvyšovaní dôchodkového veku. Holandsko, Švédsko či Dánsko dlhodobo kombinujú vysokú zamestnanosť starších pracovníkov, kvalitnú zdravotnú starostlivosť, rozvinutý systém celoživotného vzdelávania a flexibilný pracovný trh.
Výsledkom je, že ich obyvatelia zostávajú ekonomicky aktívni výrazne dlhšie, než je priemer Európskej únie.
Oznámenie Sociálnej poisťovne o dôchodkovom veku pre poistencov narodených v roku 1968 je preto viac než administratívnou informáciou. Predstavuje ďalšie pripomenutie, že slovenský dôchodkový systém vstupuje do obdobia, v ktorom bude musieť reagovať na bezprecedentné demografické zmeny.
Zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku bude len jednou časťou riešenia. Rovnako dôležité bude vytvárať podmienky, aby ľudia mohli a zároveň chceli zostať ekonomicky aktívni dlhšie a aby im to umožňoval aj ich zdravotný stav. Práve od tejto kombinácie bude závisieť nielen stabilita dôchodkového systému, ale aj schopnosť Slovenska financovať rastúce výdavky spojené so starnutím populácie.
