Slovensko v posledných mesiacoch sužujú vlny horúčav, ktoré nás doslova väznia v bytoch a domoch. Meteorológovia varujú pred vysokými teplotami, zdravotníci odporúčajú zostať doma a nevykonávať žiadnu fyzickú aktivitu.
Sme unavenejší, podráždenejší, horšie sa sústredíme a bežné problémy môžeme znášať ťažšie než inokedy.
Pocit, že rozmýšľame pomalšie
Horúčavy predstavujú záťaž pre celý organizmus vrátane mozgu. Samotné teplo síce psychické problémy nespôsobuje, ale môže znížiť našu schopnosť zvládať každodenný stres.
Prispieva k tomu viacero faktorov naraz – fyzický diskomfort, dehydratácia, horšia kvalita spánku aj vyššia únava. Výsledkom je, že bežné situácie môžeme prežívať intenzívnejšie a reagovať na ne impulzívnejšie alebo podráždenejšie.
Klinická psychologička a psychoterapeutka platformy Hedepy Zuzana Šofraneková pre Štandard hovorí, že najčastejšími psychickými prejavmi počas horúčav sú práve podráždenosť, psychická únava, zhoršená koncentrácia, nižšia tolerancia frustrácie a pocit, že sa ľuďom rozmýšľa pomalšie.
Objaviť sa môže aj vnútorný nepokoj alebo zvýšená úzkosť, najmä u ľudí, ktorí sú na úzkostné prežívanie citlivejší.
„Zaujímavé je, že časť týchto prejavov nemusí súvisieť priamo s psychikou, ale s tým, ako mozog interpretuje telesné signály. Horúčava prirodzene zrýchľuje srdcovú frekvenciu, zvyšuje potenie či pocit nedostatku vzduchu. Ak má človek sklon k úzkosti, môže tieto fyziologické zmeny vyhodnotiť ako niečo nebezpečné, čím sa psychické napätie ešte zosilní,“ vysvetľuje odborníčka.
Horúčavy pritom psychicky neohrozujú len ľudí s úzkosťami. Zraniteľnejšími sú aj neurodivergentní ľudia, teda takí, ktorých fungovanie mozgu sa v určitých oblastiach odlišuje od toho, čo sa považuje za bežné alebo „neurotypické“ fungovanie. Patria sem napríklad ľudia s ADHD, autizmom či ľudia s poruchami učenia.
Takíto ľudia môžu byť citlivejší na zmeny prostredia, napríklad na teplo, svetlo, hluk, pachy či narušenie zaužívaného režimu. Dlhé horúčavy a nemožnosť fungovať podľa bežného denného rytmu tak pre nich môžu predstavovať väčšiu psychickú záťaž.
Šofraneková hovorí, že horúčavy môžu ovplyvniť aj psychicky zdravých ľudí. „Neznamená to, že sa u nich rozvinie psychické ochorenie, ale môžu pociťovať väčšiu únavu, podráždenosť či horšie zvládanie stresu. Významnú úlohu zohrávajú aj sociálne podmienky. Vyššie riziko psychickej nepohody majú napríklad osamelí seniori, ľudia žijúci v prehriatych bytoch alebo osoby, ktoré nemajú možnosť počas horúčav nájsť chladnejšie prostredie,“ približuje psychologička.
Tropické noci berú spánok aj trpezlivosť
Významnú úlohu v prežívaní dlhotrvajúcich tropických dní zohráva kvalita spánku. Odborníčka konštatuje, že na to, aby sme kvalitne zaspali, musí telesná teplota večer prirodzene klesnúť. Tropické noci tento proces narúšajú, preto býva spánok kratší, plytší a menej regenerujúci.
„Počas spánku dochádza k obnove pozornosti, spracovaniu informácií aj regulácii emócií. Výskumy opakovane ukazujú, že nedostatok spánku zvyšuje emočnú reaktivitu, zhoršuje koncentráciu, rozhodovanie aj schopnosť zvládať stres. To je jeden z dôvodov, prečo môžu byť ľudia počas dlhších období horúčav podráždenejší alebo citlivejší na konflikty,“ vysvetľuje súvislosti.
Uväznení doma môžeme strácať aj pocit kontroly
Dlhé horúčavy môžu človeka prinútiť výrazne obmedziť pohyb aj stretávanie sa s ostatnými. Zrazu nemôžeme ísť na prechádzku, zacvičiť si, posedieť vonku s priateľmi alebo jednoducho tráviť deň tak, ako sme zvyknutí.
Pre mnohých ľudí pritom nie je najväčším problémom samotné teplo, ale práve takáto strata bežného denného režimu.
„Pohyb, pobyt vonku, kontakt s prírodou či spontánne stretnutia s ľuďmi patria medzi faktory, ktoré prirodzene podporujú psychickú pohodu. Ak ich na dlhší čas obmedzíme, môže sa objaviť frustrácia, monotónnosť alebo pocit izolácie,“ upozorňuje odborníčka s dôvetkom, že psychológia dlhodobo ukazuje, že pocit osobnej kontroly patrí medzi významné ochranné faktory duševného zdravia.
„Preto je užitočné nesústrediť sa len na čakanie, kým horúčavy pominú, ale aktívne si vytvárať nový denný režim a plánovať činnosti, ktoré sú za daných podmienok bezpečné a prinášajú pocit zmysluplnosti,“ odporúča.
Klimatická úzkosť
Psychológovia vo svete často upozorňujú aj na fenomén takzvanej klimatickej úzkosti (climate anxiety). S týmto javom sa čoraz častejšie stretávajú aj odborníci na Slovensku, a to najmä u mladších ľudí.
Šofraneková zdôrazňuje, že nejde o psychiatrickú diagnózu, ale o prirodzenú emocionálnu reakciu na obavy zo zmeny klímy a jej dôsledkov.
„Výskumy ukazujú, že tieto obavy môžu mať rôznu podobu – od smútku a bezmocnosti až po strach z budúcnosti alebo pocit viny. Jedným z faktorov, ktorý ich môže udržiavať, je strata pocitu kontroly a predvídateľnosti,“ približuje.
Dobrou správou podľa nej je, že pocit aktívneho zapojenia, napríklad cez komunitné aktivity alebo konkrétne environmentálne kroky, môže túto psychickú záťaž zmierňovať.
Zhoršené fungovanie v horúčavách nie je zlyhanie
Psychologička a psychoterapeutka je presvedčená, že základom počas vĺn horúčav je uvedomiť si, že psychické a fyzické zdravie sa nedajú oddeľovať. Dostatočná hydratácia, kvalitný spánok, ľahšia strava a obmedzenie fyzicky náročných aktivít počas najteplejších hodín dňa chránia zároveň telo aj psychiku.
Rovnako je podľa nej dôležité prispôsobiť očakávania vlastnému výkonu. Ak sme počas extrémnych horúčav unavenejší alebo sa horšie sústredíme, nejde o zlyhanie, ale o prirodzenú reakciu organizmu na zvýšenú záťaž.
„Pomôže zachovať si dennú štruktúru, udržiavať sociálne kontakty, plánovať príjemné aktivity aj v interiéri a obmedziť nadmerné sledovanie správ, ak v nás zvyšuje napätie. Psychická odolnosť totiž nespočíva v tom, že ignorujeme limity svojho tela, ale v tom, že sa im dokážeme rozumne prispôsobiť,“ uzatvára Šofraneková.