Podľa toho, ktorá oblasť mozgu je zasiahnutá, sa porážka následne aj prejavuje. Príznaky vznikajú typicky náhle – najčastejšie to bývajú poklesnutý kútik úst, slabosť, necitlivosť či ochrnutie ruky a nohy, nezrozumiteľná reč, neschopnosť hovoriť alebo porozumieť, náhly výrazný závrat, strata rovnováhy či neschopnosť chodiť.
Jednoduchou pomôckou pri rozpoznávaní porážky je skratka FAST, z anglických slov Face – Arm – Speech – Time, v preklade tvár – ruka – reč – čas. Požiadajte človeka, aby sa usmial, zdvihol obe ruky a zopakoval jednoduchú vetu. Ak sa prejaví čo i len jeden z príznakov, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Slovensko vraj už dlhodobejšie patrí ku krajinám s vysokým počtom ľudí s týmto ochorením a úmrtnosťou naň. Čo hovoria dnešné štatistiky?
Na Slovensku podľa poslednej správy Národného centra zdravotníckych informácií ročne pribúda približne 11 600 pacientov s CMP. U nás na oddelení je ročne približne 190 pacientov s CMP.
Počas posledných piatich sledovaných rokov predstavovali cievne mozgové príhody približne 6,8 percenta všetkých úmrtí na Slovensku. Sú to vysoké čísla, aj keď za posledné roky nejde o ich dramatický skok.
Neurológovia často hovoria, že pri mozgovej príhode rozhodujú minúty. Čo sa medicínsky deje práve v týchto minútach?
CMP je jedno z mála ochorení, pri ktorých naozaj ide o každú sekundu. Pri uzávere cievy dochádza k definitívnemu poškodeniu časti mozgu. V okolitom tkanive je poškodená len funkcia mozgových buniek, ktorú pri včasnom odstránení uzáveru cievy vieme obnoviť. Čím dlhšie trvá uzáver cievy, teda čím neskôr príde pacient do nemocnice, tým definitívne odumiera viac a viac nervových buniek a rozsah porážky je väčší.
Čo je v súčasnosti najväčšou prekážkou toho, aby sa pacient dostal k liečbe včas?
Najviac času sa stráca tým, že pacient v domácom prostredí váha, či má ísť k lekárovi, respektíve či má zavolať sanitku. Každý deň sa stretávame s vyjadrením pacienta: „Myslel som si, že to prejde.“ Preto je prínosná osveta o prejavoch CMP, aby pacienti, ale aj rodinní príslušníci vedeli včas rozoznať hlavné prejavy porážky a urýchlene zavolať na číslo 155.
Vidíte za posledné roky zmenu v profile pacientov? Týka sa toto ochorenie len starších ľudí?
Cievna mozgová príhoda stále postihuje najmä starších pacientov, keďže majú viac rizikových faktorov. Avšak v poslednom čase nie je raritou ani porážka u 40-ročného človeka. V tomto odbore pracujem už takmer dvadsať rokov a musím povedať, že nikdy nebolo toľko mladých ľudí s porážkou, ako je teraz.
Čím je to spôsobené?
Súčasný životný štýl so sebou prináša viacero rizikových faktorov – nadváhu a obezitu, fajčenie, nedostatok pohybu, tekutín či chronický stres. Aj preto už porážka nie je iba ochorením seniorov. Dátum narodenia v občianskom preukaze si, žiaľ, porážka nekontroluje.
Znesú mladší túto príhodu inak ako starší pacienti?
Mladší ľudia majú po cievnej mozgovej príhode spravidla lepšiu prognózu, pretože bývajú v lepšej fyzickej kondícii a majú menej pridružených ochorení. Rozhodujúce sú však predovšetkým rozsah a miesto poškodenia mozgu, typ príhody a rýchlosť začatia liečby. Závažná ischemická príhoda alebo krvácanie do mozgu môžu mať vážne až smrteľné následky v každom veku.
Existujú varovné signály, ktoré ľudia dni či týždne pred mozgovou príhodou ignorujú, hoci by ich mali priviesť k lekárovi?
Áno, ale dôležité je povedať, že väčšina mozgových príhod neprichádza s dlhodobým varovaním. Najvýznamnejšou výstrahou je prechodný ischemický atak (TIA), pri ktorom sa objavia rovnaké príznaky ako pri porážke, no po niekoľkých minútach alebo hodinách ustúpia. Pacient si myslí, že všetko prešlo, ale naďalej je vystavený veľkému riziku vzniku porážky.
Ak teda pacient napríklad mal ovisnutý kútik úst, ktorý prešiel, s najväčšou pravdepodobnosťou porážku skôr či neskôr dostane. Preto netreba váhať s návštevou lekára hneď pri prvotných príznakoch.
Dokážu ľudia, príbuzní alebo aj cudzí reagovať na situáciu, keď človek dostane náhlu cievnu mozgovú príhodu? Čo robiť a čo nerobiť?
Ak má hocikto z nás u pacienta podozrenie na porážku, najdôležitejšie je bezodkladne volať na číslo 155. V žiadnom prípade sa nesnažte dostať pacienta do nemocnice po vlastnej osi. Ak záchranárska posádka vyhodnotí, že ide o pacienta s cievnou mozgovou príhodou, bezodkladne nás telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie kontaktuje a my aktivujeme tím lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Po príchode záchranárov na urgentný príjem je tak pacient už očakávaný daným tímom špecialistov.
Je veľmi užitočné, ak volajúci zistí informácie o čase vzniku porážky, prípadne o tom, aké lieky pacient užíva, najmä lieky na riedenie krvi, kedy ho naposledy videli „v poriadku“ a na aké ochorenia sa lieči.
V každom prípade netreba čakať, či príznaky ustúpia, ani najskôr volať praktickému lekárovi, ani objednávať pacienta na neskoršie vyšetrenie.
Ktoré ochorenia alebo zdravotné problémy najčastejšie vedú k mozgovej príhode, ak nie sú správne liečené?
Azda najväčšími rizikovými faktormi sú neadekvátne liečený vysoký krvný tlak, nepravidelná srdcová frekvencia (takzvaná fibrilácia predsiení), vysoká hladina cholesterolu, cukrovka, obezita, fajčenie a nízka fyzická aktivita.
Všetky tieto rizikové faktory sú aspoň čiastočne ovplyvniteľné buď zmenou životného štýlu, alebo správnou liečbou. Vždy apelujeme aj na praktických lekárov, aby pri pravidelných preventívnych prehliadkach spolupracovali na zachytení a eliminácii týchto rizikových faktorov.
Slovensko patrí medzi krajiny s pomerne vysokým výskytom cievnych mozgových príhod. V čom podľa vás zaostávame – je to prevencia, životný štýl alebo niečo iné?
V akútnej starostlivosti o pacientov s CMP sme urobili výrazný pokrok, no stále zaostávame v primárnej prevencii, zdravotnej gramotnosti a včasnom privolaní pomoci. Stále vo svojom okolí poznáme typický obraz rizikového človeka s obezitou, fajčením a so stresujúcou prácou, ktorý „nemá čas“ na preventívne prehliadky. Svetielko nádeje nám dáva nová mladá generácia s pozitívnym prístupom k športu a zdravému stravovaniu.
Čo sa týka včasného privolania pomoci pri porážke, problémom je, že porážka nebolí. Bolesť človeka zvyčajne prinúti vyhľadať lekára veľmi rýchlo, no pri náhlej slabosti, poklesnutom kútiku či poruche reči ľudia často čakajú, či ťažkosti samy neustúpia.
Po úspešnej liečbe sa často hovorí o rehabilitácii. Je na Slovensku dostupná v takej kvalite a rozsahu, aké pacienti skutočne potrebujú?
Rehabilitácia po porážke je veľmi dôležitou súčasťou liečby. A to nielen fyzické cvičenia tela, ale aj reči. Logopédov je na Slovensku extrémne málo. Rehabilitačné kapacity sú v našej krajine tiež nedostatočné.
Aký život po CMP dokáže žiť pacient?
Život po CMP môže vyzerať veľmi rozdielne. Niektorí pacienti sa po menšej príhode vrátia k samostatnému životu, práci, šoférovaniu či športu. Iní potrebujú pomoc pri chôdzi, hygiene, komunikácii alebo stravovaní.
Po rozsiahlej príhode môže zostať človek trvalo odkázaný na opateru. Následkom nemusí byť iba viditeľné ochrnutie. Časté sú poruchy reči a prehĺtania, výpadky zraku, zhoršená pamäť a sústredenie, výrazná únava, zmeny nálady, úzkosť alebo depresia. Okolie tieto „neviditeľné“ následky niekedy podceňuje.
Ako sa za posledné roky zmenila liečba pacientov s cievnou mozgovou príhodou?
Liečba CMP sa za posledné roky výrazne posunula od prevažne podpornej starostlivosti k aktívnemu obnoveniu prietoku krvi v mozgu. Podáva sa intravenózna trombolýza – liek podaný do žily rozpúšťa zrazeninu. Štandardne sa používa čo najskôr, spravidla do 4,5 hodiny. Zrazeniny z ciev sa odstraňujú mechanickou trombektómiou – pri uzávere veľkej tepny intervenčný rádiológ zavedie cievou katéter a zrazeninu mechanicky odstráni.
Zlepšila sa aj organizácia starostlivosti: prednemocničné rozpoznanie CMP záchranármi, aktivovanie tímu ešte počas prevozu a sledovanie kvality prostredníctvom registra. V akútnej starostlivosti a sekundárnej prevencii sa preto Slovensko porovnáva s poprednými európskymi krajinami.
Stále však máme slabé miesta. Pacienti neraz prichádzajú neskoro a po zvládnutí akútnej fázy sa nemusia dostatočne rýchlo dostať k intenzívnej rehabilitácii. Moderná liečba v súčasnosti dokáže veľa, no jej úspech stále závisí najmä od dvoch vecí: privolať pomoc bez váhania a plynulo nadviazať na akútnu liečbu kvalitnou rehabilitáciou.
