Aklimatizácia na horúčavy trvá bežnému človeku aj desať dní, varuje záchranár

„Prijímať viac tekutín, jesť ľahšie stráviteľné potraviny a v menších dávkach, nechodiť na priame slnko v čase medzi 11. a 15. hodinou, nosiť pokrývku hlavy, vetrať len po západe slnka, cez deň mať zatiahnuté závesy a zavreté okná. Prievan neochladí miestnosti, naopak, pustí horúci vzduch dovnútra,“ pripomína lekár.

Ako vyzerá dehydrovaný organizmus?

Dlhoročný záchranár vysvetľuje, že dehydratovaný organizmus má hustejšiu krv, ktorá sa ťažšie dostáva do najtenších vlásočníc v krvnom obehu, čo najviac pociťuje mozog.

„Bunky dostávajú menej kyslíka a živín, nepracujú na plný výkon. Prejavuje sa to únavou, ospalosťou, pomalším myslením, nesústredenosťou či spomalenou pamäťou,“ menuje príznaky nedostatočne zavodneného tela.

Prvé príznaky prehriatia organizmu a úpalu sa pritom prejavia už do pár desiatok minút. Začínajú bolesťou hlavy, únavou, spavosťou, pocitom na vracanie, prípadne kŕčmi v svaloch, najmä v lýtkach.

Dobiáš vraví, že tento stav môže človek začať riešiť aj svojpomocne. „Záchranka nie je prvé riešenie,“ dodáva a menuje niekoľko tipov, ako sa do tohto stavu nedostať.

„Na začiatku letnej sezóny odporúčam pobyt na slnku len 10 až 15 minút, postupne ho môžete predlžovať. Pri bolestiach hlavy a malátnosti po pobyte na slnku alebo aj v zavretom skleníku, napríklad vo fitnescentre bez klimatizácie, odísť do chladnejšieho prostredia. Slnečník robí tieň, ale nechráni pred teplom. Je teda dôležité zvýšiť príjem tekutín, ochladiť sa sprchovaním vo vlažnej, nie studenej vode, a na hlavu si dať uterák navlhčený vlažnou vodou,“ odporúča.

Ako prvá pomoc pri úpale poslúži aplikovanie navlhčenej osušky na hrudník, pričom voda musí byť vlažná. Osušku je potrebné vymieňať po desiatich minútach. Ak sa príznaky nezlepšia do tridsiatich minút od poskytovania pomoci, vtedy je potrebné vyhľadať pomoc na urgentných oddeleniach nemocníc.

„Záchranku volajte pri vzniku poruchy vedomia, napríklad zmätenosť, nespoznávanie známych osôb, nereagovanie na oslovenie,“ dodáva lekár.

Horúčavu pomôže zmierniť aj oblečenie

Aj keď sa to môže zdať paradoxné, Dobiáš hovorí, že v lete by podstatnú časť tela mal zakrývať odev.

„Na severe Afriky nosia aj muži odev podobný dlhým ženským šatám. To nie je náboženský príkaz, ale rozum. Najlepší izolátor je totiž vzduch. Medzi povrchom tela a odevom je vrstva vzduchu. Keď mám obnaženú kožu, povrch tela je vystavený na slnku aj šesťdesiatim stupňom Celzia. Keď mám odev, medzi telom a odevom je teplota okolo 30 až 35 stupňov Celzia,“ vysvetľuje.

Vhodné je, samozrejme, dopĺňanie tekutín, a to akýkoľvek nesladených nápojov, napríklad obyčajná voda z vodovodu, ovocný čaj bez cukru, minerálne vody a mix týchto nápojov.

Nápoje s kofeínom a alkoholom vedú podľa jeho slov k strate tekutín. „Po vypití pollitrového piva človek v krátkom čase vymočí trištvrte litra moču,“ spresňuje odborník.

Pobyt na slnku by mali teda obmedziť najmä starší a chorí ľudia a malé deti, a to najmä v čase od 11. do 15. hodiny. „Vtedy nech sú radšej v budove alebo pod altánkom. Musím upozorniť, že laminátové strechy a textilné kryty nechránia pred UV žiarením,“ zdôrazňuje.

Pri teplotách vzduchu nad 28 stupňov v tieni by ľudia nemali vykonávať žiadne fyzicky namáhavé práce a športy, okrem trénovaných jedincov. „Aklimatizácia na vyššie teploty ako 28 stupňov totiž trvá bežnému človeku aj desať dní,“ zakončil záchranár.