Tohtoročné sucho prestáva byť len problémom úrody na poliach. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) už čoraz dôraznejšie upozorňuje, že jeho dôsledky výraznejšie zasahujú aj živočíšnu výrobu. Poľnohospodári preto začali mapovať škody na plodinách aj krmovinách a zároveň žiadajú ministerstvo pôdohospodárstva o finančnú pomoc pre chovateľov dojníc.
Prvovýrobcovia aj napriek tomu, že za prvých šesť mesiacov tohto roka dodali na trh o 31,4 milióna kilogramov surového kravského mlieka viac, zápasia s nízkymi výkupnými cenami mlieka. Za dodané mlieko totiž dostali o 25,5 milióna eur menej než za rovnaké obdobie minulého roka. Mliekari okrem cien zápasia aj s nepriaznivým suchým počasím. Podľa odhadov sektora môžu straty v prvovýrobe mlieka tento rok presiahnuť 95 miliónov eur.
SPPK preto spustila celoštátny monitoring škôd spôsobených suchom. Farmári majú nahlasovať poškodené plodiny, výmeru zasiahnutých polí aj predpokladané výpadky úrody. Presné ekonomické škody budú známe až po jesennom zbere, prvé údaje však už teraz hovoria o stratách v desiatkach miliónov eur.
Najvážnejšia situácia je podľa poľnohospodárov na juhu Slovenska, najmä v okolí Bratislavy, Nitry, Komárna, Levíc či Trebišova. Práve tieto oblasti Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) dlhodobo označuje za najviac postihnuté pôdnym suchom.
Najväčšie škody zatiaľ hlásia pestovatelia pšenice, kukurice a repky, vo vyšších polohách chýbajú seno aj paša pre hospodárske zvieratá.
SHMÚ: Sucho zasiahlo tri štvrtiny Slovenska
Monitoring SHMÚ potvrdzuje, že nejde iba o subjektívne hodnotenie farmárov. K 3. augustu zasahovalo sucho rôznej intenzity približne tri štvrtiny územia Slovenska. Veľmi suché podmienky pretrvávajú na Záhorí, Podunajskej nížine, Gemeri, Novohrade, Above či Dolnom Zemplíne, pričom na niektorých miestach Gemera meteorológovia evidujú extrémne sucho.
Situáciu zhoršili aj vysoké teploty. Na viacerých miestach vystúpili až k 40 stupňom Celzia, zrážky boli nerovnomerné a výpar na Záhorí dosiahol až 159 percent dlhodobého normálu. To znamená, že pôda strácala vodu podstatne rýchlejšie, ako ju dokázali dopĺňať dažde.
Meteorológovia síce očakávajú ochladenie a prechod studeného frontu, podľa nich však neprinesie zásadnú zmenu. Najviac postihnuté regióny tak zostanú suché aj v ďalších dňoch.
Väčší problém než obilie sú krmoviny
Hoci je už zozbieraných 77 percent hustosiatych obilnín a takmer 79 percent repky, samotná žatva v súčasnosti nie je najväčšou obavou poľnohospodárov. Výnosy sa medzi regiónmi výrazne líšia a v severnejších oblastiach zber ešte komplikujú dažde.
Oveľa väčšie starosti spôsobuje nedostatok krmovín. Viaceré regióny hlásia výrazne nižšie úrody sena, lucerny, ďateliny či tráv. Ak sa situácia nezlepší, chovatelia budú musieť siahať do zimných zásob alebo obmedziť počty zvierat.
Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trenčíne Martin Švajda upozorňuje, že situácia sa od začiatku leta výrazne zhoršila. „Pri prvej kosbe sme hovorili o výpadku 30 až 50 percent. Aktuálne už pri druhej a tretej kosbe hovoríme o poklese od 50 percent vyššie. Budeme robiť všetko pre to, aby sme zachovali súčasný stav živočíšnej výroby, no poľnohospodári už siahajú aj na zásoby sena a spoliehajú sa najmä na kukuričné siláže,“ upozornil.
„Pozberali sme ešte len málo hektárov, úroda sa ešte nedá určiť. Starosti nám však robia teraz najmä krmoviny. Kosby tráv a ďatelinotráv máme zatiaľ nižšie o 30 až 40 percent. Kukuricu teraz nevieme vôbec odhadnúť. Niektoré porasty sa ukazujú sľubne, niektoré sú vážne poškodené. Rozhodnú zrážky. Určite však predpokladáme, že na Liptove budú nižšie úrody kukurice než vlani. Práve preto sa obávame, čím budeme kŕmiť zvieratá,“ hovorí Miroslav Štefček, predseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová.
Zo žatevného monitoringu SPPK vyplýva, že rovnaké obavy majú poľnohospodári naprieč celým Slovenskom. Nutnosť zabezpečiť dostatok krmovín je teda aktuálne hlavou témou tohtoročnej žatvy.
Kukurica v južných oblastiach Slovenska (napríklad Galanta, Komárno, Trebišov a ďalšie) vyzerá žalostne a je výrazne poškodená nedostatkom zrážok. V niektorých regiónoch má výšku predškoláka alebo aj nižšiu, hoci v štandardných rokoch v tomto období ďaleko presahuje výšku dospelého dvojmetrového muža.
O kukurici sa pritom hovorí ako o kráľovnej polí. Pre hospodárske zvieratá je cenným zdrojom energie. Pestuje sa na zrno, zeleno a na siláž. Silážna kukurica je pre hovädzí dobytok rozhodujúca krmovina, ktorá vie dojniciam počas celého roka zabezpečiť vyrovnanú produkciu mlieka.
Poľnohospodári žiadajú pomoc pre chovateľov
Predseda SPPK Jozef Šumichrast upozorňuje, že dôsledky sucha presahujú poľnohospodársku výrobu.
„Súčasný stav predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu podnikov vrátane zamestnanosti na vidieku a v mestách a ohrozuje zachovanie domácej produkcie tejto strategickej komodity. Práve preto sme oficiálne požiadali ministerstvo pôdohospodárstva o finančnú podporu pre dojnice, ktoré v tomto roku skúša nielen klimatická, ale aj mliečna kríza,“ ozrejmil.
SPPK navrhla sedem možností financovania pomoci. Počíta napríklad so schémou štátnej pomoci pri škodách spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, s podporou dobrých životných podmienok zvierat, so systémom zelenej nafty, s viazanými priamymi platbami či ďalšími existujúcimi mechanizmami.
Komora poukazuje na to, že farmy sú pod dvojitým tlakom. Rastú náklady na výrobu aj zabezpečenie krmív, zatiaľ čo výkupné ceny mlieka klesajú. Ak nebude pomoc dostatočne rýchla, niektoré podniky budú nútené nakupovať drahé krmivá alebo znižovať stavy dojníc. Obnova stáda pritom trvá niekoľko rokov.
Škody sa budú ešte zvyšovať
Definitívny účet za tohtoročné sucho zatiaľ nie je známy. Kým obilniny sú vo väčšine regiónov zozbierané, kukurica, slnečnica, sója či cukrová repa zostávajú na poliach. Ich výnosy bude možné vyhodnotiť až po jesennom zbere.
Farmári zároveň prízvukujú, že škody sa výrazne líšia aj medzi susednými regiónmi. Niektoré zachránili lokálne búrky, iné čakajú na výraznejší dážď už niekoľko týždňov.
Podobné problémy riešia podľa SPPK aj okolité krajiny. Maďarsko podporilo chovateľov dojníc mimoriadnou pomocou vo výške sedem miliárd forintov, teda viac ako 19 miliónov eur. Česká vláda schválila balík 3,5 miliardy českých korún (takmer 145 miliónov eur) na riešenie krízových situácií vrátane dôsledkov sucha a mliečnej krízy.
Česko zároveň dlhodobo investuje do závlahových systémov a opatrení na zadržiavanie vody v krajine. Slovenskí poľnohospodári preto očakávajú, že aj domáca vláda predstaví systémové riešenia.
Dôsledky sucha sa pritom nemusia prejaviť iba na farmách. Ak budú chovatelia nútení obmedziť výrobu alebo nakupovať drahšie krmivá, môže sa to postupne premietnuť aj do cien potravín a zvýšiť závislosť Slovenska od dovozu. Práve preto poľnohospodári upozorňujú, že nejde o problém jednej sezóny, ale o dlhodobú výzvu, na ktorú sa bude musieť pripraviť celý sektor.