Ako konštatuje, zníženie výdatnosti zdrojov je spôsobené dlhodobým nedostatkom snehovej pokrývky a dažďových zrážok, ktoré prirodzene dopĺňajú zásoby podzemnej vody, ktorá je využívaná na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.
Kršáková spresňuje, že v postihnutých lokalitách v pôsobnosti OZ Nitra, ktoré sú zásobované z diaľkovodného vodovodného systému, museli pristúpiť k obmedzeniu množstva a tlaku dodávanej vody domácnostiam či k dodávaniu vody prostredníctvom cisterien.
Nemáme málo vody, ale nie je všade
Aj napriek tomu, že Slovensko je často označované za krajinu bohatú na vodné zdroje, ako pre Štandard podotýka odborník zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), nie všade je pitnej vody dostatok.
„Na Slovensku máme dostatok vodných zdrojov v zmysle celkových využiteľných množstiev podzemnej vody, z ktorých sa priemerne využíva cca 15 percent. Nevýhodou je ich nerovnomerné rozloženie na území Slovenska,“ vraví pre Štandard Samuel Radič, hydrológ SHMÚ.
V čase pretrvávajúceho sucha sa podľa Radiča v niektorých oblastiach Slovenska s malou mocnosťou vodonosných vrstiev (severozápad a severovýchod Slovenska) významne prejavuje nedostatok podzemnej vody, a to najmä sezónnym vysychaním prameňov a poklesom hladiny podzemnej vody.
Približne 80 až 85 percent pitnej vody na Slovensku pochádza z podzemných zdrojov, ktoré na sucho reagujú pomalšie než povrchové vody. Ako spresňuje hydrológ, pretrvávanie deficitu zrážok sa významne prejaví na zásobách podzemnej vody s časovým sklzom a s dlhotrvajúcim vplyvom niekoľkých mesiacov.
„Pri nedostatočných a dlhotrvajúcich zrážkach nie sú dopĺňané zásoby podzemnej vody a ich využiteľné množstvo je veľmi limitované v čase,“ ozrejmuje Radič a dopĺňa, že využívaním sa zásoby vyčerpávajú a ich doplnenie trvá mesiace.
Ako vraví, zásoby podzemnej vody sa dopĺňajú pomaly a s veľkou potrebnou rezervou. To znamená, že ak dochádza k ich vyčerpávaniu, následky sa prejavujú až dovtedy, kým nepríde obdobie veľmi vodnatých mesiacov, ktoré pomôžu tieto zásoby naspäť doplniť.
Radič vraví, že už teraz SHMÚ registruje zníženie hladín podzemnej vody, a to najmä v oblastiach v blízkosti povrchových tokov, kde sú momentálne zaznamenávané podpriemerné prietoky, ako aj znižovanie výdatností prameňov v oblastiach s malou mocnosťou vodonosných vrstiev, kde nedochádza k dostatočnému dopĺňaniu zásob podzemnej vody.
Najvážnejšiu situáciu z pohľadu zásob podzemnej vody momentálne hydrológovia z SHMÚ pozorujú na východe Slovenska v povodí Bodrogu aj v povodí Ipľa a Slanej. „Vo všetkých spomínaných povodiach zaznamenávame stav sucha,“ spresňuje Radič.
Podpriemerné úrovne hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov sa však podľa neho vyskytujú vo väčšine online monitorovaných objektoch podzemnej vody (takmer 90 percent).
Sucho zasahuje vodárenské nádrže
Na rozdiel od podzemných vôd reagujú vodárenské nádrže na nedostatok zrážok oveľa rýchlejšie. Ak do nich dlhší čas priteká menej vody a zároveň rastie spotreba, ich zásoby môžu počas jednej sezóny citeľne klesnúť.
„Z monitorovania povrchových vôd je zrejmé, že prítoky do vodárenských nádrží od marca 2026 sú nižšie, než by sa očakávalo v danom období,“ uvádza pre Štandard Jana Poórová, riaditeľka úseku Hydrologická služba SHMÚ.
Spresňuje, že priemerné mesačné prietoky od marca sú nižšie ako 80 percent príslušných dlhodobých mesačných prietokov. Za apríl, máj, jún predstavujú tieto hodnoty približne len 40 percent dlhodobých hodnôt, čo má podľa nej určite vplyv na manipuláciu v nádržiach.
Vodárne prijímajú opatrenia
Výdatnosť vodných zdrojov na Slovensku vo všeobecnosti poklesla. Okrem nerovnomerného rozloženia zdrojov pitnej vody zohráva významnú úlohu aj vodárenská infraštruktúra jednotlivých regiónov.
Bratislavská vodárenská spoločnosť upozorňuje, že problémy sa týkajú najmä lokalít závislých od prameňov. „Ich výdatnosť v poslednom období klesá, zároveň však rastie spotreba vody pri väčších odberoch,“ uvádza spoločnosť.
Naopak, pokles výdatnosti vodárenských zdrojov v dôsledku nedostatku zrážok eviduje Západoslovenská vodárenská spoločnosť nielen v prípade menších lokálnych zdrojov, ktoré zásobujú menšie obce, ale aj v prípade veľkozdrojov diaľkovodného systému, ktorým sú zásobované väčšie obce a mestá.
Problematika sucha a nedostatku vody sa už dlhšie týka predovšetkým západného Slovenska, konkrétne Nitrianskeho a Trnavského kraja. Problémy evidujú aj v Prešovskom či Banskobystrickom kraji.
Na plynulosť zásobovania a možné problémy s nedostatkom vody ešte koncom júna upozornila Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). Tie sa týkali najmä niektorých lokálnych zdrojov na Záhorí.
ZsVS vyhlásila mimoriadnu situáciu spôsobenú dlhodobým suchom a extrémnymi horúčavami, pri ktorej boli obyvatelia vo viacerých okresoch Nitrianskeho a Trnavského kraja nútení šetriť vodou.
Starostovia tak na základe žiadosti od vodárenských spoločností vyzývajú na okamžité šetrenie pitnou vodou z dôvodu výpadkov dodávok a zavedenia regulačných stupňov mimo normálneho režimu.
Znížená výdatnosť vodárenských zdrojov spojená s vysokým nárastom spotreby vody z dôvodu vysokých teplôt vzduchu, keď je pitná voda využívaná aj na iné ako pitné a hygienické účely, spôsobuje, že nedostatok pitnej vody musí byť v niektorých lokalitách Slovenska zabezpečovaný cisternovým spôsobom.
Viaceré vodárenské spoločnosti vodu z verejného vodovodu odporúčajú využívať prednostne na pitné, hygienické a základné domáce účely. Obmedziť by sa malo používanie vody na zavlažovanie záhrad, športovísk, pri čistení ciest, spevnených plôch či motorových vozidiel. Šetrenie sa týka aj napúšťania bazénov a víriviek.
„Porušenie tohto zákazu bude sankcionované v zmysle zákona o verejných vodovodoch,“ upozorňujú starostovia na svojich stránkach.
„Aktuálne BVS neeviduje žiadne obmedzenia alebo problémy s výdatnosťou vodných zdrojov na svojom území,“ informuje Štandard Matúš Stračiak, vedúci odboru marketingu a komunikácie BVS. Problémové vodné zdroje sa však podľa Stračiaka v prípade súhry viacerých faktorov nachádzajú ďalej, najmä na území Záhoria.
Dlhodobé sucho, vysoké teploty a výrazne zvýšená spotreba pitnej vody prinútili ZsVS prijať mimoriadne opatrenia. Vo viacerých mestách a obciach Nitrianskeho a Trnavského kraja vodárenská spoločnosť pristúpila k regulácii spotreby vody, zníženiu tlaku vo vodovodnej sieti, dovozu vody do vodojemov aj k náhradnému zásobovaniu cisternami.
Podľa vedúcej OZ Nitra pokles výdatnosti zdrojov v ich pôsobnosti presiahol 30 percent oproti priemernej spotrebe vody za predchádzajúci štvrťrok. Z tohto dôvodu spoločnosť vyhlásila regulačný stupeň číslo 1 a znížila dodávky pitnej vody na približne 70 percent bežnej spotreby.
Viaceré vodárenské spoločnosti apelujú na obyvateľov z dôvodu šetrenia vody. Ak sa totiž šetriť nebude, klesne voda v zásobníkoch (vodojemoch) pod kritickú úroveň a nebude možné dodávať vodu do verejných vodovodov vôbec.
Ako dopĺňa hovorca BVS Stračiak, v prípade, že by aj ich vodárenská spoločnosť vyhlásila obmedzenia na používanie pitnej vody z verejného vodovodu na iný účel a tieto opatrenia by nepomohli alebo neboli dodržiavané, pristúpili by kvôli napĺňaniu vodojemov k obmedzeniu dodávky pitnej vody prostredníctvom verejného vodovodu v istých hodinách a k náhradnému zásobovaniu cisternami.
„Taký scenár však je momentálne neaktuálny,“ mieni Stračiak. Ako dodáva, Bratislava s výdatnosťou vodných zdrojov problém nemá, keďže sú bohato zásobované riekou Dunaj.
Dopĺňanie zásob podzemnej vody v oblasti Žitného ostrova je podľa hydrológa SHMÚ Radiča závislé okrem atmosférických zrážok aj od povrchových vôd. Ako vraví, v oblasti Žitného ostrova z dôvodu veľkého objemu zásob zatiaľ neevidujú významné zníženia.
„Samotný tok Dunaja je v oblasti Žitného ostrova vo veľkej miere regulovaný vodným dielom Gabčíkovo a jeho prívodným kanálom, a tak je vplyv prípadných nízkych stavov Dunaja na hladiny podzemnej vody z hľadiska sezónneho obdobia sucha nie príliš významný,“ dodáva hydrológ.
