Bukóza dostáva novú nádej. Investor pripravuje projekt za viac ako 350 miliónov eur

Po dvoch rokoch úpadku prichádza prvý konkrétny plán obnovy Bukózy vo Vranove nad Topľou. Nemecký investor chce z bývalej celulózky vytvoriť európske centrum spracovania tvrdého dreva. Rozhodujúce slovo však budú mať veritelia.

Areál spoločnosti Bukóza Holding.

Areál spoločnosti Bukóza Holding. Foto: Milan Kapusta/TASR

Minister investícií Samuel Migaľ v pondelok podpísal s nemeckým investorom memorandum o spolupráci pri obnove areálu bývalej Bukózy vo Vranove nad Topľou. Ide o ďalší krok, ktorý má dva roky po krachu podniku priniesť do regiónu investíciu presahujúcu 350 miliónov eur a vytvoriť nové európske centrum spracovania tvrdého dreva.

Kým vláda hovorí o novej perspektíve pre horný Zemplín, realizácia projektu bude závisieť od výsledkov odborného posúdenia podniku aj súhlasu veriteľov.

Bukóza patrila desaťročia medzi symboly slovenského drevospracujúceho priemyslu. V časoch najväčšej slávy zamestnávala viac ako 3 600 ľudí, pri vyhlásení konkurzu ich zostalo približne sedemsto. Dnes rozsiahly priemyselný areál tvoria najmä prázdne haly, ekologické záťaže a podnik, ktorého budúcnosť sa po dvoch rokoch prvýkrát začína črtať.

Prvý konkrétny posun nastal začiatkom augusta. Správca konkurznej podstaty Branislav Pospíšil podpísal memorandum o porozumení s bavorskou spoločnosťou BWC Consulting Management GmbH. Dokument podporili aj hlavní veritelia, združení vo výbore veriteľov na čele s Eximbankou Slovensko.

Memorandum počíta s vypracovaním podrobnej štúdie realizovateľnosti (due diligence), ktorá zhodnotí technický stav podniku, právne vzťahy, majetok aj environmentálne zaťaženie. Až následne sa rozhodne o ďalšom postupe smerujúcom k obnove výroby.

Na tento krok teraz nadviazalo aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie podpisom ďalšieho memoranda s investorom pred bývalou fabrikou.

Nepôjde o návrat starej Bukózy

Hoci sa často hovorí o záchrane Bukózy, pripravovaný projekt nepočíta s obnovením fabriky v podobe, v akej fungovala v minulosti.

Bývalý politik a eurokomisár Ján Figeľ, ktorý v súčasnosti zastupuje potenciálneho investora, upozornil, že celý európsky drevospracujúci priemysel prechádza zásadnou transformáciou. „Minulosť sa nedá vrátiť,“ povedal počas tlačovej konferencie.

Pripomenul, že iba v posledných dvoch rokoch skončilo v Európe jedenásť celulózok, pričom v tomto období sa zatvárajú ďalšie dve v Rakúsku. Dôvodom je presun výroby celulózy do Latinskej Ameriky a Afriky, odkiaľ ju európsky priemysel vo veľkej miere dováža.

Aj preto má byť nový zámer postavený na úplne inom modeli. Investor chce vo Vranove vytvoriť európske centrum spracovania tvrdého dreva, ktoré spojí výrobu s výskumom, biotechnológiami, inováciami aj odborným vzdelávaním. Podľa Figeľa nejde o krátkodobé využitie opusteného areálu, ale o generačný projekt, ktorý má regiónu priniesť novú perspektívu.

Rozkrádanie štátneho majetku v Bukóze zvyšuje ekologické aj bezpečnostné riziká

Mohlo by Vás zaujímať Rozkrádanie štátneho majetku v Bukóze zvyšuje ekologické aj bezpečnostné riziká

Investícia za viac ako 350 miliónov eur

Prvýkrát zazneli aj konkrétnejšie parametre pripravovaného zámeru. Figeľ uviedol, že investor má pripravenú 44-stranovú koncepciu rozvoja Bukózy na roky 2026 až 2035. Počíta s trojfázovou modernizáciou, diverzifikáciou výroby a postupným vytváraním nových výrobných kapacít.

Celkový objem investície by mal presiahnuť 350 miliónov eur. „Nie je to pokus ani teória. Táto spoločnosť už sedemkrát úspešne obnovila alebo vybudovala podobné drevárske podniky v Európe,“ poznamenal Figeľ. Doplnil, že nejde iba o investíciu jedného subjektu. Cieľom je pripraviť areál tak, aby sa stal platformou pre viacerých investorov a na výrobu produktov s vyššou pridanou hodnotou.

Rozhodujúci bude súhlas veriteľov

Hoci projekt pôsobí ambiciózne, zatiaľ nejde o schválenú investíciu. Najbližším krokom bude detailná štúdia realizovateľnosti, ktorá posúdi skutočný technický stav areálu, rozsah ekologických záťaží aj ekonomickú hodnotu podniku. Až na jej základe sa bude rokovať o cene a samotnom prevzatí podniku. „To najnáročnejšie je ešte len pred nami,“ priznal Figeľ.

Rozhodujúce slovo bude mať výbor veriteľov. Väčšinu pohľadávok pritom vlastnia štátne inštitúcie, medzi nimi Eximbanka, Slovenská záručná a rozvojová banka, ministerstvo životného prostredia či SPP. Okrem nich čaká na uspokojenie pohľadávok približne dvesto menších veriteľov z radov živnostníkov a dodávateľov.

Štát chce pomôcť aj cez brownfieldy

Minister Migaľ označil podpis memoranda za prvý krok. Podľa neho môže štát pomôcť prostredníctvom programu monitorovania brownfieldov, ktorý mapuje opustené priemyselné areály a pripravuje ich na nové investície. Zároveň ministerstvo pripravuje investičný fond určený práve na obnovu podobných lokalít.

„Dnes je európskym trendom neinvestovať iba do výroby, ale prepájať fabriku s vedou, výskumom a so školstvom,“ povedal Migaľ.

Pripomenul aj výrazné regionálne rozdiely medzi západom a východom Slovenska. „Vláda nemôže mať tento región v hľadáčiku iba pred voľbami. Musí sa oň postarať vtedy, keď má problém,“ vyhlásil minister. Dodal, že práve východ Slovenska môže byť jedným z regiónov, ktoré budú po skončení vojny profitovať z obnovy Ukrajiny. Preto je podľa neho potrebné pripraviť infraštruktúru aj nové priemyselné projekty už dnes.

Silný priemysel, slabé inovácie. Slovensko stráca pozície v EÚ

Mohlo by Vás zaujímať Silný priemysel, slabé inovácie. Slovensko stráca pozície v EÚ

Nádej pre región aj drevárstvo

Obnovu Bukózy víta aj samospráva. Primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan pripomenul, že od zatvorenia podniku uplynuli už dva roky a mnohí bývalí zamestnanci si dodnes nenašli stabilnú prácu.

„Veľké očakávanie našich ľudí je, že tu budú mať prácu. Prácu, ktorá bude slušná, dobre platená a bude spojená s modernou firemnou kultúrou,“ povedal. Podľa neho môže nový investor priniesť nielen pracovné miesta, ale aj ekologickejší spôsob spracovania dreva. Región má zároveň dostatok suroviny, ktorá dnes často nemá odbyt.

Po prvý raz od vyhlásenia konkurzu teda existuje konkrétny plán, ktorý nehovorí len o obnovení výroby, ale o premene jedného z najväčších priemyselných areálov na východe Slovenska na centrum moderného drevospracujúceho priemyslu. O tom, či sa investičný zámer za viac ako 350 miliónov eur stane realitou, rozhodnú najbližšie mesiace. Najskôr bude musieť investor presvedčiť veriteľov, že práve táto cesta prinesie regiónu väčšiu hodnotu než definitívny zánik podniku.