Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie a v exporte technologicky náročných výrobkov dosahuje nadpriemerné výsledky. Na prvý pohľad by sa preto mohlo zdať, že patrí aj medzi inovačne vyspelé ekonomiky. Najnovší Európsky inovačný rebríček však ukazuje opačný obraz.
Krajina dokáže moderné technológie vyrábať a vyvážať, podstatne slabšia je však pri ich vývoji, financovaní a pri ochrane duševného vlastníctva. Práve na to poukazuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová, keďže Slovensko v rebríčku European Innovation Scoreboard 2026 dosiahlo iba 62,3 percenta priemernej inovačnej výkonnosti EÚ.
Spomedzi 27 členských štátov skončila naša krajina na 24. mieste a naďalej patrí do skupiny takzvaných začínajúcich inovátorov. Horšie výsledky dosiahli už len Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Rozdiel oproti najúspešnejším krajinám je výrazný. Švédsko a Dánsko sa pohybujú približne na úrovni 140 percent priemeru Únie. Slovenská inovačná výkonnosť tak nedosahuje ani polovicu ich úrovne.
Nejde pritom o jednorazový prepad. V roku 2016 dosahovalo Slovensko 69 percent priemeru EÚ, v roku 2023 ešte 65,6 percenta a v roku 2026 už len 62,3 percenta. „Hoci sa niektoré čiastkové ukazovatele zlepšujú, Európska únia napreduje rýchlejšie. Slovensko preto namiesto dobiehania stráca svoju relatívnu pozíciu,“ upozorňuje Motúzová.
Prečo na tom záleží?
Inovácie neznamenajú iba nové vynálezy či technologické startupy. Podľa odporúčaní OECD môže ísť aj o modernejšie výrobné postupy, nový softvér, efektívnejšiu organizáciu práce alebo nové produkty, ktoré firmám umožnia vyrábať kvalitnejšie a s vyššou pridanou hodnotou. Práve schopnosť prinášať takéto zlepšenia patrí medzi hlavné faktory, ktoré rozhodujú o konkurencieschopnosti krajín.
Pre bežných ľudí sa význam inovácií prejavuje najmä na pracovnom trhu. Firmy, ktoré vyvíjajú vlastné technológie a produkty, dosahujú spravidla vyššiu produktivitu, sú konkurencieschopnejšie a dokážu zamestnancom ponúknuť lepšie platené pracovné miesta. Ak ekonomika stojí prevažne na montážnej výrobe alebo zahraničných technológiách, rast miezd má prirodzené limity a krajina zostáva závislá od rozhodnutí zahraničných investorov.
Práve preto odborníci z OECD upozorňujú, že nestačí byť iba úspešným výrobcom. Dlhodobý hospodársky rast je založený na schopnosti vytvárať vlastné nápady, technológie a patenty, ktoré sa následne premietajú do výroby a služieb. Krajiny, ktoré investujú do výskumu, inovácií a spolupráce univerzít s podnikmi, zvyčajne dosahujú vyššiu životnú úroveň, lepšie odolávajú ekonomickým krízam a dokážu si udržať kvalitné pracovné miesta aj v čase rastúcej medzinárodnej konkurencie.
Z druhej priečky vo V4 na poslednú
Pokles inovačných schopností našej republiky je viditeľný aj pri porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky. V roku 2016 bolo Slovensko druhou najinovatívnejšou krajinou regiónu a predstihovalo Maďarsko aj Poľsko. O 10 rokov neskôr je posledné.
Česko dosahuje 79,1 percenta priemeru EÚ, Maďarsko 72,1 percenta a Poľsko 65,2 percenta. Kým Poľsko sa od roku 2016 posunulo z 54 na 65,2 percenta priemeru Únie, Slovensko kleslo zo 69 na 62,3 percenta. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom dnes predstavuje takmer 17 percentuálnych bodov.
Podľa analýzy Motúzovej nemožno slabý výsledok vysvetliť jedným problémom. Inovačný index hodnotí 32 ukazovateľov – od vzdelávania, výskumu a financovania cez digitalizáciu a spoluprácu vedy s podnikmi až po patenty, export či produktivitu.
Nízke umiestnenie preto podľa nej odhaľuje širší systémový problém. Slovensku chýba stabilné prostredie, ktoré by dokázalo premieňať silný priemysel na vlastný výskum, nové technológie, duševné vlastníctvo a rast domácich firiem.
Štát dáva na výskum málo
Najväčšie slabiny sa nachádzajú v oblastiach, ktoré môže priamo ovplyvniť štát. Vo financovaní a podpore inovácií dosahuje Slovensko iba 34,3 percenta priemeru EÚ. Verejné výdavky na výskum a vývoj sú na úrovni 45 percent európskeho priemeru a štátna podpora podnikového výskumu dosahuje len 32,5 percenta.
Rozdiel ukazujú aj údaje o verejných výdavkoch na obyvateľa. V roku 2024 pripadalo na Slovensku na vládnu podporu výskumu a vývoja 89 eur na jedného obyvateľa. Priemer EÚ bol 284 eur. Česko vyčlenilo 147 eur a Poľsko 113 eur.
Slovensko tak poskytovalo menej než tretinu priemeru Únie a zároveň podstatne menej než jeho regionálni konkurenti.
„Európsky inovačný rebríček nemeria počet stratégií, akčných plánov, pracovných skupín ani tlačových konferencií. Meria výsledok prostredia,“ konštatuje Motúzová. Podľa nej čísla ukazujú, že štát financuje výskum nedostatočne, podnikový vývoj podporuje slabo a len obmedzene využíva verejné zákazky na podporu nových riešení.
Inovačné verejné obstarávanie tvorí na Slovensku približne 4,5 percenta všetkých obstarávaní, zatiaľ čo priemer EÚ predstavuje 10,5 percenta. Štát tak len zriedka vystupuje ako prvý zákazník domácich technológií, hoci práve verejná objednávka môže novej firme pomôcť získať referenciu a vstúpiť na širší trh.
Veľa základného výskumu, málo praktického využitia
Problémom nie je iba objem peňazí, ale aj ich rozdelenie. Podľa údajov Eurostatu za rok 2023 smerovalo na Slovensku 38,7 percenta všetkých výdavkov na výskum a vývoj do základného výskumu. Ide takmer o dvojnásobok priemeru EÚ.
Samotný základný výskum nie je slabinou. Bez neho nevznikajú nové vedecké poznatky ani technológie budúcnosti. Problém nastáva v ďalšej fáze – pri premene poznatkov na riešenia, ktoré možno využiť vo výrobe alebo predať na trhu.
Na aplikovaný výskum smerovalo na Slovensku iba 23,8 percenta výdavkov, zatiaľ čo priemer EÚ dosahoval 38,5 percenta. Česko vynakladá na aplikovaný výskum takmer 45 percent.
Slovensko tak síce vytvára vedecké poznatky, no nedokáže ich v dostatočnej miere premieňať na prototypy, výrobné procesy, patenty a nové produkty.
Paradoxom je, že štát už v roku 2013 deklaroval cieľ zmeniť štruktúru výskumu v prospech jeho praktického využitia. Pomer mal dosiahnuť 70 percent aplikovaného a 30 percent základného výskumu.
O 10 rokov neskôr údaje podľa analytičky ukazujú, že deklarovaný presun financií smerom k prakticky využiteľným výsledkom sa zďaleka nepodarilo naplniť.
Exportný úspech zakrýva slabinu
Najväčším paradoxom je, že Slovensko patrí v exporte stredne a vysoko technologických výrobkov na druhé miesto v EÚ. Pri predaji nových alebo výrazne zdokonalených produktov je siedme. Krajina teda dokáže technologicky náročné výrobky vyrábať a vyvážať. Oveľa menej úspešná je však pri vytváraní vlastných technológií, patentov a pracovných miest s najvyššou pridanou hodnotou.
Súvisí to so štruktúrou ekonomiky. Výskum, vývoj produktov, strategické rozhodovanie a vlastníctvo technológií často zostávajú v zahraničných centrálach. Na Slovensku prebieha najmä výroba a realizácia hotových riešení.
Slovenský priemysel preto nemožno označiť za technologicky zaostalý. Slabá je však schopnosť krajiny technológie sama vytvárať, financovať a vlastniť.
Podľa Motúzovej preto nestačí vyhlasovať ďalšie grantové výzvy. Potrebné je predvídateľné financovanie, väčšia podpora aplikovaného výskumu, profesionálnejší transfer technológií a širšie využívanie inovačného obstarávania.
Dvadsiate štvrté miesto v európskom rebríčku nie je iba výsledkom slabých vedcov alebo neaktívnych podnikov. Je predovšetkým obrazom prostredia, ktoré zatiaľ nedokáže z priemyselnej sily vytvárať domáce know-how ani z výskumných výsledkov konkurencieschopné produkty.