Záver týždňa pripravil obchodníkom dokonalú lekciu o tom, ako môže byť nečakane zlá správa pre ekonomiku veľmi dobrou pre akciové trhy. Reč je o číslach z amerického pracovného trhu.
V piatok sme sa dozvedeli údaje takzvaných Nonfarm Payrolls, ktoré udávajú mesačný prírastok pracovných miest v USA mimo poľnohospodárstva. Americká ekonomika v júli 2026 nečakane stratila 23-tisíc pracovných miest. Trhy pritom očakávali, že ich vznikne 80-tisíc. Analytici sa tak poriadne pomýlili.
Aby toho nebolo málo, údaje z predchádzajúcich dvoch mesiacov boli revidované. Neprekvapivo smerom nadol. Ukázalo sa teda, že americká ekonomika vytvorila v máji a júni spolu o 103-tisíc pracovných miest menej, než sa pôvodne uvádzalo.
Aj keď je ešte priskoro púšťať sa do predpovedí, či skutočne nastáva fenomén zániku pracovných miest v dôsledku zavádzania umelej inteligencie do pracovného procesu, dlhodobý obraz amerického pracovného trhu nie je priaznivý. Nové pracovné miesta pribúdajú veľmi pomaly, zatiaľ čo firmy pokračujú v prepúšťaní.
Nič na tom nemenia ani zverejnené čísla nezamestnanosti v USA, ktorá prekvapivo klesla zo 4,2 percenta na 4,1 percenta.
Na prvý pohľad by sa to mohlo zdať ako nádejná správa. Pri bližšom skúmaní však investori zistili, že pokles nezamestnanosti v USA nie je spôsobený tým, že by si ľudia našli prácu, ale tým, že z aktívnej populácie Američanov zmizol viac než jeden milión ľudí.
Ide teda o klasický štatistický trik. Nikto presne nevie, kam sa tento milión Američanov v skutočnosti podel, no ľudia z tejto skupiny nie sú motivovaní byť v evidencii úradu práce alebo ich úrad z tejto evidencie vyradil.
Zlá správa pre ekonomiku, dobrá pre Wall Street
Zrátané a podčiarknuté, napriek kozmetickému poklesu nezamestnanosti v USA počet pracovných miest ubúda. Pracovný trh je tak pod tlakom. Pre bežného Američana je to zlá správa, pretože sa musí viac obávať o svoje pracovné miesto, a ak ho stratí, nájsť si nové bude čoraz zložitejšie. Pre Wall Street je to však výborná správa. Hneď po oznámení týchto negatívnych údajov začali americké trhy prudko rásť a dosiahli nové rekordné hodnoty.
Prečo je to tak?
Pretože ak americký pracovný trh oslabuje, americká centrálna banka nemusí zvyšovať sadzby. Kým ešte pred týždňom trhy počítali so zvýšením sadzieb v septembri so 67-percentnou pravdepodobnosťou, teraz je podľa nástroja FedWatch pravdepodobnosť 46 percent.
Kevin Warsh, dosadený na čelo Fedu Donaldom Trumpom, ktorý sa netajil názorom, že chce nižšie sadzby, má teraz možnosť vyhnúť sa ich zvyšovaniu bez toho, aby to všetkým prišlo nápadné. Vďaka situácii na americkom pracovnom trhu.
Iránska dohoda sa opäť vzďaľuje
Pre trhy to bola záchrana v pravý čas. Počas celého týždňa totiž rástli predovšetkým vďaka vidine novej dohody medzi Iránom a USA. Tá mala byť podpísaná minulú stredu. Lenže to sa nestalo. A krátko nato do médií unikli iránske požiadavky týkajúce sa prevádzky Hormuzského prielivu, ktoré zahŕňali zákaz izraelských a amerických lodí a zavedenie poplatku prakticky pre všetkých s výnimkou iránskych spojencov.
Inak povedané, jasný dôkaz iránskeho víťazstva.
Americká administratíva poprela, že by sa niečo také chystala podpísať. Otázka novej dohody sa tak opäť dostala na bod mrazu. Trh by na to mohol reagovať negatívne. Dohoda medzi Iránom a USA mala totiž priniesť pokles ceny ropy. Tak by sa vo výhľade znížila aj inflácia a vzhľadom na to, že trhy aj centrálni bankári sa pozerajú predovšetkým do budúcnosti, sadzby by sa nemuseli zvyšovať. Teraz však existuje nádej na nezvyšovanie sadzieb bez ohľadu na to, ako sa budú vyvíjať rokovania medzi Iránom a USA.
Hoci cena ropy reagovala na možnosť dohody poklesom a potom, keď nádeje padli, miernym rastom, jej kurz príliš nezodpovedá realite na mori. Minulý týždeň totiž kľúčovými prielivmi prešlo minimum lodí. Od pondelka do štvrtka preplávalo Hormuzský prieliv len 33 lodí. Pred vojnou sa pritom bežná premávka pohybovala okolo 130 až 140 plavidiel denne.
Ešte zaujímavejší bol vývoj v prielive Báb el-Mandeb pri Jemene. V pondelok a utorok tadiaľ prešlo po 20 lodí. V stredu sa však premávka po aktivitách jemenských povstalcov prakticky zastavila. Prielivom prešla jediná loď. Vo štvrtok sa doprava síce obnovila a počet prejazdov vyskočil na 26 lodí, ale práve streda ukázala, aká krehká je súčasná situácia. Ropa ani skvapalnený zemný plyn sa po týchto dopravných tepnách zďaleka neprepravujú v miere, na akú sme boli zvyknutí a akú by potrebovala svetová ekonomika.
Zlato stavilo na miernejší Fed
Pre trhy je tak vo svetle vývoja udalostí na Blízkom východe vítanou správou, že sa objavil nový faktor, vďaka ktorému sa nemusia zvyšovať úrokové sadzby. Nejde pritom iba o novú hypotetickú možnosť, ale o výraznú zmenu pravdepodobnosti, že Fed úrokové sadzby nezvýši.
A to je pozitívny signál aj pre bitcoin a predovšetkým pre zlato. Cena zlata je totiž od svojho vrcholu na konci januára, keď prekročila 5 400 dolárov za trojskú uncu, v silnom medveďom trende.
A to napriek vypuknutiu konfliktu medzi Iránom a USA. Bezpečnostná prirážka bola prakticky vynulovaná práve pre obavy z prísnej reštriktívnej politiky a rastu výnosov dlhodobých amerických dlhopisov. Tie sú priamym konkurentom zlata, pretože obe investície sa považujú za bezpečný prístav.
Veľkým argumentom v prospech dlhodobých amerických dlhopisov je práve ich ročný výnos. Pri tridsaťročných dlhopisoch tento výnos dosahuje viac ako päť percent. Za držanie zlata investor žiadnu prémiu nedostáva, a tak má zlato za sebou skutočne ťažký polrok.
V poslednom týždni však cena zlata vyskočila natoľko, že aspoň na grafe prelomila dlhodobo nepriaznivý trend. Zlato tak len potvrdilo, že veľká časť investorov nepočíta s prísnou menovou politikou Fedu a skôr stavila na ďalšie oslabovanie amerického dolára.