Pred svitaním 5. augusta zasiahli ruské balistické rakety metropolu Ukrajiny, pričom podľa Kyjeva najmenej 17 ľudí prišlo o život a desiatky ďalších boli zranené. Útok spôsobil aj rozsiahle požiare a únik amoniaku, ktorý odstraňovali záchranné zložky. Podobné útoky Kremeľ vykonával niekoľko dní po sebe na prelome mája a júna a tiež v priemere každé tri dni v júli.
Ukrajinská armáda po útoku uviedla, že nebola schopná zastaviť ani jednu z 24 balistických a štyroch hypersonických rakiet Zirkon, ktoré Rusko vystrelilo do ukrajinského zázemia. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského boli zasiahnuté predovšetkým železničná stanica, pivovar, civilné sklady stavebných materiálov a logistické zariadenia.
Dve vojny, tie isté sklady
Počet rakiet protivzdušnej obrany (PVO) v skladoch ukrajinskej armády je výrazne limitovaný dodávkami zo Západu, keďže domáci priemysel ich zatiaľ ozbrojeným silám poskytnúť nedokáže. Pre americko-izraelskú inváziu na Blízkom východe a predovšetkým pre veľké množstvo iránskych dronov boli niekdajšie dodávky zbraní PVO na Ukrajinu odsunuté ešte v marci na vedľajšiu koľaj.
Posledné odvetné kroky Iránu si dokonca vynútili prestávku v nočných bombardovaniach, ktoré trvali spolu 12 nocí po sebe. Niektoré zdroje uvádzali práve nedostatok munície ako hlavný dôvod odloženia útokov.
Vo vzdušnej obrane Ukrajiny sa medzitým trhliny neustále zväčšujú – zatiaľ čo drony ukrajinská obrana úspešne zostreľuje, na prilietavajúce rakety sa môže od začiatku mesiaca už iba pozerať. Ešte 3. marca Zelenskyj ponúkol spojencom USA na Blízkom východe výmenu zbraní: ukrajinské protidronové systémy za americké rakety PAC-3 do systému Patriot.
Logika tohto obchodu bola zrejmá – Kyjev už vtedy nutne potreboval posilniť protivzdušnú obranu, najmä doplniť projektily do Patriotov, schopných zachytávať ruské rakety. Pre Ukrajinu ide o dlhodobý problém.
Amerika zase čelí na Blízkom východe taktike, na ktorú nie je príliš dobre pripravená. Irán aj ním podporované ozbrojené skupiny používajú taktiku zahltenia drahej modernej PVO množstvom lacných rakiet a dronov. Drahé a najmä vzácne rakety do obranných systémov USA sa preto využívali neefektívne.
Cena jednej PAC-3 sa pohybuje v závislosti od modernizácie v rozpätí od 2,8 do šesť miliónov eur a výrobca Lockheed Martin dokáže vyrobiť ročne iba 650 kusov rakiet.
Na druhej strane, ukrajinské prostriedky elektronického boja (EB), ako sú stacionárne či mobilné rušičky dronov, sa dajú používať opakovane. A cena Ukrajincami používaných zachytávajúcich dronov (štvorvrtuľových FPV dronov Sting domácej výroby určených na zostreľovanie šáhidov) dosahuje približne 1 800 eur, zatiaľ čo pôvodne iránsky šáhid stojí viac ako 29-tisíc eur.
Zelenskyj a jeho ľudia dokonca v marci absolvovali turné po arabských krajinách s cieľom predať dronovú expertízu. Saudská Arábia, Emiráty a Katar na tieto návrhy pristúpili, keďže v tom čase čelili rozsiahlym útokom Teheránu – výmenou za to pustili miliardy petrodolárov do rozvoja ukrajinských výrobných kapacít.
Dronových inštruktorov, zocelených štyrmi rokmi vojny, uvítalo aj Jordánsko, ktoré sa však stalo terčom Revolučných gárd až v júli. Slabnúcu americkú a európsku podporu tak ukrajinský líder potichu supluje podporou z arabských krajín.
Výroba sa nezačne zajtra
Zatiaľ čo Kremeľ podľa ukrajinskej rozviedky používa vo vojne aj rakety zo Severnej Kórey a do západného Ruska presúva tamojšiu jednotku vybavenú 120 balistickými raketami a šiestimi odpaľovacími zariadeniami, Ukrajina má od spojencov čoraz menej zbraní, ktorými sa proti tomu môže brániť.
Zelenskyj v deň zverejnenia zistení ukrajinskej rozviedky vyhlásil, že spojenci dodali Ukrajine v roku 2026 len tretinu rakiet PVO v porovnaní s rokom 2025, čo je v porovnaní s ruskými raketovými útokmi žalostne málo. Nateraz jedinou nádejou Ukrajiny je podľa odborníkov vytrvalo ničiť odpaľovacie zariadenia nepriateľa.
Hoci rokovania po prvotnom prísľube kladného rozhodnutia zo strany USA stále prebiehajú, americký prezident Donald Trump nateraz vylučuje udelenie licencie na výrobu systémov Patriot priamo na Ukrajine.
Ukrajinský líder vo štvrtok na sociálnej sieti uviedol, že Kyjev mieni vyvíjať vlastný program raketovej PVO s názvom Freyja, odvodeným od mena bojovnej bohyne severského bájoslovia.
„Na tejto práci sa podieľajú Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, predseda vlády Ukrajiny, ministerstvo obrany, služba zahraničnej rozviedky, velenie Vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny, tím Brave1 a najvyspelejšie technologické tímy ukrajinského obranného priemyslu,“ napísal Zelenskyj.
Hoci ukrajinský prezident očakáva, že požadované výsledky dosiahne v rokoch 2026 až 2027, pričom prvé testy rakiet sa uskutočnili ešte v júni, sériová výroba a nasadenie rakiet Freyja priamo v teréne sú nateraz v nedohľadne.
V lete 2026 navyše prudko vzrástol počet ruských útokov na infraštruktúrne dôležité čerpacie stanice, čo je zrejme odveta za masívne ukrajinské útoky na ropnú infraštruktúru v Rusku. Okrem toho stúpa aj množstvo útokov na civilné ciele: júl 2026 bol s približne 400 obeťami na životoch medzi civilistami rekordný.
Za deravé americké zásoby údajne môžu podriadení
Nedostatok americkej vysokopresnej munície bol citeľný už pred treťou vojnou v Zálive, upozorňoval naň aj predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine. Civilní predstavitelia si však rýchlosť vyčerpávania zásob všimli až ku koncu dvojtýždňovej leteckej kampane nad islamskou republikou, a minulý týždeň sa preto údajne pohádali.
Na piatkovom stretnutí v prezidentskom oddychovom rezorte Camp David požadoval Trump vysvetlenie od ministra vojny Petea Hegsetha, prečo má dojem, že ho šéf Pentagónu pri zásobách munície zavádzal a nepovedal mu o nedostatku, prezradili zdroje z administratívy denníku Washington Post.
Trump v pondelok odvolal plánovaný útok, ktorého rozsah prisľúbil ako „najväčší od konca druhej svetovej vojny“. USA ho nakoniec nevykonali pravdepodobne pre nedostatok bômb či rakiet. Šéf Bieleho domu podľa dvojice anonymných predstaviteľov prítomných pri hádke uviedol, že problém so zásobami munície považoval za „vyriešený“.
Washington Post už skôr priblížil, že Američania na začiatku vojny len za jeden mesiac vystrelili viac ako 850 rakiet Tomahawk a viac ako 1 000 striel Patriot či THAAD (Terminal High Altitude Area Defense). V prvých týždňoch vypálili aj viac ako 1 300 rakiet ATACMS, pričom zásoby týchto striel krátkeho doletu „sú vyčerpané do takej miery, že prakticky žiadne nezostali“, poznamenal jeden zo zdrojov.
Potvrdil tak vyjadrenia zdrojov agentúry Reuters, ktorá o extrémnom nedostatku informovala v priebehu týždňa. Okrem ATACMS sa Američanom pravdepodobne minuli aj vysokopresné strely PrSM. Hegseth sa podľa zdrojov amerického denníka pred Trumpovými slovnými útokmi bránil a vinu za nedostatočné informovanie prezidenta hodil na svojho námestníka Stephena Feinberga.
Minister vojny však sám pochádza z tábora protestantských vojnových jastrabov, ktorí Trumpa presvedčili, že vojna proti Iránu bude „rýchlym a relatívne ľahkým víťazstvom“. Napriek tomu si v návrhu pred armádnym výborom Senátu vyžiadali dofinancovanie vo výške 67 miliárd dolárov, ktorého súčasťou je aj položka na doplnenie skladov.
Taktické rakety ATACMS používali sily Kyjeva od októbra 2023. V marci 2025 priznali, že sa im všetky minuli. Vzhľadom na vyčerpané americké sklady sa s obnovou dodávok nedá počítať. Čo je horšie, Kyjev čaká podobný osud zrejme aj pri systémoch Patriot.