Slovenské poľnohospodárstvo vstupuje do druhej polovice leta pod rastúcim tlakom sucha. Hoci tohtoročná úroda obilnín vo viacerých regiónoch dosahuje približne päťročný priemer, rozhodujúce plodiny zostávajú na poliach a ich stav sa podľa farmárov každým týždňom zhoršuje. Najväčšie obavy dnes vyvolávajú kukurica, sója, cukrová repa, slnečnica či krmoviny, od ktorých závisí aj budúcoročná živočíšna výroba.
Ministerstvo pôdohospodárstva preto na utorkovej tlačovej konferencii predstavilo balík ôsmich opatrení, ktorými chce zmierniť dôsledky sucha. Najvýznamnejším krokom bude historicky najskoršie vyplatenie preddavkov z priamych platieb.
Už od polovice septembra má medzi poľnohospodárov smerovať približne 200 miliónov eur, teda o niekoľko týždňov skôr, než bývalo zvykom. Rezort zároveň presunie ďalších päť miliónov eur na podporu chovateľov hospodárskych zvierat a pripravuje zmeny, ktoré majú farmárom uľahčiť plnenie podmienok podpôr v oblastiach postihnutých suchom. Súčasne otvára aj tému systematickej obnovy závlah, ktoré majú byť jednou z hlavných odpovedí na meniacu sa klímu.
Prvé peniaze prídu už v septembri
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč toto zrýchlenie vyplácania priamych platieb označil za najdôležitejšie opatrenie. Kým v minulosti dostávali poľnohospodári preddavky spravidla od 1. novembra, tento rok ich chce rezort začať vyplácať už od 15. septembra.
„Predpokladáme, že ešte počas septembra vyplatíme približne 200 miliónov eur. Takto skoro sa to na Slovensku ešte nikdy nestalo,“ povedal minister.
Ministerstvo plánuje využiť maximálne limity, ktoré povoľuje Európska komisia. Farmári tak budú môcť získať preddavky vo výške 75 až 85 percent podpory. Cieľom je zlepšiť ich finančnú situáciu v období, keď financujú jesenné práce, nákup osív či zabezpečujú krmivá pre hospodárske zvieratá.
Podľa Takáča sa rezort rozhodol konať ešte skôr, než budú známe konečné škody na úrode. Tie sa totiž ukážu až po zbere jesenných plodín.
Najväčšie škody ešte len prídu
Práve na to upozorňuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Jej podpredseda Emil Macho pripomenul, že dobré výsledky pri obilninách nevypovedajú o celkovom stave poľnohospodárstva.
„Problém nie je to, čo je dnes v sýpkach. Problém je to, čo je ešte na poli,“ povedal. Podľa neho budú o skutočných dôsledkoch sucha rozhodovať najmä nasledujúce týždne. Kritická situácia je pri kukurici, sóji, cukrovej repe, slnečnici aj objemových krmovinách.
Ako príklad uviedol vlastný poľnohospodársky podnik. Kým za bežných podmienok dosahuje úroda silážnej kukurice približne 40 ton z hektára, tento rok očakávajú iba okolo 12 ton.
Takýto výpadok podľa neho neznamená problém iba pre pestovateľov. Nedostatok siláže sa následne premietne aj do živočíšnej výroby, keďže chovatelia budú musieť časť krmív nakupovať za vyššie ceny.
Práve preto považuje komora skoršie vyplatenie podpôr za najvýznamnejší krok z predstaveného balíka. „To, že dostaneme približne 200 miliónov eur už od polovice septembra, výrazne pomôže (stabilizovať) cash flow fariem v období jesenných prác,“ ozrejmil Macho.
Ďalších päť miliónov pre chovateľov
Ministerstvo okrem zrýchlenia priamych platieb presunie ďalších päť miliónov eur do systému zelenej nafty [v rámci neho sa poľnohospodárom vracia časť spotrebnej dane z nafty, ktorú minú na práce, pozn. red.].
Podpora bude smerovať predovšetkým chovateľom hovädzieho dobytka, oviec a kôz, ktorých produkciu sucho zasahuje najvýraznejšie. Menej objemových krmív znamená vyššie náklady na ich nákup a zároveň rast výrobných nákladov na mlieko aj mäso.
Minister pripomenul, že rezort už tento rok zvýšil viazanú podporu pre dojnice na 352 eur na zviera. Podľa neho ide o jednu z najvyšších úrovní podpory v Európskej únii. Podotkol, že v Českej republike táto podpora predstavuje sumu 133 eur na zviera.
Farmári dostanú viac flexibility
Balík opatrení sa netýka iba financií. Ministerstvo pripravilo aj viacero administratívnych úľav pre farmárov v oblastiach postihnutých suchom.
Poľnohospodári budú môcť po nahlásení takzvanej vyššej moci využívať biopásy a ďalšie neproduktívne plochy na výrobu krmiva, jednoduchšie plniť podmienky ekologického hospodárenia či flexibilnejšie hospodáriť na pasienkoch.
Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marek Čepko zdôraznil, že agentúra nebude od farmárov vyžadovať individuálne potvrdenia od Slovenského hydrometeorologického ústavu. „Údaje si vyžiadame sami. Potrebujeme však, aby poľnohospodári vyššiu moc oznámili,“ spresnil.
Takáč zdôraznil, že všetky výnimky predstavené ministerstvom sú podmienené nahlásením takzvanej vyššej moci agentúre. Bez tohto kroku nebudú môcť farmári využiť žiadnu z úľav.
„Nemôže to fungovať tak, že si niekto pozrie tlačovú konferenciu, začne pásť kratšie alebo použije konvenčné krmivo a až pri kontrole bude vysvetľovať, že mal sucho. Vyššiu moc musí najskôr nahlásiť,“ upozornil minister s tým, že aktuálne zo zhruba 14-tisíc žiadateľov o priame platby zatiaľ vyššiu moc nahlásilo iba približne 140 fariem, hoci problémy so suchom sú podľa neho oveľa rozsiahlejšie.
Bez závlah sa situácia nezlepší
Hoci predstavené opatrenia majú pomôcť preklenúť najbližšie mesiace, ministerstvo pripúšťa, že samotné kompenzácie problém nevyriešia.
Za jednu z hlavných priorít preto označilo obnovu závlahových systémov. Väčšina existujúcej infraštruktúry vznikla ešte v 60. a 70. rokoch minulého storočia a dnes je vo veľkej miere nefunkčná alebo technicky zastaraná.
Takáč zdôraznil, že štát neplánuje hydromeliorácie privatizovať, ale hľadá model, ktorý umožní ich modernizáciu za účasti strategických partnerov a finančných inštitúcií.
Aj podľa Macha bude práve obnova závlah rozhodovať o konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva v nasledujúcich desaťročiach.
„Nebude reálne vrátiť sa na viac ako 300-tisíc hektárov zavlažovaných plôch, ako to bolo kedysi. Ak však dokážeme počas piatich až desiatich rokov obnoviť niekoľko desiatok tisíc hektárov moderných závlah, bude to veľký úspech,“ povedal.
Sucho zatiaľ ceny potravín výrazne nezvýši
Otázkou zostáva, do akej miery sa dôsledky sucha premietnu do cien potravín. Podľa podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory by spotrebitelia nemali do konca roka očakávať výrazné zdražovanie. Slovensko je podľa neho súčasťou spoločného európskeho trhu, preto ceny neovplyvňuje len domáca úroda, ale aj situácia v okolitých krajinách.
„Do konca roka nepredpokladám, že by sa ceny potravín nejako dramaticky zbláznili. Skôr sa to môže prejaviť v priebehu budúceho roka,“ myslí si Macho.
Zároveň upozornil, že mnohé základné potraviny sa už dnes predávajú za ceny, ktoré podľa neho nezodpovedajú nákladom výrobcov. Ako príklad uviedol akciové ceny trvanlivého mlieka okolo 29 centov za liter, hoci výrobné náklady sa podľa neho pohybujú približne na úrovni 50 centov za liter, či 250-gramové balenie masla za približne jedno euro.
Na nízke ceny poukázal aj minister pôdohospodárstva. Podľa neho sa v cenových akciách často stráca pohľad na náročnosť výroby potravín.
„Je to dehonestácia práce prvovýrobcu aj potravinára, keď mlieko stojí menej ako minerálka. Za jedným litrom mlieka je obrovské množstvo práce, ktoré si spotrebiteľ často neuvedomuje,“ povedal minister.
Tohtoročné sucho tak zatiaľ neznamená okamžitý šok pre spotrebiteľov pri pokladniciach. Podľa poľnohospodárov však môže výraznejšie ovplyvniť ekonomiku fariem aj budúcoročnú produkciu, ak sa nepriaznivé počasie zopakuje. Práve preto rezort popri okamžitej finančnej pomoci čoraz viac hovorí o dlhodobých riešeniach. O tom, či budú predstavené opatrenia postačovať, rozhodnú najbližšie mesiace a jesenná úroda.